Zadajte hľadaný výraz

Branding VUB 2019 Jesen LEFT
Branding VUB 2019 Jesen RIGHT
Branding VUB 2019 Jesen TOP
Článok dňa Názory a komentáre Z domova

Komentár: Opäť tá repka, ale teraz z druhej strany

chat_bubbleKomentáre: 20 visibilityZobrazenia: 1194

I keď sezóna článkov „o zlej repke“ začína až o 6 mesiacov, v tomto roku nás repka olejná neobíde ani na Mikuláša. Tentokrát to však nespôsobili pohľady na žlté lány, ale blížiaci sa zákaz predaj 95-oktánového benzínu. S blížiacim sa termínom opäť silnejú útoky na repku a jej pestovateľov.

A je až dojímavé, že napriek enormnému rozpolteniu našej spoločnosti sa v tejto problematike takmer s matematickou presnosťou zhodnú najväčší „slniečkári“ zo „smečka“ a Denníka N s najväčšími „konšpirátormi“ z Hlavných správ a Slobodného vysielača. Toto zázračné pojivo, ktoré dokáže stmeliť našu spoločnosť má však jednu veľkú chybu. Z odborného hľadiska ho považujem za úplne scestné. Volám sa Peter Badiar, som farmár a bývalý pestovateľ konvenčných plodín a teda aj repky. Takže po poriadku:

Repka ako triedny nepriateľ

Táto plodina dokonale spĺňa všetky požiadavky na spoločného nepriateľa. Je ľahko identifikovateľná, zdá sa jej byť veľa a niektorým farmárom prináša zisk. A samozrejme miesto toho aby sme ju využívali ako potravinu, tak sa z veľkej časti mieša do benzínu. Ok, ale čo s tým má farmár? Farmári, a už vôbec nie slovenskí, tento systém nevymysleli a ani zaň nelobovali. Farmári len pestujú to, čo si žiada trh. Tak to predsa všetci chceme.

Snáď sa zhodneme na tom, že ak je primiešavanie repky do benzínu zlé, tak to nie je vina slovenských farmárov a ani tej repky ale bruselských úradníkov. Alebo ochranárov. Neviem kde je pravda. Nech sa prizná ten, kto to vymyslel. Apropo: Do palív sa primiešava aj bioetanol, ktorý sa vyrába z kukurice, pšenice, zemiakov ale aj z cukrovej repy a trstiny. A z raže a jačmeňa sa vyrába alkohol. A ten je podľa niektorých droga. Takže ideme bojovať aj proti týmto plodinám?

Repka ako plodina

Z odborného hľadiska sa repke ako plodine nedá v súčasných poľnohospodárskych systémoch vôbec nič vyčítať. Z časového hľadiska sa poľnohospodárske plodiny nepestujú v monokultúrach ale sa striedajú v tzv. osevných postupoch. Príklad: repka – pšenica – jačmeň – kukurica – pšenica – repka atď. A práve repka je v takomto osevnom postupe ako dvojklíčnolistá plodina jediná rastlina, ktorá vie prerušiť následnosť jednoklíčnych rastlín. Prerušenie postupnosti podobných rastlín je veľmi dôležité z dôvodu eliminácie šírenia chorôb ale aj burín.

Samozrejme v tomto smere sa repka dá nahradiť napr.  šošovicou, fazuľou alebo hrachom ale čuduj sa svete, nikto zatiaľ nechce vyrábať margaríny, oleje, „maslíčka“, „rastliné syry“ a  ani  čokoládových mikulášikov z lisovanej fazule ale predsa len z repky. Alebo z palmového oleja. Ten je však tiež náš nepriateľ, lebo kvôli palmovým plantážam sme vyrúbali džungle a opice na Borneu nemajú po čom skákať.

