Slovenská poľnohospodárska univerzita pracuje na projekte vývoja takzvaných jedlých obalov. V rámci spolupráce s bieloruskou štátnou univerzitou sa tak podieľa na vytvorení obalov, do ktorých by sa v budúcnosti mohli baliť poľnohospodárske produkty aj samotné potraviny bez vytvárania zbytočného odpadu.

„Jedlý obal je obal, ktorý si v podstate môžete vložiť do úst a rozpustí sa na jazyku bez toho, aby ste vytvorili nejaký odpad,“ uviedla vedúca projektu Miroslava Kačániová.

Jedlé obaly sa používajú v Číne, Kanade a USA

Slovenská poľnohospodárska univerzita sa na vývoji podieľa najmä testovaním prírodných látok, ktoré by mali jedlé obaly obsahovať.

„Do jedlých obalov, ktoré sú tvorené na báze škrobu, algenitu alebo agaru, pridávame liečivé byliny alebo silice, ktoré majú antimikrobiálny a antioxidačný účinok. Našou úlohou je vývoj týchto prísad, ktoré potom bieloruská strana pridáva do obalov. Vytipovali sme 10 rôznych bylín, ktoré majú vhodné vlastnosti a zároveň, keď ich pridáte do obalu, chuť danej potraviny zostáva prirodzená, nemajú na ňu negatívny účinok. Ide o skorocel, bazu, ľubovník, medovku, materinu dúšku, lipu, žihľavu a iné,“ dodala Kačániová.

Jedlé obaly sa vo svete používajú najmä v Číne, Kanade a USA. V Európe ich takmer nepoznáme. V Bielorusku ich testujú na niektorých konkrétnych produktoch.

„Balia do toho napríklad maslo, med alebo cukríky. Napríklad malé masielka alebo malé balenia medov, ktoré sa dávajú do čaju, v tom môžu byť zabalené a keď si dávate takýto med do čaju, nevytvoríte odpad, lebo ho aj v tom obale hodíte do horúceho nápoja a on sa rozpustí,“ vysvetlila Miroslava Kačániová.

Univerzity chcú požiadať o udelenie patentu

V budúcnosti by jedlé obaly mohli použiť aj na balenie mäsa.

„Na SPU sme už testovali vplyv esenciálnych olejov na predĺženie trvanlivosti mäsa pri skladovaní v chladničke. Takto by sa dali využiť v budúcnosti aj jedlé obaly, pretože výsledky poukazujú na možné predĺženie trvanlivosti a následne, keď by spotrebiteľ chcel toto mäso spracovať, nevytvoril by odpad. Zároveň jedlý obal môže vytvoriť aj nejakú príchuť, pokiaľ by sa použili napríklad koreniny a bylinky, ako tymián, zázvor či oregano,“ dodala Kačániová.

Jedlé obaly by sa mohli používať aj pri poľnohospodárskej produkcii.

„Napríklad pri skladovaní, kedy by sa nemuseli plodiny chemicky ošetrovať, ale využili by sa rôzne prírodné látky, čo by bolo aj prírode bližšie a nebolo by to škodlivé ani pre ľudské zdravie,“ uviedla riešiteľka projektu Lucia Galovičová, doktorandka z SPU.

Projekt bude pokračovať do roku 2023, kedy by chceli univerzity spoločne požiadať aj o udelenie patentu pre európsky trh. Následne by sa jedlé obaly mohli dostať aj do praxe.