Zadajte hľadaný výraz

Branding VUB 2019 Jesen LEFT
Branding VUB 2019 Jesen RIGHT
Branding VUB 2019 Jesen TOP
Článok dňa Z domova Zaujímavosti

Poľnohospodári potrebujú stabilitu. Bankári zdvíhajú rukavicu hodenú agroministerstvom

chat_bubbleKomentáre: 3 visibilityZobrazenia: 623

Vo veľkých číslach sa niesla každoročná spoločná konferencia týždenníka Trend a VÚB Banky, ktorá sa uskutočnila vo štvrtok (21.11.2019) v okrese Liptovský Mikuláš. Miliónmi žonglovali zástupcovia štátu, agrárnej samosprávy aj jednotlivých poľnohospodárskych podnikov. Z podpôr do agrorezortu sa stala mantra, ku ktorej málokedy pridáme aj to, čo za ne náš agrosektor ponúka.

Tohtoročné priame platby, podľa Zelenej správy, medziročne stúpli o 13-percent a dosiahli vôbec najvyššiu úroveň v histórii. Významná je aj štátna pomoc, ktorá síce na bankových účtoch poľnohospodárov zatiaľ nepristála, ministerstvo však deklaruje, že do konca roka to tak bude.

Napriek týmto v celku pozitívnym správam slovenské poľnohospodárstvo nerastie.  Medziročne klesol počet zamestnancov v agrosektore o 4-tisíc ľudí, čo je takmer 10-percent. Historicky najvyššie bolo aj obchodné saldo s agrokomoditami a ani tento rok sa nečrtá zmena.

Zotrvačnosť systému je veľká

„Zotrvačnosť systému je veľmi veľká. Ešte stále zberáme výsledky z rozhodnutí, ktoré sme prijali v roku 2014 a 2015. Náš rezort potrebuje stabilitu. Verím, že téma štátnej pomoci v budúcoročnom štátnom rozpočte je uzavretá. Štát musí dlhodobo garantovať 80 až 100 miliónov eur zo svojich zdrojov do agrosektora. Až to môže v strednodobom horizonte priniesť zmenu v rezorte,“ myslí si Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Po stabilite volajú aj veľké poľnohospodárske skupiny, ktoré v našom agrorezorte začali vznikať v ostatných desiatich rokoch. Jednou z nich je  Exata Group, ktorá vďaka akvizíciám dnes obhospodaruje viac ako 27-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy a chová 6 500 kusov hovädzieho dobytka.

„Chceme investovať, ale musíme si byť istí, že štát má záujem o pridanú hodnotu. Priorita podľa Inštitútu pôdohospodárskej politiky je pridaná hodnota. Niekedy som si ale nie istý, či je to tak. Máme rešpekt pred malými farmármi, ale keď vidím, že sa podporuje stredný poľnohospodár s 500-hektármi, bez živočíšnej výroby, ktorý otáča tri plodiny a nezamestnáva ľudí, nemyslím si, že je to správna cesta,“ povedal Vladimír Tvaroška, predseda predstavenstva Exata Group.

30 plus 50 je istých

V aktuálnom roku rezort pôdohospodárstva rozbehol systém Zelenej nafty, ktorým podporuje najmä poľnohospodárov zameraných na štátom preferované komodity. Podľa ministerky Gabriely Matečnej je 30-miliónov eur na túto podporu istých aj pre rok 2020, 2021 a 2022. To priamo uvádza aj návrh štátneho rozpočtu pre rok 2020, ktorý bol predložený do Národnej rady Slovenskej republiky. Obavy vzbudzuje 50-miliónov, ktoré sú uvedené ako položky v tovaroch a službách a vo všeobecnej pokladničnej správe.

„Môžem poľnohospodárov ubezpečiť, že 30 plus 50-miliónov eur je istých. Na rok 2020 máme vyčlenených aj 10-miliónov eur na pozemkové úpravy. Netreba pritom zabúdať, že ešte z posledného Programu rozvoja vidieka je k dispozícii 40-miliónov eur,“ hovorí Gabriela Matečná.

Tá považuje za úspech, že sa podarilo presvedčiť vládu o multiplikačnom efekte podpory poľnohospodárstva a notifikovať až päť schém štátnej pomoci.

„Pri mojom nástupe na ministerstvo som tejto oblasti našla prázdny stôl. Je príjemné čítať, že už ani väčšina opozičných strán nevníma negatívne podporu chlebového odvetvia z národných zdrojov. To je veľmi dôležité aj pre budúce smerovanie poľnohospodárstva,“ povedala Gabriela Matečná, šéfka rezortu pôdohospodárstva.

Otvoriť dvere poľnohospodárom

Juraj Mačaj, producent, ktorý zabezpečuje jednu tretinu slovenskej výroby zemiakov a zeleniny si myslí, že podpory do rezortu sú na jednej strane dôležité, ale na tej druhej pôsobia ako pilulky na spanie. Stabilizujú sektor poľnohospodárstva a tak aj samotný roľník, nemá až takú potrebu ísť s kožou na trh.

„Nám zeleninárom v prvom rade chýba aktívny segmentovo orientovaný prístup rezortu. Dnes, keď si pozrieme komoditnú radu pre zeleninu, tak za ostatné roky nezasadala. To nám veľmi chýba. Máme sa o zelenine rozprávať na pôde nášho zväzu? Veď to aj robíme. Treba ale otvoriť ministerstvo aj nám poľnohospodárom. Nie, zo slonovinej veže rozmýšľať čo budeme robiť, ale pýtať sa tých, ktorí to robia dobre,“ myslí si Juraj Mačaj zo spoločnosti Agromačaj v Kráľovej pri Senci.

