Poľnohospodári začali v tomto roku vo veľkom rozmnožovať invázne a húževnaté rastliny. Prečo? Lebo musia. V rámci čerpania priamych platieb, konkrétne celofarmových ekoschém, vyčleňujú časť pôdy ako neproduktívne plochy. Na týchto pôdach nemôžu vykonávať žiadne agrotechnické operácie od ich založenia až do konca júla.

Okrem podsevov sóje a lucerny tak možno vidieť na nehospodárnych plochách v polovici júna rumany, vlčie maky, ale aj inváznu ambróziu, dva a pol metrový pichliač a kvitnúť začína aj mimoriadne jedovatý durman. Boli sme sa pozrieť u poľnohospodárov, ktorí nevedia, ako z danej situácie von.

Skosiť či neskosiť?

Ak plochu skosia až po 1. auguste, keď je to v rámci nariadenia vlády povolené, invázne rastliny budú dávno vysemenené a budúci rok ich čaká násobne väčší problém. Semená ambrózie vydržia v pôde aj štyridsať rokov a chemická ochrana bude musieť byť pri jej ničení oveľa intenzívnejšia nielen na poliach vyčlenených v tomto roku pre neproduktívne plochy, ale aj na okolitých parcelách.

V prípade, že by parcelu svojvoľne pokosili pred dozretím semien a tak zamedzili ich rozšíreniu, koledujú si o problém. Nariadenie vlády 436 z minulého roka, ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb informuje jasne.

„Ak prijímateľ založí pôdu ležiacu úhorom s porastom v roku predchádzajúcom roku podania žiadosti, v období od 1. apríla do 31. júla roku podania žiadosti na nej nesmie vykonávať žiadne agrotechnické operácie; ak k založeniu došlo v roku podania žiadosti, agrotechnické operácie nesmie vykonávať v období od založenia do 31. júla.“

Určite sú poľnohospodári, ktorí uvažujú, že neproduktívne plochy s inváznymi rastlinami pokosia. Vystavujú sa pravdepodobne oveľa väčšiemu riziku, ako v minulosti. Pôdohospodárska platobná agentúra len pred pár dňami informovala, že prostredníctvom nového systému plošného satelitného monitorovania plôch AMS dokáže overiť, či na uvedených plochách poľnohospodár skutočne zrealizoval požadované poľnohospodárske aktivity. PPA bude mať od tohto roka veľmi čerstvé a aktualizované informácie o všetkých parcelách v republike.

autor – pichliač v PD Hrušov

Na krídlach včiel prilieta úroda do našich sadov

„V minulosti sme tento problém s neproduktívnymi plochami nemali, lebo sme ich nezakladali. Tí, čo máme živočíšnu výrobu, sme v rámci čerpania priamych platieb a plnenia kritérií ozeleňovania volili možnosť pestovania plodín viažucich dusík. Hodili sa nám do výrobnej štruktúry,“ vysvetľuje Katarína Vlkovičová, predsedníčka PD Hrušov v Horných Salibách.

V rámci plnenia ekologických kritérií tak družstvo z okresu Galanta pestovalo v predošlom programovom období napríklad hrach alebo lucernu, ktoré viažu dusík. Ich produkciu navyše využili v bohatej živočíšnej výrobe. Napriek tomu, že obhospodarujú len približne 570 hektárov pôdy, realizujú výkrm 850 kusov dobytka a 200 kusov ošípaných.

„Na dvadsiatich hektároch pôdy máme založené aj sady. Pestujeme jablká, hrušky, čerešne, broskyne, marhule aj slivky. Záleží nám na tom, aby sa u nás včely cítili dobre, na ich krídlach predsa prilieta úroda do našich sadov,“ hovorí predsedníčka družstva.

S touto filozofiou sa prihlásili aj do ekoschém, ktoré môžu poľnohospodári prvý raz realizovať v roku 2023. Na jednej strane ich netešilo, že im vypadnú potrebné hektáre z produkcie, no zvýšenie biodiverzity v krajine vnímali aj cez sady, ktoré im zabezpečujú finalizáciu produkcie v podobe výroby džúsov či sušeného ovocia.

