Rôznorodá skupina prednášajúcich sa stretla minulý týždeň v Sielnici (okres Zvolen), aby hovorila o možnostiach zvýšenia produkcie slovenského poľnohospodárstva a spotreby domácich potravín.

 „Program sme vytvorili tak, aby sme poukázali na rozbehnuté a spiace impulzy novej agrárnej politiky, moderné prístupy v podnikaní, alebo liberalizáciu biznisu s potravinami,“ upresňuje za organizátorov podujatia Martin Hubinský, segment manažér pre poľnohospodárstvo vo VÚB Banke.

O odbyte a umiestení produktov v obchodných systémoch hovoril Gabriel Csollár, predseda spotrebného družstva COOP Jednota. Menovaný obchodný reťazec vykazuje najvyšší podiel domácich potravín.

 „Zastrešujeme dvadsaťšesť Jednôt na Slovensku. Centrálne môžeme uzatvárať osemdesiat percent kúpnych zmlúv, ostatných dvadsať percent môžu robiť jednotlivé regionálne siete. Očakávame aktívnejší prístup od našich poľnohospodárov, ktorých pravidelne naše regionálne Jednoty oslovujú napríklad v období dozrievania ovocia, alebo zeleniny,“ uviedol Gabriel Csollár.

Vo svojom príspevku poukázal aj na značnú roztrieštenosť slovenských spracovateľov a prvovýrobcov.

„V minulom Programe rozvoja vidieka sme podporovali odbytové združenia. Pravda bola taká, že sme zlepšili hospodárenie nie veľkého počtu podnikov, ktoré sa združili. Nenaštartovali sme veľké celky, ktoré by mohli byť partnerom spracovateľov a obchodníkov. Často ich zameranie spočívalo len na odbyt produkcie. Neprerástlo to do spoločných nákupov, logistiky, alebo skladov,“ povedal Ľubomír Partika, výkonný riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

Prednášajúci a diskutujúci sa nevyhli ani téme aktuálnej mliečnej krízy. Ako možnosť jej riešenia často poukazujeme práve na odbytové organizácie výrobcov. Vedenie týchto družstiev má zabezpečiť vyjednanie výhodných nákupných cien pre všetkých členov.

„Holandskí farmári ročne vyrobia 12 miliárd litrov mlieka a 70 percent tejto produkcie spracujú dve mliekarne. Našich 800 miliónov litrov spracováva 16 mliekarní. Slovenský poľnohospodár je konkurencieschopný, ale taký musí byť aj spracovateľ. Mlieko vyrábame v nižšej nákladovej cene, ako farmári v západnej Európe,“ uviedol Miroslav Štefček, predseda Poľnohospodárskeho družstva Ludrová.

S týmto názorom súhlasil aj Milan Halmeš, úspešný žemberovský poľnohospodár, ktorý už roky vedie aj odbytovú organizáciu mlieka. V okolí Levíc ročne zobchodujú 20 miliónov litrov produkcie.

 „Odbytové družstvá mlieka sú určitý liek. Chovateľ sa môže napríklad viac venovať svojej výrobe, ako obchodnej činnosti. Ak je ale aktuálna cena na úrovni 27 centov, tak ani keď budete súčasťou odbytovky, nedosiahnete cenu 30, alebo 31 centov za liter,“ povedal Milan Halmeš.

Viac ako dvadsaťpercentný prepad cien surového kravského mlieka zanechal stopu na hospodárení prvovýrobných podnikov. Potvrdili to aj analýzy banky, ktorá podujatie organizovala.

„Trendom tohto roka je, že podniky zvýšili o 10 percent svoj dopyt po prevádzkovom financovaní. Bolo by to pochopiteľné, ak by tento záujem bol podložený nárastom produkcie, no je to naopak. Produkcia klesá. Banka preto aj v tomto období podporuje sektor a jeho likviditu.  V lete sme nastavili úverové rámce až na 150 percent úrovne priamych platieb,“ uviedol Martin Hubinský.