Rozvoj poľnohospodárskej výroby na pôde, ktorá nie je vo vlastníctve roľníka bude v budúcnosti komplikovaný. Aj dnes si výsadbu viniča, alebo ovocného sadu na prenajatej parcele dokážeme predstaviť len veľmi ťažko. Podobne je to aj s budovaním nových, respektíve rekonštrukciou pôvodných závlahových systémov.

„Istotou je vlastniť základný výrobný prostriedok. To, čo býva úplne bežné v iných odvetviach národného hospodárstva, je ojedinelé v poľnohospodárstve. Pokiaľ aj prekonáte problém rozdrobeného vlastníctva, môžete naraziť na nevôľu verejnosti. Vlastniť niekoľko sto hektárov poľnohospodárskej pôdy jedným subjektom, alebo nebodaj fyzickou osobou, nebýva vo všeobecnosti vnímané veľmi pozitívne,“  hovorí Miroslav Polc, konateľ spoločnosti PORS Oslany.

Na pomedzí okresov Prievidza a Partizánske obhospodarujú približne šesťsto hektárov poľnohospodárskej pôdy. Najmä v ostatnom období sa orientujú na vysporiadanie vlastníckych vzťahov a nákup pôdy. Chcú investovať a mať istotu. Hojdanie Damoklovho meču nad nájomnými vzťahmi neprospieva rozvojovým projektom.

Traktory, alebo stavby tu budú aj v budúcnosti. Pôda je však jediným výrobkom, ktorý sa už nevyrába.  V plnom rozsahu si to uvedomil toto leto aj Miroslav Polc. Nevídané sucho sa nevyhlo ani Hornonitrianskej kotline a preto už dnes majú hospodári z Oslian investičný zámer, ktorý stabilizuje výrobu.

„Plánujeme na vlastných pozemkoch pripraviť zberovú nádrž, ktorú bude napĺňať prebytočná voda z nášho prepadového kanála a potok. Plocha nádrže nepresiahne jeden hektár a v budúcnosti bude zásobárňou pre 40 až 50 hektárov pôdy,“ uvažuje Miroslav Polc.

Pri pohľade na osevný postup podniku sa zdá, že najbližšie by mala k závlahám cukrová repa. Snom oslianskeho hospodára je ale zavlažovať krmoviny. Dobytok sa na podniku udomácnil a pri vysokom zaťažení na hektár pôdy je tento krok nevyhnutný.

„Obával som sa, ako sa sucho prejaví na porastoch a či dokážeme zabezpečiť dostatok krmovín pre šesťsto kusov zvierat. Spomenul som si pritom na svojho otca, ktorý často spomínal na extrémne suchý a pre poľnohospodárstvo katastrofálny rok 1947,“ hovorí Miroslav Polc.

Ako krízové opatrenie slúžilo v Oslanoch nabalenie jačmennej slamy a rukávov s rezkami repy. Pokiaľ v klimaticky normálnych rokoch stačili dva rukávy, tento rok pripravili päť. Ak by bolo najhoršie, kŕmili by odrastený dobytok slamou a rezkami. Už roky pritom na prípravu krmovín využívajú aj ornú pôdu.

„V aktuálnom roku sme lucernu po každej kosbe prihnojovali. Výsledkom je, že do konca septembra sme stihli päť kosieb a výťažnosť ani jednej neklesla pod sto metrákov hmoty z hektára,“ hovorí Miroslav Polc.

Intenzívne riešenie, ktoré vzišlo z extrémneho roka si ponechajú aj do budúcnosti. V PORS sa už roky zamýšľajú nad dosahovaním vysokej intenzity výroby. Boli vôbec prví na Slovensku, ktorí začali éru dojacích robotov. Táto investícia je dnes splatená a neľutujú! Aj v vďaka nej ušetrili na mzdových nákladoch a zvýšili úžitkové ukazovatele dojníc.  

„Základom dobrej ekonomiky výroby mlieka sú reprodukčné ukazovatele. Je obrovský rozdiel, či sa krava otelí aspoň raz do roka, alebo sa otelí za 400 dní, alebo nebodaj za päťsto. Technológia dojacích robotov nám pomohla v tomto ukazovateli a dnes dosahujeme medziobdobie 365 dní a servis periódu 82 dní,“ hovorí Miroslav Polc.

V spoločnosti PORS je vidieť neustály progres pri presadzovaní nových myšlienok a postupov. Neupadli do stereotypu a z úst Miroslava Polca nepočuť ani sťažnosti. Hľadá riešenia. Ako vtedy, keď pochopil, že stavy lesnej zvery sú tak premnožené, že na kukurici na siláž si skôr pochutia diviaky, ako hovädzí dobytok. Dnes vysádzajú pri lesoch cirok, ktorý po zbere miešajú so zrnom. Dobytok je nakŕmený a ekonomika podniku získala. V Oslanoch už roky pestujú štyri kľúčové plodiny, množenie hustosiatych obilnín pre Osivo Zvolen, cukrovú repu, sladovnícky jačmeň a repku olejnú.

 „Nabádam mojich nástupcov, aby uvažovali nad výsadbou ovocného sadu,“ hovorí Miroslav Polc. Snom je využiť 30 hektárový pozemok neďaleko Bystričianskeho potoka, kde je prístup k elektrickej energii, alebo k plynu. To, už je ale na rozhodnutí dcér úspešného prievidzského poľnohospodára.