Centrom holandského mliečneho zázraku, ktorý zalieva svojou produkciou Európu, ale aj svet, je Frízsko. Oblasť s rozsiahlymi trávnatými rovinami pretínajú všadeprítomné vodné kanály. Okolie obcí je posiate maštaľami. Najlepšie o ich počte vypovie, že vo Frízsku, ktoré je rozlohou len o niečo menšie ako Nitriansky kraj, chovajú tristotisíc kusov dojníc. Trojnásobne viac, ako na celom Slovensku. Tamojší farmári však bojujú s úplne inými problémami, ako naši.

Už niekoľko rokov ich melú emisné licencie, ktoré vydáva štát. Tlak na znižovanie emisií je v Holandsku mimoriadny a zásadne ovplyvnil aj výsledok nedávnych volieb do provinčných parlamentov a dolnej snemovne národného parlamentu. O špecifikách produkcie mlieka informujú agrárnych novinárov z trinástich európskych štátov zástupcovia Holandskej asociácie poľnohospodárskej a záhradníckej žurnalistiky.

Úzke prepojenie vedy, vzdelávania a praxe

Holandské poľnohospodárstvo je dobre rozbehnutý stroj, ktorý funguje v celej vertikále. Desiatky tisíc zeleninárskych, záhradníckych, ale aj mliečnych fariem sa môžu oprieť o výsledky výskumného a univerzitného centra Wageningen. S rozpočtom 800 miliónov eur ročne a počtom zamestnancov 75 tisíc je Wageningen riadiacim centrom najrozvinutejšej agrárnej krajiny na svete. Výskum a vzdelávanie budúcich odborníkov fungujú pod jednou strechou. Samotnú univerzitu navštevuje 13 tisíc študentov z viac ako 100 krajín.

Najtesnejším možným spôsobom funguje aj prepojenie prvovýroby so spracovaním. Samotní poľnohospodári vlastnícky ovládajú najväčšiu mliekarenskú skupinu v krajine Friesland-Campina, ktorá spracováva viac ako dve tretiny holandského mlieka. V celom Holandsku, ktoré je z hľadiska rozlohy poľnohospodárskej pôdy podobné Slovensku, chovajú 15-krát viac dojníc, ako u nás. Samotná mliekarenská skupina Friesland-Campina je podľa štatistík Rabo Bank z roku 2022 ôsmym najväčším spracovateľom mlieka na svete.

Uvedomujú si potrebu znižovania emisií

Ak pred rokom 2015 bola veľkosť holandských mliečnych fariem obmedzená systémom európskych kvót na mlieko, po ich zrušení došlo k obmedzeniu nárastu veľkosti chovov systémom obchodovania s fosfátmi.

„Poľnohospodárstvo má pomerne veľký podiel na emisiách, najmä emisiách dusíka, ktoré sa dostávajú do ovzdušia vo forme amoniaku. V roku 2020 bolo poľnohospodárstvo zodpovedné za viac ako 80 percent celkových emisií amoniaku holandských podnikov a domácností. V roku 1995 tento podiel predstavoval 91 percent,“ informuje marcová tlačová správa Holandského štatistického úradu.

Na prvovýrobu mlieka pripadá v Holandsku 36 percent všetkých emisií.

Hľadajú riešenia

Poľnohospodári, vedci, politici, ale aj laická verejnosť majú za to, že emisie je potrebné znižovať. Rozdeľuje ich spôsob riešenia.

Farmári volajú po ceste inovácií a hľadia na vedcov z Wageningenu. Tento vzdelávací a vedecký kolos má v hlavom meste Frízska, v deväťdesiattisícovom Leeuwardene, otvorené od roku 2016 centrum inovácií, výskumu, vzdelávania, ale aj praktického vyučovania so zameraním na prvovýrobu mlieka s názvom Dairy Campus. Centrum okrem moderného zázemia v podobe niekoľkých prednáškových hál disponuje aj maštaľami. Najvzdialenejší kravín má na štíte strechy uvedené „zdravie a klíma“. Nachádza sa tu odhadom do dvoch stoviek dojníc. Sú umiestnené v sektoroch, ktoré sú vzájomne vzduchotesne oddelené. V týchto podmienkach vedci skúmajú možnosti, ako znížiť emisie skleníkových plynov.

