Zadajte hľadaný výraz

Branding VUB 2019 Jesen LEFT
Branding VUB 2019 Jesen RIGHT
Branding VUB 2019 Jesen TOP
Potravinárstvo Z domova

Historicky najnižšia spotreba chleba

chat_bubbleKomentáre: 10 visibilityZobrazenia: 399

Máme historicky najnižšiu spotrebu chleba na jedného obyvateľa. Podľa údajov Štatistického úradu SR jeden Slovák v roku 2018 skonzumoval 34,5 kilogramu chleba, pričom na prelome milénia, v roku 2000, bola spotreba na jedného človeka vyše 50 kilogramov. V osemdesiatych rokoch minulého storočia to bolo dokonca okolo 70 kilogramov, čiže oproti súčasnosti je pokles až dvojnásobný.

„Za neustálym poklesom vidíme nové trendy v stravovaní, veľmi široký sortiment v ponuke pekárenských výrobkov, ale napríklad paradoxne aj zvyšujúcu sa kúpnu silu obyvateľstva,“ hovorí o faktoch Tatiana Lopúchová, predsedníčka Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov.

Kapacity pekární sa nevyužívajú

Znižovanie spotreby chleba za uplynulé obdobie je výrazné a neustále pokračuje. Iný trend je pri pšeničnom pečive. V poslednom desaťročí osciluje spotreba na jedného obyvateľa na úrovni 30 kilogramov, v roku 2000 to bolo dokonca 33 kilogramov na osobu a v osemdesiatych rokoch minulého storočia bola spotreba pšeničného pečiva na úrovni 22 kilogramov na osobu.

„Za nárastom spotreby pšeničného pečiva stoja prevažne nové druhy pekárenských výrobkov či dopekané a rozpekané pečivo, ktoré sa pripravuje v obchodných prevádzkach. Spotreba čerstvého pečiva, kam sa radí najmä klasický biely rožok, má pritom klesajúcu tendenciu,“ podotýka Tatiana Lopúchová.

Podľa nej sa aj z tohto dôvodu výrobné kapacity pekární dlhodobo využívajú na menej ako polovicu, čo spôsobuje pekárom obrovské problémy.

Z uvedeného vyplýva, že spotreba chleba a pšeničného pečiva je priamo úmerne ovplyvnená dobou a životným štýlom. Kým koncom minulého storočia sa v našej krajine konzumoval chlieb ako základná denná potravina a pšeničné pečivo bolo akýmsi doplnkom stravy tohto typu, dnes sú obyvatelia našej krajiny vystavení rôznym módnym trendom, ktoré zasiahli aj oblasť stravovania. Na jednej strane je to obrovská škála a rozmanitosť pekárskych výrobkov, ale veľkú úlohu zohráva aj takzvaná negatívna reklama a mýty o škodlivosti pekárskych výrobkov. Pritom čerstvý chlieb ako základná denná potravina má nezastupiteľnú pridanú hodnotu vo výžive človeka.

Pultová cena napriek nárastu nákladov stagnuje

„V chlebe sa nachádza jedinečný pomer sacharidov ako zdroja energie, pomerne vysoký obsah bielkovín so svojou stavebnou funkciou, veľmi nízky obsah tukov a v neposlednom rade má priaznivý obsah rôznych minerálnych látok, vitamínov a vlákniny, ktoré dávajú tejto výnimočnej potravine právom prívlastok ‚chlieb náš každodenný´,“ uvádza Tatiana Lopúchová.

Podľa zväzu pekárov sa dá očakávať ďalšie zhoršovanie situácie v spotrebe domácich pekárskych výrobkov. Pre pekárov, ktorí musí držať krok s udávaním módnych trendov, je to o to náročnejšie, že v poslednom desaťročí ich trápia neustále rastúce náklady, v niektorých nákladových položkách je to aj vyše 100 percent, pričom pultová cena týchto výrobkov posledných 10 rokov stagnuje, resp. sa zvyšuje len minimálne.