Vráťme sa však k repke. Repka je výborná predplodina. V porovnaní s inými bežnými plodinami má výrazne hlbšie korene a dokáže využiť a presunúť do vyšších pôdnych vrstiev aj živiny, ktoré by boli pre iné rastliny s plytšími koreňmi „stratené“. Charakterom svojich koreňov dokáže výrazne zlepšiť štruktúru pôdy. Repke sa vyčíta, že je náročná na živiny. To je síce pravda, počas svojho rastu naozaj dokáže spotrebovať z pôdy viac ako 200 kg draslíka, ale tento následne ostane takmer kompletne k dispozícii pre následné plodiny, pretože v samotnom repkovom semene, ktoré odvážame z poľa sa v takom množstve ani z ďaleka nenachádza.

Repka poskytuje vegetačný kryt

Rovnako som sa dočítal, že repka spôsobuje eróziu a splavovanie pôdy na jeseň. Netvrdím, že sa to nemohlo stať, ale pravda je presne na druhej strane. Repka sa seje úplne prvá, ešte v auguste a ako prvá poskytuje pôde vegetačný kryt. A keď ju do zimy nezožerú jelene, tak dokáže pôdu zakryť takmer na 100%, čo nedokáže žiadna iná plodina! Takže, keby sme si spravili skutočne objektívny vedecký pokus, tak by som si kľudne stavil na to, že repka z toho vyjde pri jesenných dažďoch ako víťaz.

Takýto rýchly rast biomasy repky rovnako spochybňuje tvrdenie, ktoré som sa dočítal na českých stránkach, že repka potrebuje viac herbicídov ako iné rastliny. Repka sa herbicídne ošetruje len raz a to tesne po sejbe. Následne svojou listovou plochou konkurenciu iných rastlín prirodzene potlačí.

Rovnako netuším, kde sa vzal ten hnev verejnosti a obviňovanie, že za pokles populácii včiel je zodpovedná repka. Ja som so včelármi vždy dobre vychádzal, radi k nám do porastov repky chodili, nikdy som im včely neotrávil a takmer vždy mi pri odchode darovali pár fľašiek medu. Neviem ako vy, ale ja si znak pomsty za otrávené včelstvá takto nepredstavujem.

Nesprávny insekticídny postrek v čase kvitnutia môže spôsobiť úhyn včiel!

Čo sa týka samotných chemických postrekov, to je úplne iná kapitola. Ale treba si uvedomiť, že okrem bio-poľnohospodárstva sa strieka všetko a všade. Od Kamčatky po Lisabon, od Kanady cez Patagóniu až po Austráliu. Takže riešením bude všetko zakázať? Ja s tým nemám problém, už viac ako desať rokov sa venujem ekologickému poľnohospodárstvu. Ale zatiaľ si neviem predstaviť ako by som ja a moji bio-kolegovia za súčasného stavu poznania a najmä nastavenia spoločnosti dokázali nakŕmiť tých 7 miliárd hladných krkov.

V súvislosti so živinami som sa dočítal, že repka je hnojená zlými umelými hnojivami a to ničí pôdu a hnojiť treba dobrým maštaľným hnojom. Tento argument však nie je o repke ale o chýbajúcej živočíšnej výrobe. Kto hnojí umelými hnojivami repku, rovnako hnojí aj raž, jačmeň, kukuricu, špaldovú pšenicu, ba aj zeleninu. Takže podľa tejto logiky treba zakázať pestovanie všetkého.

Čo sa týka kladných vlastností maštaľného hnoja, tak s tým absolútne súhlasím. Farmári budú kľudne hnojiť aj hnojom jednorožca. Ale problém je v tom, že na Slovensku ostalo približne toľko kráv ako tých jednorožcov. A keď sledujem súčasne diskusie, tak kým by sme dostatočne obnovili stáda dobytka, tak verejnosť by nám ich opäť dala na „black list“, lebo kravy s prepáčením „prdia“ metán.

Záver

Nie som popierač klimatickej zmeny a toto nemala byť obhajoba repky. Ako poľnohospodár veľmi dobre vidím ako sa nám príroda mení pred očami. Už v lete roku 2007 som na vrátnici „môjho“ bývalého družstva v Rimavskej Sobote nameral 40 °C v tieni a uvedomil som si, že tu niečo nie je v poriadku.