Rôzne prístupy

Hendrik Jan van Dooren je jedným z odborníkov Wageningenu a novinárom predstavuje výsledky, ktoré sľubujú zníženie emisii až o 40 percent. Stačí, keď do močoviny vstrekujú vodu. Denne až 10 litrov na m2 podlahy maštaľného priestoru. Riešenie vzbudzuje ďalšie otázky. Čo následne s takými obrovskými množstvami znečistenej vody? A vlastne, nie každá krajina má k vodným zdrojom taký neobmedzený prístup ako Holandsko. Problém s obrovskou koncentráciou zvierat ale majú práve tu a Wageningen hľadá riešenie šité na mieru miestnym farmárom.

V ďalšej, vzduchotesne uzavretej časti maštale, prezentujú výsledky spojené so zmenou kŕmnej dávky. Menej proteínov v strave znižuje emisie dusičnanov a znižovanie objemu vlákniny zas priamo vplýva na množstvo metánu. Presviedča novinárov tabuľkami ďalší z vedcov Wageningenu.

O pár metrov ďalej zas poukazujú na možnosť obmedziť emisie CO2. Ako? Znížiť množstvo prepravovaného mlieka, ktoré neraz cestuje desiatky až stovky kilometrov k spracovateľovi. Technológia reverznej osmózy má už na farme odstrániť vodu a koncentrovať špecifické zložky mlieka do menšieho množstva prepravovanej tekutiny.

Poľnohospodári pod tlakom

Vedeckým poznatkom sú naklonení aj poľnohospodári, ktorí majú záujem investovať a znižovať obsah skleníkových plynov. Prečo? Štát každému holandskému farmárovi vystavil emisné povolenky a existuje stále väčší tlak na sprísňovanie podmienok.

Na samotný mechanizmus určovania emisnej licencie v zásadnej miere vplýva to, ako ďaleko sa farma nachádza od území Natura 2000, ktorých je v Holandsku 162. Ide o sústavu chránených území európskeho významu a emisie prispievajú napríklad k znižovaniu biodiverzity v dôsledku usadzovania dusíka.

„Každé územie Natura 2000 je preťaté širokými cestami, po ktorých prejdú denne desiatky tisíc áut. A my sa zaujímame o kravy, ktorých už máme o milión kusov menej ako v minulosti?“ pýta sa v diskusii s novinármi Sieta van Keimpema, predsedníčka Holandskej mliečnej rady (DDB).

Holandská vláda chcela už v minulosti chrániť prírodné oblasti a výraznejšie obmedziť hospodárenie na pôde. Urobila to formálne a vraj niektoré prínosy ekologických opatrení poľnohospodárov zveličovala.

„V Holandsku existuje veľmi aktívna skupina, ktorá dáva na súd farmárov. Bojujú proti emisiám,“ vysvetľuje Trienke Elshof z Farmárskej únie (LTO).

Spomínané nariadenie, ktorým holandská vláda chcela v minulosti chrániť prírodné oblasti sa dostalo do pozornosti „protiemisných“ skupín. Skončilo na súde a neobstálo. Súdne rozhodnutie z mája 2019 konštatovalo, že k znižovaniu emisii dochádza len na papieri. Farmári, ktorí tak dostali licencie po roku 2015 sa po rozhodnutí súdu ocitli mimo systém. Situácia v Holandsku začala vrieť. Odrazu 3000 farmárov, ktorí hospodária na 325 tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy nemalo vôbec vyrábať.

Situácia farmárov ovplyvnila voľby

Holandskí hospodári na pôde môžu ponúknuť svoje farmy na predaj vláde a ukončiť podnikanie. Vládne návrhy však spustili masívne protesty, ktoré podporovali aj obyvatelia vidieka. Poľnohospodári volili rôzne spôsoby. Od zablokovania diaľnic, až po tiché zavesenie holandských vlajok hore nohami. Opačne zavesené vlajky sa týčia v tesnej blízkosti ciest, na parcelách holandských farmárov.

Situácia poľnohospodárov ovplyvnila aj voľby do provinčných parlamentov a dolnej snemovne, ktoré sa konali 15. marca 2023. Voľby viedli k dominantnému víťazstvu politickej strany BBB, ktorú vedie Caroline var der Plas, bývalá poľnohospodárska novinárka. Partaj sa neprezentuje ako farmárska, no poľnohospodári si od nej veľa sľubujú. Stĺporadia opačne vyvesených štátnych vlajok už v posledné marcové dni nevyzerajú rovnako. Niektorí holandskí farmári štátny symbol na znak nádeje otočili správne. Iní ešte pochybujú, či dôjde k zmene kurzu v boji proti emisiám. Ich vlajky tak visia opačne.