„Nie je jednoduché prinášať na trh nové výrobky, inovovať ponuku a modernizovať pekárne, bojovať s neustále sa zvyšujúcimi nákladmi na suroviny a zamestnancov, no zároveň ísť s cenou pod výrobné náklady,“ dodáva Tatiana Lopúchová.

 Východisko z tejto neľahkej situácie pekári vidia vo viacerých rovinách.

„V prvom rade je to lepšia komunikácia s obchodnými partnermi, ktorá by mala byť podporená legislatívnymi prvkami. Ďalej by to mala byť dlhodobá a efektívne cielená dotačná politika štátu s cieľom odolávať neprimeranému tlaku konkurenčných výrobkov zo zahraničia, ktoré vo svojej cene už takúto dotačnú podporu od svojich materských krajín obsahujú. A v neposlednom rade by to mala byť popularizácia spotreby domáceho chleba a pečiva s využitím medializácie pre všetkých obyvateľov Slovenska, ako aj osveta najmä u školskej mládeže,“ uzatvorila Tatiana Lopúchová, predsedníčka Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov.

Autor článku: TS - Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov.
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1424 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

10 komentárov

  1. marcel sako
    5. decembra 2019

    Nesúhlasím s tým , že ceny stagnujú , ceny idú stále hore / aj keď mierne ale idú/ a kvalita je katastrofálna. Možno rožky stagnujú/nekupujem ich,lebo to nie sú rožky ale suché a drobivé útvary/ ale ostatné pekárenské výrobky idú hore každým rokom,zato ale cena pšenice s tým vůbec nekorešpoduje. Tá ide stále dole, takže aj výrobky z múky by mali ísť dole ???
    To len tak na úvod. To hlavné čo som chcel je to , že kvalita chlebov a aj iných výrobkov z pšeničnej múky je vo veľa prípadoch v katastrofálnom stave / hlavne pekárne v okolí NR/ neviem odkiaľ berú múku a akú technológiu používajú ale radšej si donesiem chlieb z CR a dám do mrazničky ako by som si ho mal kúpiť na SK. Zase aby som len nehamil sú aj dobré pekárne ale je ich veľmi málo. Takže , ja sa ani nečudujem pekárom v akom sú stave , kvalita s ktorou sa stretávam v obchode je zlá a ceny vysoké za tú kvalitu./ a to chodím po celom slovensku/ Treba sa inšpirovať v ČR/. Ľudia by si určite priplatili za kvalitu ale tá musí byť, čo ale nie je, takže niekde je asi chyba.

    Odpovedať
    1. Sesto666
      7. decembra 2019

      Podla mojich skusenosti, vzdy sa da najst dobry chleba aj na Slovensku. Verim tomu , ze aj v Nitre pokial Penam neznicil konkurenciu. Mrazeny chleba nie je zrovna to by labuznici ocenili.

  2. marcel sako
    7. decembra 2019

    Dlho som čakal na tému chleba, lebo je to s kvalitou katastrofa. najradše by som ten chleba ani nekupoval, ale mám ho rád. Čo je to za chleba, keď ho ráno kúpite a večer sa vám rozpadne.
    Samozrejme súhlasím dá sa nájsť aj dobrý konkrétne Močenská pekáreň alebo Jacovská/ už sa pohoršila / ale Topec a Penam to nemá s chlebom nič spoločné . Ale zase napríklad v Metre má Penam dobré chleby, takže niekde je chyba.
    Bol by som rád keby sa vyjadrilo viac ľudí k danej téme.

    Odpovedať
    1. 7. decembra 2019

      Dobrý deň Marcel,
      myslím, že to nie je zlá téma, aj keď sa obávam, že je skôr vhodná pre mainstreamové médiá. Skúsime ale niečo vymylieť… Čo sa mňa týka, obľúbil som si zemiakový chlieb zo Slatinskej pekárne (pečú ho v Očovej). Nemám problém ho kúpiť v Nitre v Zdroji, v Tescu, alebo v Bille. Je naozaj výborný. Vydrží niekoľko dní. Stačí ho zabaliť do utierky.