Týmto článkom som Vás chcel len poprosiť, že ak  sa chceme v ochrane prírody naozaj niekam posunúť, tak sa musíme rozprávať s úprimnou snahou pomenovať skutočné problémy a hľadať také odborné riešenia, ktoré naozaj pomôžu. Lebo problémom nie je len nečinnosť, ale aj neodbornosť a najmä to, keď sa vydáme zlým smerom. Poľnohospodárstvo je plnohodnotná veda, na veľa otázok už pozná odpovede, ale obávam sa, že tie mnohých nezaujímajú, pretože im narúšajú ich videnie sveta.

Toto je blog a nie odborný článok, preto nepokrýva všetky nuansy a eventuality pestovania repky. Článok popisuje bežný štandard a porovnáva porovnateľné.

Autor článku: Peter Badiar
Zdroj obrázku: TASR/AP

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1424 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

20 komentárov

  1. Miroslav Sedlák
    3. decembra 2019

    Neviem, kde autor článku čerpal informácie o pestovaní repky, ale tak ako repku a jej vplyv na ekosystém vykreslil, tak tieto informácie platia tak pre 90-te roky a nie pre súčasnosť, kedy je repka jednoznačne najintenzívnejšie pestovaná plodina. Jeden herbicíd za sezónu! Absolútny blud. Troška ste pozabudli na fungicídy, insekticídy,desikanty, morforegulátory, rodenticídy,stimulátory a morenie osiva. O enormnom hnojení a termíne aplikácie hnojív sa ani nevyjadrujem. A že je výhodná pre včely. Áno, ale to je minulosť (90 te roky a skôr). Teraz je v repke tak enormná chemizácia(výborné je to ošetrenie do kvetu!!!), že ja med z repky zásadne nekonzumujem. O vplyve na včelstvo vám porozpráva každý včelár (verte,že nie v dobrom). A vplyv repky na ekosystém. Pri súčasnej osevnej ploche repky je vplyv priam devastujúci ! Opakujúce sa premnoženia myší, tráviace poruchy zvery v zime, enormnný úbytok hmyzu v krajine atď. Som včelár, agronóm, poľovník a milovník prírody v jednej osobe a tak zásadne repku nepestujem ! Slnečnica je pre prírodu podstatne lepšia voľba.

    Odpovedať
    1. Peter Badiar
      4. decembra 2019

      Dobrý deň prajem. Tento článok bol zverejnený na mojom blogu na http://www.pravda.sk a bol určený širokej laickej verejnosti a mal za cieľ vyvrátiť len niektoré mýty a nepravdy ohľadom repky. Tak ako dole uvádzam nie je to odborný článok, nerieši všetky detaily pestovania repky, snažil som sa porovnávať porovnateľné a nemala to byť jej obhajoba. Samozrejme som smutný z charakteru Vašej odpovede, ktorá mi pripadá byť povrchná a neodborná. Ja som zreteľne písal o štandarde jedného HERBICÍDU za sezónu a Vy ste mi odpovedali fungicídmi, insekticídmi,desikantami, morforegulátormi, rodenticídmi, stimulátormi a moridlami. To, čo ste vymenovali nie sú herbicídy ale PESTICÍDY (až na tie desikanty). Vami uvádzané enormné hnojenie a termín aplikácie nechcem ani komentovať, lebo netuším o čom píšete. Hnojenie a pestovanie rastlín sa riadi zákonom zachovania atómovej hmotnosti. Tento zákon sformuloval v roku 1748 ruský chemik Lomonosov a bez výnimky platí. Tabuľky Bilancie živín, ktoré farmári vyplňujú napr. na stránke UKSUPu vychádzajú presne z tohto zákona. T.j. ak sa v tone AKÉHOKOĽVEK zberového produktu nachádza XX kg draslíka, fosforu alebo vápnika, tak tento draslík, fosfor alebo vápnik treba z dlhodobého hľadiska v rovnakom množstve do pôdy vrátiť. A na to slúžia hnojiva: umelé alebo hospodárske. Zámerne nespomínam dusík, len ten sa nachádza vo vzduchu a v prípade tohto prvku ho dokážeme fixovať pomocou rhizobii. K premnoženým myšiam sa nevyjadrujem, lebo som ich neriešil ani v mojom článku. A verím, že s tými tráviacimi problémami zveri, po konzumácii repky ste to nemysleli vážne. To akože slovenskí agronómovia majú pri zostavovaní osevných postupov prihliadať ešte aj na to, aby muflónky nebolelo bruško? A ono to pokračuje ďalej zbytočnou aplikáciou pesticídov. Lebo aby fungoval jeden herbicíd v repke, nesmiete mať celé repkovisko zmiesené od zveri. Lebo potom Command ani Butisan fungovať nebude. Rovnako je to aj s desikantami. Viem že sa používajú, ale pri poškodenej repke je ich použitie nutnosť a pri zdravom, nepoškodenom poraste ich považujem za zbytočnosť. S pozdravom Peter Badiar, autor článku