Hlavným cieľom BBB má vraj byť vybudovať most medzi vidiekom a mestom. Zdá sa, že toto spojenie je v Holandsku rovnako potrebné, ako na Slovensku.  Ak naši poľnohospodári sú často prezentovaní ako agrobaróni, tých holandských mestské obyvateľstvo vníma ako tvorcov ekologických púští. Vo Frízsku aktivistom prekážajú najmä všadeprítomné produkčné lúky potrebné pre nasýtenie 300 tisíc kravských bachorov. Na lepšiu predstavu obsahu výčitiek holandských aktivistov stačí, ak si spomenieme na domácu kritiku slovenských lánov repky.

Milujem prírodu a milujem poľnohospodárstvo

Herman Miedema, mliečny farmár z frízskeho Wynsu kladie nemalú vinu novinárom. Výbornou angličtinou dvom desiatkam európskych agrárnych žurnalistov oznámi, že sa ho dotýka, ako zväčša píšu novinári o poľnohospodároch a ich vplyve na krajinu. Hneď si chce s prítomnými ujasniť, či niekto z nich vidí v jeho pasienkoch púšť.

Napriek prekvapivým úvodným slovám začal päťdesiatosemročný Herman stretnutie najlepšie ako mohol. Vzťahy sa vyčistili a diskusia bola vďaka tomu otvorená. Na jeho stohektárovej farme, ktorá živí 280 kusov dobytka, už roky testuje zvláštnu podlahu s vplyvom na množstvo vypúšťaných skleníkových plynov.

Jej trik má spočívať v tom, že oddelí hnoj od močoviny, vďaka čomu je množstvo emisií skleníkových plynov výrazne nižšie. Pred štrnástimi rokmi dal za podlahu 80 eur za m2, hoci reálna cena v tom období dosahovala 200 eur. Na farme ma digitálne čidlá, ktoré vyhodnocujú jej prínos vo vedeckom centre Wageningen. Napriek relatívne dlhému obdobiu od inštalácie, stále ju len testujú a na základe poznatkov praxe zdokonalujú.

„Milujem prírodu a milujem poľnohospodárstvo! Keď som sa ako malý chalan kúpal v rieke v Leeuwardene, presne si pamätám, ako voda neuveriteľne smrdela. Dnes sa z rovnakej rieky môžete napiť,“ hovorí o ekologických zmenách farmár Herman Miedema.

Pri produkcii mlieka mu cez víkendy pomáha syn a časť úkonov si objednáva v službách. Farma je typickým obrazom holandského poľnohospodárstva. Málokedy vidíte živého človeka. Vyspelé technologické vybavenie často v podobe automatických prihŕňačov krmiva či dojacích robotov to dovoľujú.

Umenie kompromisu

Tamojšia intenzita výroby si vybrala svoju daň. Frízsko je napriek všetkým opatreniam oblasťou, ktorú zacítite pri vystúpení z vlaku alebo prechádzke po meste. Vzhľadom na obrovský nadbytok potravín, ktoré dokáže celé Holandsko vyprodukovať, sú preto požiadavky časti verejnosti pochopiteľné. Ak by znížili intenzitu výroby aj na tretinu, stále ponúknu pre svoje obyvateľstvo nadbytok potravín.

A mladí Holanďania chcú žiť inak a najmä v inom prostredí. Chápu to aj tamojší farmári. Radšej načúvajú vedcom, ako by realizovali náhle rozhodnutia od úradníckeho stola. Je za tým celý rad motivácií. Hektár lúky vo Frízsku sa predáva od 50 do 80 tisíc eur a nájomné dosahuje tisíc eur za hektár. Ak nariadeniami dôjde k zníženiu intenzity výroby v záujme ochrany životného prostredia, zabezpečia si tým kvalitné životy aj samotní poľnohospodári? Pôdu predsa v minulosti kupovali v určitej situácii. Podnikateľský plán farmárov tak môžu narušiť opatrenia, ktoré budú mať zásadný vplyv na efektívnosť výroby.

V agrárne najrozvinutejšej krajine na svete hľadajú riešenia, ako udržať farmy s aktuálnymi počtami zvierat, no s výrazne obmedzeným vypúšťaním skleníkových plynov. K umeniu kompromisu majú Holanďania z dôvodu vzájomne prepojeného a fungujúceho komplexu spolupracujúcich inštitúcií blízko. Vďaka tomu sa ľahšie hľadajú možnosti ako nerozbiť mliečny sektor, no výrazne znížiť jeho vplyv na životné prostredie.