  3. jm
    8. decembra 2019

    Podľa môjho názoru otvoriť diskusiu pre verejnosť by skôr mohlo pomôcť ako poškodiť nie len pri tejto téme.
    Ak sa budú objavovať názory tých istých prispievateľov tak diskusia na tejto stránke nemá zmysel . Ak z desiatich budú stále spokojný skoro všetci tak potom prečo tu máme toľko problémov?

    Pán Huba dajte priestor aj verejnosti . Chorých prispievateľov spoznajú čitatelia sami. V minulosti som bol napomínaný a neodradilo ma to . Patrím možno k tým aktívnejším ale môj cieľ nebol nikdy nikoho urážať a ani ponížiť. A diskusia je práve o tom ,že si každý vie povedať svoj názor. Alebo nie? Všetkým zástupcom poľnohospodárov lebo ich máme ako žita na zemi po žatve by som dal povinne čítať tieto názory . Alebo ak ste presvedčený že Slovensko zvládnu traja silný oligarchovia tak potom je všetko v poriadku. Lebo ste o tom presvedčený a žiaden iný názor tu fakt nemá čo robiť!!!!!!
    Čo sa týka chleba je fakt že Slatinský chlieb je na špičke ponuky u nás ktorý som vyskúšal , ale to je len môj osobný názor . Určite ak by Penam nezachrlil reťazce tým lacným nekvalitným chlebom bol by určite priestor aj pre iných pekárov. Lacný možno len z pozície sily na trhu. Práve ak niekto vlastní poľnonákup, mlyn , pekáreň ako Agrofert tak poľnohospodár ani nemôže očakávať nejakú zázračnú cenu za svoj produkt ale uvedená spoločnosť bude ospevovaná aký lacný chlieb dokáže vyrobiť nehovorím o kvalite a chuti. Mali by sme si viac všímať práve skupovanie a posilňovanie skupín na trhu aby sme zabránili tomu čo zažíva menší poľnohospodár v Poľnonákupe . Ak je v sídle firmy verejný poľnonákup ktorý poskytuje služby pre verejnosť prečo pre jednu spoločnosť vykoná službu za odplatu poskytnutej služby a druhému to urobí len ako obchod.Ty si dodal a ja ti predám . Nie za cenu poskytnutej služby . Nie som čierny šmelinár ale poľnohospodár so živočíšnou výrobou ktorý nevlastní sušičku na kukuricu a potreboval som zo svojej produkcie si zobrať späť na farmu. Moja cena pre poľnonákúp pri 14% vlhkosti ktorú si odrátali včetne všetkých zrážok bola 117 EUR a ich ponúkaná cena na odkúpenie bola 160 EUR . Nie je to choré ?

    Odpovedať
    1. marcel sako
      12. decembra 2019

      Myslite 117 eur za dovezenú kukurici do sila o vlhkosti 14 % alebo je to cena po odpočítaní sušenia ale to by musela mať vlhkosť okolo 30 -32 % ??? Len sa pre istotu pýtam aj keď si myslím , že je to 14ka.
      Aj tu by mal byť nejaký ochranný mechanizmus pre farmárov.

    2. realista
      13. decembra 2019

      Kto je Poľnonákup ? – to je zaujímavé lebo nie je tajomstvom, že niekde to tak funguje….

      Nebol problém s kvalitou , podiel prímesí, zlomkové zrná ?

      Jeden z veľkých napríklad nemá problém zverejniť aktuálne ceny ceny:

      https://gamotajr.com/aktualne-ceny/

      samozrejme predpokladá sa doávka v zmysle príslušnej STN – ak je záujem viz. : https://www.sutn.sk/eshop/public/standard_detail.aspx?id=63639

  4. marcel sako
    13. decembra 2019

    Zaujímalo by ma na akej ploche tento experiment skúšali , inak toto je možno jedna z mála možnosti ako reguľovať hlodavce biologickou cestou a preto by poľnohospodári mali viac spolupracovať s odborníkmi aj z iných odborov, pretože všetci umiestňujeme rôzne stojany z dreva/ s pomerne malým efektom a hovorím , že to nestačí na reguláciu hlodavcov a preto chceme aplikovať chémiu/ a pritom zabúdame respektíve nevieme a ani ja / čo o vtákoch vie veľmi málo/, že nočné vtáky majú infra videnie a dokážu perfektne loviť hlodavce a myslím si, že je tu oveľa viac predátorov ako sú vtáky len treba osloviť správnych odborníkov a pustiť sa do práce. Bol by som rád keby sa mi nejaký odborník ozval, pretože mám mnoho otázok na túto tému a mohli by sme výrazne pomôcť poľnohospodárom na jednej strane ale hlavne prírode na strane druhej, čo je to najdôležitejšie.
    Kontakt 0911212711,marcel.sako@nu-agrar.cz,