  2. j.k.
    3. decembra 2019

    no čo.aj takyto članok je članok.

    Odpovedať
  3. Pišta
    3. decembra 2019

    Môžem sa spýtať autora článku , či sa venuje pestovaniu repky aj v ekologickom systéme hospodárenia ? Ak áno , aké to má výhody oproti konvenčnému systému . A ak nie, aspoň tri dôvody prečo .
    Ďakujem.

    Odpovedať
    1. Peter Badiar
      6. decembra 2019

      V ekologickom poľnohospodárstve sa venujem chovu hovädzieho dobytka a prevádzkujem bitúnok určený na porážku hovädzieho dobytka výlučne z ekologických chovov. K pestovaniu repky v ekologickom poľnohospodárstve sa neviem vyjadriť, veľakrát som nad tým uvažoval a vidím tam problémy a riziká. Čo sa týka tých výhod a nevýhod. Už v mojom článku som uvádzal, že to nemala byť obhajoba repky. Repka je podľa môjho názoru naozaj intenzívna plodina, ktorá potrebuje pomerne veľa vstupov. Preto v porovnaní s inými bežnejšími plodinami je pomerne vzdialená od typických plodín pestovaných v ekológii (ako napr. ovos…). Z pohľadu zákazníka sa preto domnievam, že bio-repka môže vykazovať menej rezidui ako konvenčná repka a preto pre niekoho, kto má záujem o bio by som ju odporúčal. Z týchto dôvodov mám rešpekt voči každému, kto zvláda pestovanie takýchto plodín v systéme ekologického poľnohospodárstva, lebo si to podľa mňa vyžaduje veľa skúseností a najmä CELOSTNÉHO vnímania poľnohospodárstva.

  4. Farmárka
    4. decembra 2019

    Nemá technické konope podobné, ak nie lepšie vlastnosti s ohľadom na pôdu? Hlboké korene, zabránenie erózii, dokonca aj potreba chemickej ochrany je nulová. Aha, nepridáva sa do paliva… Zato sa dá využiť okrem iného v stavebníctve.

    Odpovedať
    1. farmár
      4. decembra 2019

      Máte pravdu, aj ja by som chcel pestovať konope. Prosím Vás poraďte mi, kto technické konope kúpi, aké množstvo a za akú cenu. Ak by sme chceli na Slovensku aspoň časť repky nahradiť konopou, bolo by to možno aj 100 000 ha a neviem kde by sme také množstvo predali. Neviem o nikom, kto by technické konope nakupoval a spracovával.