Silný alergén

„Na neproduktívnych plochách nám rastie ambrózia alebo pichliač. Pozrite sa, tam je kolónia pichliačov, cez ktoré neviete prejsť. Ak ich skosíme podľa nariadenia až v auguste, viete si predstaviť, koľko ich tu bude budúci rok? Koľko chemických prípravkov budeme potrebovať na ich zničenie?“ pýta sa predsedníčka.

Ambrózia je pritom invázna rastlina, ktorá ohrozuje zdravie obyvateľov.

„Ambrózia je silný peľový alergén. Jej peľ spôsobuje sennú nádchu, teploty či dermatitídu po kontakte so súkvetím. Alergické reakcie vznikajú už pri veľmi nízkych koncentráciách peľu,“ uvádzajú Martin Danilovič a Ján Hecl z Výskumného ústavu agrobiológie NPPC v publikácii Invázne nepôvodné druhy rastlín na poľnohospodárskej pôde.

„Ambrózia sa v posledných dvoch desaťročiach stala najznámejším druhom buriny vo východnej Európe. Stalo sa tak preto, lebo u mnohých ľudí sa vyvinula alergia na vzdušný peľ tejto buriny. Národné vlády museli iniciovať programy, ktoré by upozornili na túto škodlivú burinu. Posledný boom jej šírenia by mohol súvisieť s politickými prechodmi, ktoré viedli k formovaniu mladých demokracií vo východnej Európe. Počas tohto procesu boli mnohé poľnohospodárske družstvá socialistického typu zrušené a ich pozemky boli rozparcelované a prerozdelené ich bývalým vlastníkom či potomkom, ktorí ich v mnohých prípadoch už roky neobrábali. A tak boli veľké, predtým dobre udržiavané poľnohospodárske polia opustené a rýchlo kolonizované ambróziou,“ upozorňuje nás na stanovisko maďarského vedca Lászlóa Makra z roku 2005, docent Štefan Týr zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity.

Štefan Týr z SPU, ktorý sa profesne zaoberá reguláciou burín a ich biologickými vlastnosťami upozorňuje, že problémom nie sú len invázne druhy rastlín. Starosti spôsobujú aj húževnaté rastliny, ktoré sa vyskytujú na neošetrených parcelách.

„Pichliač je húževnatá rastlina lebo ide o ťažko regulovateľnú mohutnú rastlinu s hlbokým koreňovým systémom,“ hovorí Štefan Týr.

Agrostaar KB – Ambrózia a durman.

Opakujúci sa problém

Totožný problém majú aj v ďalšom podniku okresu Galanta. V Kráľovom Brode vyčlenili na ekoschémy až 120 hektárov pôdy. Vo výmere sú započítané biopásy aj neproduktívne plochy.

„Najväčší problém v ekoschémach nám robia dátumy, pretože nemôžeme ošetriť úhor. Tento rok tam máme 10 burín. Koľko sto kusov koreňov tam bude budúci rok?“ pýta sa Csaba Kaprinai, agronóm spoločnosti Agrostaar KB.

Štefan Týr upozorňuje, že funkcia, ktorú má napĺňať úhor je pritom iná. Mal by slúžiť na reguláciu nežiadúcich druhov rastlín a to vykonávaním agrotechnických operácií vo forme podmietky, či opakovanej podmietky.

PPA odporúča poslať vyššiu moc

Neupravené plochy neďaleko Horných Salíb si už všimla aj obec. V polovici júna vyzvala družstvo, aby odstránili invázne druhy rastlín. Ak tak neurobia, hrozia im pokutou do výšky 15 tisíc eur.

Predsedníčka družstva Katarína Vlkovičová chce postupovať podľa legislatívy a tak sa obrátila na Pôdohospodársku platobnú agentúru, aby jej uviedli, na základe vyjadrenia ktorej inštitúcie môže odstrániť invazívnu burinu a pritom neporušiť vládne nariadenie o priamych platbách.