    Odpovedať
    1. kis igor
      13. decembra 2019

      Vážený pán Sako,
      logika Vášho riešenia je podobná ako v úlohe:Ak jedna loď prepláva z Anglicka do Ameriky za šesť dní,za koľko dní prepláva oceán šesť lodí?(„samozrejme,že za jeden“)
      Myslíte si,že ak natlčiete sto T-éčok na sto metrov vzdialenosti,bude Vám tam sedieť sto poštoliek a uloví dennne 400hrabošov a v noci tam bude lietať sto kuvikov vo vašom prepočte ďaľších 400 hrabošov?
      A v ďaľšej päťročnici zdvojnásobíme počet T-éčok… a je pokoj s hrabošmi…Len ako to vysvetliť sovám?Kúpime im infráky všetkým…
      Pane,ak obrábate lány,ktoré majú 40,50…100 hektárov,nepočítajte s predátormi.Žiadna líška ani kuna Vám tam nepôjde ,pretože nemá prirodzený úkryt.Kaňa ani poštolka,či kuvik na takýchto plochách loviť nebudú,pretože nemajú miesta,kde by si prirodzene vybudovali hniezdiská a z etologického hľadiska potrebujú bezpečnostné rozostupy medzi svojimi teritóriami.
      Nie som etológ ani ornitológ len pozorujem prírodu.Užívam opustený družstevný dvor o výmere 6 ha a hniezdia mi tu 4 páry poštoliek a 1 alebo dva páry nočných sov.Hraboše v hruškovom sade likvidovali líšky,ktoré sa skrývali pri studni v poli,kde je asi 10x10m plocha vytvorená pre úkryt zvierat.
      Poštolky vyviedli tento rok dvakrát mladé lebo bolo dostatok potravy.
      Parcely v okolí nemajú viac ako 10 hektárov,sadím stromy a remízky každým rokom,takže na rozmanitosť fauny sa sťažovať nemôžem a s hrabošmi problém nemám.
      Pokiaľ bude dominovať bohapusté pľundrovanie pôdy doterajším,komunistickým, spôsobom,bude to len horšie a horšie a pripravte sa na to,že spolu s oziminami budete siať aj Stutox v pomere 1:1.
      Niečo zhnité je v štáte dánskom ale poštolky ani kuviky za to nemôžu…
      0905245003 otcova.rola@gmail.com

  5. jm
    13. decembra 2019

    Pán Sako upresním o koho sa jedná.Spoločnosť TAJBA, a.s. je jednou zo spoločností koncernu AGROFERT. Čo sa týka konkrétnych čísel .Navozené 213 t pri 21% vlhkosti a 2,8 % nečistoty zlomky .Tiež zaujímavé lebo aj tento odpad predajú !!! Po vysušení a odrátaní nečistôt zostalo 195 t. Za službu sušenie kukurice je platné z našej ceny t.j. z tých 117 Eur. Po odrátaní za sušenie ostalo necelých 100 Eur a poto nám ju ponúknu za 160Eur na odkúpenie????? Tu je vidieť kto zarába. No poľnohospodár to určite nieje . Toto je to sústreďovanie silných ktorý potom ošklbú aj o posledný cent chudáka. Takto vznikajú tí úspešný podnikatelia a tí čo nevedia správne hospodáriť. Len tak ďalej súdruhovia.

    Odpovedať

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom. Ak sa váš komentár v článku nezobrazí ihneď po jeho odoslaní, zachytila ho automatická antispamová ochrana. V tom prípade nás prosím kontaktujte a my daný komentár dohľadáme a manuálne schválime.