Údaje o energetickej hodnote, kalóriách či podrobnosti o obsahu soli alebo nenasýtených mastných kyselín sa bežne nachádzajú na drvivej väčšine potravín či nápojov. Víno má v tomto smere zatiaľ výnimku – avšak už nie nadlho. Už v decembri budú musieť uvádzať vinári podrobnejšie údaje o výživových hodnotách vína. Nové pravidlá vychádzajú z európskych inštitúcií.
Na časti potravinárskych výrobkov sa udomácnili označenia, ktoré majú poukazovať na to, že sú priaznivejšie k životnému prostrediu, ako napríklad produkty konkurencie. Často pritom ide len o to, že marketingové oddelenia výrobcov premaľovávajú obraz produktov na zelenší, ako v skutočnosti je. Odborníci tento fenomén nazývajú greenwashing.
V uplynulých rokoch sa do projektov reštrukturalizácie a konverzie vinohradov zapojilo viacero vinohradníkov a vinárov. Obnova viníc je nutná pre zlepšenie kvality aj kvantity úrody. Tá s pribúdajúcimi rokmi klesá a produkcia v obnovenom vinohrade tak môže byť násobne vyššia, ako v starých viniciach. Hoci vinohradníctvo chceme na Slovensku udržať, v najbližších rokoch sa s projektami reštrukturalizácie viníc zrejme tak často nestretneme – v aktuálnom období sa totiž s ich podporou ráta len veľmi obmedzene.
Počet rakúskych farmárov klesol od vstupu do Európskej únie v roku 1995 o polovicu. Väčšie a profesionálnejšie farmy pritom musia prinášať výkon. Ich majitelia už nepodnikajú popri inej práci, napríklad v priemysle, ale celý svoj pracovný čas venujú hospodáreniu. Na výsledkoch farmy sú tak priamo závislí, no nemajú ich vždy v rukách. Najmä čoraz častejšie výkyvy počasia a stále teplejšie letá sa podpisujú pod úrody a nepriamo aj pod výkon živočíšnej výroby.
V novom programovacom období poľnohospodárskej politiky, ktoré odštartovalo v tomto roku a potrvá do roku 2027, vznikla žiadateľom o priame platby nová povinnosť – predkladať k žiadostiam aj evidenciu vlastných či prenajatých pozemkov. Vyplýva to zo zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov. Od vlaňajšieho septembra by si mali agrosubjekty viesť túto evidenciu elektronicky. Pri žiadostiach o platby BISS (Základná podpora príjmu v záujme udržateľnosti) bude predloženie evidencie po novom povinnosťou - bez toho sa vyplatenia priamych platieb žiadatelia nedočkajú.
Centrom holandského mliečneho zázraku, ktorý zalieva svojou produkciou Európu, ale aj svet, je Frízsko. Oblasť s rozsiahlymi trávnatými rovinami pretínajú všadeprítomné vodné kanály. Okolie obcí je posiate maštaľami. Najlepšie o ich počte vypovie, že vo Frízsku, ktoré je rozlohou len o niečo menšie ako Nitriansky kraj, chovajú tristotisíc kusov dojníc. Trojnásobne viac, ako na celom Slovensku. Tamojší farmári však bojujú s úplne inými problémami, ako naši.
Biopásy sú v rámci agropolitiky novým prvkom. Ide o roky diskutovanú tému, ktorá si pri prechode do praxe vyžaduje aj prípravu a znalosť aktuálnej legislatívy. Tá sa u nás, ako aj na úrovni Európskej komisie, tvorila s oneskorením a k niektorým prvkom novej spoločnej poľnohospodárskej politiky stále nie je kompletná. Otázniky majú mnohí stále aj ohľadom biopásov, ktoré by mali založiť do konca apríla. V opačnom prípade nebudú môcť čerpať takzvané ekoschémy, ktoré v novom období nahradili niekdajší greening.
Na Slovensku žije 5,5 milióna ľudí a v rezorte poľnohospodárstva pracuje 46-tisíc ľudí. Nie je reálne, aby 46-tisíc ľudí uživilo 5,5 milióna. Na konferencii Vidieckej platformy vo Zvolene reagoval takto poradca ministra pôdohospodárstva Martin Ondráš na otázku, kedy Slovensko zvýši svoju potravinovú sebestačnosť.
To, že schvaľovanie pravidiel novej spoločnej poľnohospodárskej politiky sa na Slovensku dialo doslova na poslednú chvíľu, nie je žiadnou novinkou. Poľnohospodári celý proces kritizovali aj vlani, kedy z rezortu prichádzala ako odozva najmä reakcia, že zabrzdenie prípravy zapríčinilo bývalé vedenie rezortu. Nech už bol na príčine ktokoľvek, faktom je, že pravidlá platné od tohto roka, odobrila definitívne Európska komisia len pár týždňov pred koncom toho starého.
Slovenskí poľnohospodári chcú zvyšovať výrobu a investovať. Dôkazom je záujem o čerpanie sektorových intervencií, ktoré v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 až 2027 podporujú investície odbytových organizácií. Už na začiatku programového obdobia je zrejmé, že odhad vyčlenených finančných prostriedkov bol nesprávny a mlieko, mäso a zemiaky nebudú podporené dostatočne. Žiadateľov o tom informujú rozhodnutia, ktoré im v týchto dňoch doručuje Pôdohospodárska platobná agentúra.
O stropovaní priamych platieb sa v Európe diskutuje už celé roky. Uvažovalo sa o ňom v minulom aj aktuálne začínajúcom sa období spoločnej poľnohospodárskej politiky. Na stole boli rôzne varianty povinného stropovania, ktoré sa napokon do povinnej legislatívy nepremietli a stropovanie podpôr na plochu zostalo len ako možnosť, ktorú členské štáty môžu a nemusia využiť. Slovensko sa v novom období rozhodlo vydať na túto cestu a obmedzenie príjmov z priamych platieb tak niektorí poľnohospodári pocítia už v tomto roku. Ako to bude celé v praxi vyzerať však zatiaľ mnohým roľníkom zrejmé nie je.
Najkomentovanejšie za 7 dní