  5. MichalK
    4. decembra 2019

    Chcel by som poprosiť odborníkov, keby sa zmohli na jeden rovnaký článok a popísali koľko chémie sa spotrebuje na ovocie vrátane južného ovocia, ktoré je na každom vianočnom stole naozaj v bohatom sortimente a veľkom množstve. Rovnako by som bol rád, keby niekto z vinárov popísal koľko chémie spotrebuje vinohradník a osobitne koľko chémie sa nachádza už v hotovom víne, ktoré naši odborníci tak vychvaľujú a aké medaily zbiera na výstavách. Vážení ruku na srdce dnešný svet bez chémie už nemôže existovať, naše ľudské organizmy sú už závislé na ich konzumácii. Možno keby sme ich totálne vysadili, že by to ani neprežili, lebo tieto látky sú už pre nás návykové. Tým som chcel len upozorniť, že vyčleniť z tohto sortimentu len tú žltú repku možno len preto, že svojou výraznou farbou pri kvete pôsobí akosi mohutne je len povrchové videnie, pšenice a možno kukurice je ešte viac a tým sa nik nezaoberá pritom sa jedná o chlieb náš každodenný.

    Odpovedať
  6. Andrej
    4. decembra 2019

    Pestovanie repky pre technické účely vás vylučuje z potravinového reťazca a v tejto časti sa z vás stáva podnikateľ v energetike. V tejto časti nie ste farmárom a nemôžte argumentovať ako farmár. Navyše, plochy, na ktorých podnikáte v energetike, by vám z tohto dôvodu mali byť jednoznačne vyňaté zo systému dotácií. Týka sa to aj iných plodín, napríklad kukurice a pod. na siláž pre bioplynové stanice.

    Odpovedať
    1. marcel sako
      5. decembra 2019

      Tvoj názor sa mi páči Andrej, plodiny na energetické účeli by sa mali prestať dotovať, lebo kto to vymyslel a schválil tak by mal ísť do vezenia za ničenie prírody a za defraudanciu poľnohospodárstva.
      Lebo my všetci sme zabudli načo je poľnohospodárstvo -udržateľná údržba a tvorba krajiny za účelom výroby potravín a nie priemyselný charakter výroby ako je tomu dnes.

  7. Ema
    4. decembra 2019

    Pán Badiar! Vidieť, že problematike rozumiete a vyjadrujete sa vecne, na rozdiel od tých čo si mýlia pojmy s dojmami.. Nedajte sa odradiť tým, čo reagujú
    a nevedia o čom hovoria.

    Odpovedať
  8. G.S.
    4. decembra 2019

    S článkom vcelku súhlasím. A pokojne poviem , že som aj klimaskeptik. To , že bolo niekde 40 stupňov v tieni sa stávalo aj v minulosti. Ja som ešte dodnes nevidel fakt dôveryhodné dôkazy, že za čiastočnú zmenu klímy môže len a len človek a takisto , že za to môže zlé CO2 a metán od zvierat. Ešte stále meteorológovia nedokážu presne určiť všetky premenné v rovnici predpovede počasia na viac ako 1 deň. Pre východné Slovensko to u nás platí maximálne v predstihu 12 hodín. Ale časť z nich sa pre dobré granty premenovala na klimatológov a pokojne hádže strašné cifry na 100 rokov dopredu. A čakal by som, že ak je tu taká strašná „klimatická núdza“, tak najvyšší začnú vypínať klimatizácie, presedlajú na 1 litrové autá z ťažkých limuzín, nebudú premávať hore-dole po celom svete na klimatické konferencie a hlavne prestanú pokrytecky presúvať špinavú výrobu a odpad do rozvojových krajín. Ale nič také nevidím. Vidím len snahu o likvidáciu roľníkov v EU a o uvoľnenie dovozu potravín z krajín, kde na ekológiu zvysoka kašlú pod kontrolou veľkých firiem. A vidím snahu o vyryžovanie štátu na zvýšení daní a niektorých firiem na dotovaných elektrárňach. Kľudne nadrbú tisíce € do podpory elektromobilov aby následne tak ako v Rakúsku nevedeli čo s nimi po banálnej dopravnej nehode. Jednoducho ekológovia sú prevažne len prefarbení boľševici a my sme ich triedni nepriatelia. Zamyslíte sa nad tým, prečo je za každú cenu zo strany ekológov pretláčať napríklad Grétku. Pre tú sopľaňu teraz musela z Británie priletieť jedna námorníčka na obsluhu „eko“lode, ktorou sa preplaví naspäť do Španielska + ďalšie tri osoby aby mohli zelení tlieskať jej bludom o zničenom detstve. Je to cirkus na ktorom sa niekto pekne nabalí a v prvom rade my budeme tí, ktorí to zaplatia.USA vydrbú vyše 600 miliárd ročne na zbrojenie. EU takto prežerie vyše 200 miliárd. A vraj nás hrozne ohrozuje Rusko s rozpočtom 45 miliárd a preto neostáva dosť peňazí na podporu vývoja napríklad technológii na zachytávanie zlých skleníkových plynov alebo na zabezpečenie ekologicky šetrnejších a dostupných technológií výroby energie, dopravy .

