Vo veľkých číslach sa niesla každoročná spoločná konferencia týždenníka Trend a VÚB Banky, ktorá sa uskutočnila vo štvrtok (21.11.2019) v okrese Liptovský Mikuláš. Miliónmi žonglovali zástupcovia štátu, agrárnej samosprávy aj jednotlivých poľnohospodárskych podnikov. Z podpôr do agrorezortu sa stala mantra, ku ktorej málokedy pridáme aj to, čo za ne náš agrosektor ponúka.

Tohtoročné priame platby, podľa Zelenej správy, medziročne stúpli o 13-percent a dosiahli vôbec najvyššiu úroveň v histórii. Významná je aj štátna pomoc, ktorá síce na bankových účtoch poľnohospodárov zatiaľ nepristála, ministerstvo však deklaruje, že do konca roka to tak bude.

Napriek týmto v celku pozitívnym správam slovenské poľnohospodárstvo nerastie.  Medziročne klesol počet zamestnancov v agrosektore o 4-tisíc ľudí, čo je takmer 10-percent. Historicky najvyššie bolo aj obchodné saldo s agrokomoditami a ani tento rok sa nečrtá zmena.

Zotrvačnosť systému je veľká

„Zotrvačnosť systému je veľmi veľká. Ešte stále zberáme výsledky z rozhodnutí, ktoré sme prijali v roku 2014 a 2015. Náš rezort potrebuje stabilitu. Verím, že téma štátnej pomoci v budúcoročnom štátnom rozpočte je uzavretá. Štát musí dlhodobo garantovať 80 až 100 miliónov eur zo svojich zdrojov do agrosektora. Až to môže v strednodobom horizonte priniesť zmenu v rezorte,“ myslí si Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Po stabilite volajú aj veľké poľnohospodárske skupiny, ktoré v našom agrorezorte začali vznikať v ostatných desiatich rokoch. Jednou z nich je  Exata Group, ktorá vďaka akvizíciám dnes obhospodaruje viac ako 27-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy a chová 6 500 kusov hovädzieho dobytka.

„Chceme investovať, ale musíme si byť istí, že štát má záujem o pridanú hodnotu. Priorita podľa Inštitútu pôdohospodárskej politiky je pridaná hodnota. Niekedy som si ale nie istý, či je to tak. Máme rešpekt pred malými farmármi, ale keď vidím, že sa podporuje stredný poľnohospodár s 500-hektármi, bez živočíšnej výroby, ktorý otáča tri plodiny a nezamestnáva ľudí, nemyslím si, že je to správna cesta,“ povedal Vladimír Tvaroška, predseda predstavenstva Exata Group.

30 plus 50 je istých

V aktuálnom roku rezort pôdohospodárstva rozbehol systém Zelenej nafty, ktorým podporuje najmä poľnohospodárov zameraných na štátom preferované komodity. Podľa ministerky Gabriely Matečnej je 30-miliónov eur na túto podporu istých aj pre rok 2020, 2021 a 2022. To priamo uvádza aj návrh štátneho rozpočtu pre rok 2020, ktorý bol predložený do Národnej rady Slovenskej republiky. Obavy vzbudzuje 50-miliónov, ktoré sú uvedené ako položky v tovaroch a službách a vo všeobecnej pokladničnej správe.

„Môžem poľnohospodárov ubezpečiť, že 30 plus 50-miliónov eur je istých. Na rok 2020 máme vyčlenených aj 10-miliónov eur na pozemkové úpravy. Netreba pritom zabúdať, že ešte z posledného Programu rozvoja vidieka je k dispozícii 40-miliónov eur,“ hovorí Gabriela Matečná.

Tá považuje za úspech, že sa podarilo presvedčiť vládu o multiplikačnom efekte podpory poľnohospodárstva a notifikovať až päť schém štátnej pomoci.

„Pri mojom nástupe na ministerstvo som tejto oblasti našla prázdny stôl. Je príjemné čítať, že už ani väčšina opozičných strán nevníma negatívne podporu chlebového odvetvia z národných zdrojov. To je veľmi dôležité aj pre budúce smerovanie poľnohospodárstva,“ povedala Gabriela Matečná, šéfka rezortu pôdohospodárstva.

Otvoriť dvere poľnohospodárom

Juraj Mačaj, producent, ktorý zabezpečuje jednu tretinu slovenskej výroby zemiakov a zeleniny si myslí, že podpory do rezortu sú na jednej strane dôležité, ale na tej druhej pôsobia ako pilulky na spanie. Stabilizujú sektor poľnohospodárstva a tak aj samotný roľník, nemá až takú potrebu ísť s kožou na trh.

„Nám zeleninárom v prvom rade chýba aktívny segmentovo orientovaný prístup rezortu. Dnes, keď si pozrieme komoditnú radu pre zeleninu, tak za ostatné roky nezasadala. To nám veľmi chýba. Máme sa o zelenine rozprávať na pôde nášho zväzu? Veď to aj robíme. Treba ale otvoriť ministerstvo aj nám poľnohospodárom. Nie, zo slonovinej veže rozmýšľať čo budeme robiť, ale pýtať sa tých, ktorí to robia dobre,“ myslí si Juraj Mačaj zo spoločnosti Agromačaj v Kráľovej pri Senci.

Určitá zmena sa črtá napríklad pri hodnotení projektov. Podľa ministerky je jednou z možností využitie služieb bankového sektora.

„Ten je menej naviazaný na poľnohospodárstvo. Čas projektových podpôr by sa realizovalo cez súkromné banky, napríklad formou bonifikácie úroku, garancií alebo odpustením niekoľkých splátok,“ vymenúva rezortná šéfka.

Mechanizmus zabezpečenia úrokového rizika

Po zjednodušení volá aj zástupca skupiny Exata, ktorý si uvedomuje dôležitosť prípravy Strategického plánu. Teraz sa podľa neho rozhoduje o tom, kde sa v najbližších siedmych rokoch dajú peniaze.

„Ak štát má záujem podporovať pridanú hodnotu, existujú jednoduché nástroje, ktoré nás nasmerujú k tomuto cieľu. Komerčné banky rozhodujú o dobrých a zlých investičných projektoch. Štát nech povie, že dá na jedno ustajňovacie miesto tisíc eur a je na samotnom roľníkovi, ako ten projekt zrealizuje,“ hovorí Vladimír Tvaroška.

Andrej Viceník, člen predstavenstva VÚB Banky, víta záujem štátu vo väčšom rozsahu využiť služby bankového sektora. Na druhej strane je ale presvedčený, že napríklad bonifikácia úrokov nepomôže poľnohospodárom so slabými projektami.

„Keď sme presvedčení, že je projekt dobrý, tak vám tie peniaze požičiame. Keď projekt dobrý nie je, tak ich nedáme ani v prípade bonifikácie úrokov,“ hovorí Andrej Viceník.

Ten vidí cestu napríklad v garanciách a ošetrení rizík.

„V súčasnom období vidíme nárast dlhodobých úverov do poľnohospodárstva. Pokiaľ nemáte fixnú úrokovú sadzbu, neviete koľko budete platiť o dva či tri roky. Úrokové sadzby totiž môžu začať rásť. Za ostatných desať rokov sme si síce zvykli, že klesajú, ale to sa môže zmeniť. Za dôležité považujem, aby existoval mechanizmus na zabezpečenie úrokového rizika,“ myslí si Andrej Viceník.