„Nakoľko PPA je nie tvorcom legislatívy, je potrebné sa v uvedenej veci obrátiť na MPRV SR ako tvorcu legislatívy,“ informuje PPA v maile zaslanom družstvu.

Na PPA sme sa s podobnou otázkou obrátili aj my.

„Odporúčame poslať príslušnému regionálnemu pracovisku PPA tlačivo Oznámenie o prípadoch vyššej moci a mimoriadnych okolností (v prípade právnických osôb elektronickou formou cez všeobecnú agendu), na ktorom je potrebné opísať problematickú legislatívnu podmienku a identifikáciu dielu pôdneho bloku. Zároveň súčasťou oznámenia musí byť príloha o nariadení opatrenia podľa § 4 zákona č. 150/2019 Z. z. v platnom znení  (t. j. vyzvanie príslušného orgánu na odstránenie inváznych druhov rastlín /napr. okresným úradom, štátnou ochranou prírody/),“ informuje portál poľnoinfo.sk Pôdohospodárska platobná agentúra.

Invázny druh rastlín je akčný, životaschopný, ako vypovedá už jeho názov. Ak ho chce poľnohospodár na neproduktívnych plochách odstrániť, je pred ním celý reťazec administratívnych udalostí. Od kontaktovania príslušného orgánu (pestovateľom) na odstránenie invázneho druhu rastlín, cez posúdenie parcely zamestnancami úradu až po vydanie rozhodnutia. Na konci je možnosť vstúpiť do porastu a rastliny buď chemicky alebo mechanicky zničiť. Tu ešte významnú úlohu hrá faktor počasia, ktorý určuje, ako rýchlo sa to podarí.

„Považujem za nereálne, aby ľudia z uvedených úradov mali čas na celom južnom Slovensku, kde sa rozširuje ambrózia, posúdiť pozemky a vydať takéto rozhodnutia o včasné odstránenie invazívnych druhov rastlín v čase, ktorý ešte môže zamedziť ich šíreniu,“ hovorí Martin Rovaš zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Ministerstvo poukazuje na zákon

Helena Patasiová, predsedníčka Agrárnej komory Slovenska nás informuje, že z dôvodu opakujúcich sa otázok členov už písala list aj ministrovi Jozefovi Bírešovi. A ten odpísal. Upozornil, že poľnohospodár musí zamedziť šíreniu inváznych nepôvodných druhov.

„Plne si uvedomujem vážnosť situácie, zvlášť v tomto období, kedy vplyvom dlhotrvajúcich výdatných zrážok nie je možné udržať predmetné neproduktívne plochy s minimom inváznych a húževnatých burín aj napriek skutočnosti, že sú osiate krycou plodinou za účelom potláčania burín na poľnohospodárskej pôde. V tejto súvislosti si dovolím upriamiť pozornosť na ustanovenie paragrafu 3 odseku 1, prípadne paragrafu 4 zákona č. 150/2019 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov, kde sú definované povinnosti oprávnených osôb,“ uvádza v liste pre AKS minister.

Ministrom uvádzaný paragraf 3 informuje, že každý, kto vykonáva činnosť, v súvislosti s ktorou môže dôjsť k úniku inváznych nepôvodných druhov uvedených v národnom zozname alebo v zozname Európskej únie do životného prostredia alebo šíreniu týchto inváznych nepôvodných druhov v životnom prostredí, je povinný prijať opatrenia na zamedzenie takého úniku alebo šírenia.

Tak ako?

Zákon má najvyššiu právnu moc. A ten hovorí jasne. Odstrániť! Nariadenie vlády uvádza – na pozemky agrotechnicky nevstupovať pred začiatkom augusta. Čo zostáva poľnohospodárovi, ak chce zabezpečiť svoju pôdu bez inváznych a húževnatých rastlín? Podstúpiť tortúru komunikácie s úradmi a veriť, že ak invázne rastlinstvo po týždňoch odstráni, nedostane poďakovanie v podobe sankcie za neplnenie ekoschém.