Určitá zmena sa črtá napríklad pri hodnotení projektov. Podľa ministerky je jednou z možností využitie služieb bankového sektora.

„Ten je menej naviazaný na poľnohospodárstvo. Čas projektových podpôr by sa realizovalo cez súkromné banky, napríklad formou bonifikácie úroku, garancií alebo odpustením niekoľkých splátok,“ vymenúva rezortná šéfka.

Mechanizmus zabezpečenia úrokového rizika

Po zjednodušení volá aj zástupca skupiny Exata, ktorý si uvedomuje dôležitosť prípravy Strategického plánu. Teraz sa podľa neho rozhoduje o tom, kde sa v najbližších siedmych rokoch dajú peniaze.

„Ak štát má záujem podporovať pridanú hodnotu, existujú jednoduché nástroje, ktoré nás nasmerujú k tomuto cieľu. Komerčné banky rozhodujú o dobrých a zlých investičných projektoch. Štát nech povie, že dá na jedno ustajňovacie miesto tisíc eur a je na samotnom roľníkovi, ako ten projekt zrealizuje,“ hovorí Vladimír Tvaroška.

Andrej Viceník, člen predstavenstva VÚB Banky, víta záujem štátu vo väčšom rozsahu využiť služby bankového sektora. Na druhej strane je ale presvedčený, že napríklad bonifikácia úrokov nepomôže poľnohospodárom so slabými projektami.

„Keď sme presvedčení, že je projekt dobrý, tak vám tie peniaze požičiame. Keď projekt dobrý nie je, tak ich nedáme ani v prípade bonifikácie úrokov,“ hovorí Andrej Viceník.

Ten vidí cestu napríklad v garanciách a ošetrení rizík.

„V súčasnom období vidíme nárast dlhodobých úverov do poľnohospodárstva. Pokiaľ nemáte fixnú úrokovú sadzbu, neviete koľko budete platiť o dva či tri roky. Úrokové sadzby totiž môžu začať rásť. Za ostatných desať rokov sme si síce zvykli, že klesajú, ale to sa môže zmeniť. Za dôležité považujem, aby existoval mechanizmus na zabezpečenie úrokového rizika,“ myslí si Andrej Viceník.

Autor článku: Juraj Huba - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: 3 x VÚB

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1424 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

3 komentáre

  1. j.k.
    27. novembra 2019

    bla,bla,bla a kavaleria ide dal. su nam vobec takyto ludia užitocny.

    Odpovedať
  2. jozef r.
    27. novembra 2019

    Tvaroškovi je tŕňom v oku, že sa podporuje aj malý farmár s 500ha. Môžem ho ubezpečiť, že nikde v Európe nie je vedené také križiacke ťaženie proti malým a stredným farmárom ako u nás prostredníctvom SPF a MPRV za Matečnej. Možno ešte niečo podobné pôdna mafia v Bulharsku, ale inde niečo podobné nenájdeme. Viď najčerstvejšie – Horné Saliby. Dôsledky vidíme. Inak stačí pozrieť, čo o nás píše nestranný pozorovateľ : Európska únia míňa ročne z peňazí daňových poplatníkov takmer 60 miliárd eur na podporu poľnohospodárov. Mali by ísť najmä k malým farmárom, veľká časť z tohto balíka však končí vo vreckách mafie, politikov alebo oligarchov.

    A najväčší problém s tým majú krajiny strednej Európy, ako je Maďarsko, Česko, Slovensko či Bulharsko, napísal v reportáži New York Times.

    Odpovedať
  3. jm
    27. novembra 2019

    Kým nedosiahnu to čo Babiš v ČR tak neprestanú. Tak veľké farmy by nemali ani žiadať o podporu nakoľko sami tvrdia že toto je cesta ako uspieť . Ale samotné výsledky hovoria úplne niečo iné. Oddeľme konečne neprodukčných hospodárov do výmery 5ha. Tí totiž v skutočnosti nemôžu byť prínosom. Ale čo napríklad 120 ha pôdy a 100- 150 ks HD . To by potom Exata Grup mala zvýšiť svoje stavy HD štvornásobne . Tak kde je potom pravda? Skúste uviesť koľko takáto spoločnosť dostane za celé programové obdobie v prepočte projektová plus na plochu podporu .Skúsme to porovnať a prídeme na to že je to klamstvo. My sme nedostali ani cent cez projekty a oni si vybudovali luxusné nové kravíny. V tom nevidím ani taký problém ako keď dostane farma rádovo niekoľko sto tisíc na rekonštrukciu maštalí a nemá ani jeden kus HD. Myslím že by sme mali skôr poukazovať na takéto nedostatky nie či má hospodár ŽV alebo nie. Ak dokážeme doplnkovou platbou zvýhodniť toho kto má ŠRV alebo ŽV tak potom nie je čo riešiť. Najhoršie na tom je že ako vidím ani teraz nebude dorovnaná platba na úroveň EU . Stále ostaneme len členmi na dodržiavanie nariadení aby nám PPA vedela znepríjemniť existenčný život poľnohospodára.

    Odpovedať

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom. Ak sa váš komentár v článku nezobrazí ihneď po jeho odoslaní, zachytila ho automatická antispamová ochrana. V tom prípade nás prosím kontaktujte a my daný komentár dohľadáme a manuálne schválime.