    Odpovedať
    1. marcel sako
      5. decembra 2019

      Aj to sú dobré názory ak sú tie čísla pravdivé.

    2. G.S.
      5. decembra 2019

      https://www.armadnymagazin.sk/2019/06/16/najvacsie-obranne-rozpocty-na-svete-v-roku-2019/ Tu máš link na výdavky na obranu v 10 krajinách s najväčšími výdavkami. Z EU tam sú len Francúzsko, Británia a Nemecko ale ak si pripočítaš aj ostatné štáty, tak to bude ešte vyššia suma. Pre rok 2019 sú výdavky na obranu na svete vyše 1,8 bilióna dolárov a NATO sa na nich podieľa takmer z dvomi tretinami. To sú šialené sumy od tzv. obrannej aliancie.

  9. Juraj Mačaj
    4. decembra 2019

    Píše sa že v roku 2050, čo je za rohom bude na zemi 10 mld. ľudí. Ak sa tak stane spolu so zmenou klímy,ktorej prejavy môžu často ohrozovať úrodu bude cena potravín vysoká, lebo ich nebude dostatok. Potom nikoho nenapadne pestovať plodiny na energetické účely, lebo to nebude ekonomicky výhodné. Prosím ako môže niekto viniť farmára za to že sa snaží pestovať repku? Mame trhom riadenú ekonomiku a nie komunizmus, každý z nás sa musí starať sám o seba a svojich zamestnancov a na idealizmus je iba malý priestor. Repka ekonomicky vychádza preto ju pestujeme. Okrem toho je jej produkcia v podstate podporená reguláciou trhu z palivami, keďže každá krajina má povinnosť primiešavať časť MERO čo je ekologické palívo do nafty. Toto vymysleli pred 10-15 rokmi presne taký isty ekologicky aktivisti čo dnes bojujú proti hnojeniu a ochrane rastlín. Dnes všetci vieme, a došli na to aj aktivisti, že bio paliva nie sú až tak super. Za 30 rokov, možno skôr, keď aj priemerný obyvateľ Európy bude musieť veľmi hlboko siahnut do vrecka aby si zadovážil kvalitne potraviny, čo dnes mylne považujú všetci za samozrejmosť, budeme možno znova všetci nadšene vytať každý dostupný intenzifikačny faktor. Ľudia v Európe sa majú moc dobre a osprostievajú. Ja iba dúfam že prebudenie sa z tohoto idealizmu nebude príliš bolestivé.

    Odpovedať
  10. Starý Gazda
    4. decembra 2019

    Pan Badiar plne s vami suhlasim je to presne tak ako hovorite hlavny objednavatel našich produktov je štat ked ten dovolil zničit a rozpredat
    spracovatelsky priemysel odtrhnut sedliaka od mliekarni bitungov aj ich vinov a vytvorili sa zavody na mero a alkohol Podpora zeleninarstva a ovocinarstva je skoro nulova ba štat tieto sektory ešte vyciciava čo by ste chceli od farmara Nova eko garnitura zas nie aby sa zamerala na rozvoj vyroby a naštartovanie sektoru a by technologicky dobehol vzdialeny svet a čim skor zabespečil sebestačnost a etabloval sa na svetovych trhoch sniva o ekologii a znižovani davok hnojiv pri ktorych v priemere použivame teraz PK 20kg čz na ha čo je bohapuste vykradanie pody v pesticidoch sme hlboko pod priemer čo sposobi stratu konkurencie a dalši prepad Riešenia se jednoduche logicke naštartujme vyrobu a potom postupne sa sustredme na ekologiu

    Odpovedať
  11. Juraj Mačaj
    4. decembra 2019

    Nakoniec bude tento hon na nás poľnohospodárov pre Slovensko prospešný, pretože naše poľnohospodárstvo už nemá kam klesnúť. V Holandsku sa dnes Vážne rozpráva, že treba znížiť produkciu a prestať s ničenim životného prostredia prehnanou produkciou. Holandsko je 2. najväčší vývozca poľnohospodárskych výrobkov za USA a väčšina v parlamente je presvedčená že to je špatne a že NL bude v budúcnosti vyrábať potraviny iba pre domáci trh. Asi budeme musieť doma znova zaviesť šľachtenie a množenie zemiakov.

    Odpovedať
    1. marcel sako
      5. decembra 2019

      Juraj kedysi pred 30 rokmi sme to vedeli lepšie ako Holandania alebo Nemci. Ale aj iné plodiny sme vedeli šlachtiť a pestovať , len sme si to za pomoci predchádzajúcich vlád zlikvidovali.

  12. marcel sako
    5. decembra 2019

    Myslím, že názory všetkých majú v niečom pravdu. Každý sa pozeráte na vec iba z toho svojho hľadiska , čo zažil , ale tak to má biť.
    Nejaký čas sa tu už na tomto fóre pohybujem a vždy sa pýtam , či má význam tu niečo písať aj keď by to bolo potrebné, ale informáciu si prečíta pár desiatok alebo stoviek ľudí, ktorí ale vôbec nereprezentujú laickú verejnosť, ktorá ale tvorí mienkotvorný obraz národa.
    Pokiaľ sa informácie o ktorých sa tu bavíme rozumne nesformulujú nezávislými odborníkmi a nezačnú sa prezentovať vo veľkých médiách, tak potom to tu nemá žiadny význam. Načo sa tu stále bude baviť skupinka lúdí, ktorých názory sa nedostanú k masám?
    A hlavne verejnosť bude stále klamaná a manipulovaná skupinami pseudoodborníkov ,ktoré chcú aby ľudia počúvali to čo je pre nich dobré. Áno je tu nejaká Farmárske revue, Rolnícke noviny, Naše pole a podobné veci ale tieto sleduje iba niekoľko desatín % populácie.Pričom ale potraviny konzumujú všetci a tak by mali o nich vedieť pravdu , čo sa za nimi skrýva ale hlavne z úst fundovaných a kompetentných ľudí.
    Skúste na tomto niekto, kompetentný zapracovať.

    Odpovedať
  13. Michal
    6. decembra 2019

    Len krátko k Andrejovi a vylúčeniu dotácií. Treba si naštudovať systém priamych platieb a potom tu vypisovať nepravdy. Priame platby sú určené na plochy a nie na účel využitia produkcie z týchto plôch. Takto to beží v celej únii nechápem prečo by Slovensko malo postupovať odlišne. A na margo účelu použitia produkcie, kedysi boli úrody obilnín a takmer všetkých plodín omnoho nižšie, napr. len u kukurice je to takmer 100 % nárast oproti minulosti. Je logické, že nemôže byť celá produkcia využitá len ako potravina, no tak sa vymyslelo v rámci ekologizácie a biodiverzity použiť prebytok na bioetanol je to tak isto lieh ako whisky z kukurice a že sa pridáva do benzínu tak to určili práve zelení a je to správne tak neviem prečo by nemal dostávať platby ten , kto ju pestuje. Ja súhlasím ak sa zrušia dotácie v celej únii a prejdeme na trhové podmienky, ale pozor ceny potravín neúmerne vzrastú a to vám Andrej bude vyhovovať ?

    Odpovedať

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom. Ak sa váš komentár v článku nezobrazí ihneď po jeho odoslaní, zachytila ho automatická antispamová ochrana. V tom prípade nás prosím kontaktujte a my daný komentár dohľadáme a manuálne schválime.