Slovenské vína sa za tridsať rokov po ekonomických zmenách stali najúspešnejším produktom nášho poľnohospodárstva. Prácu vinohradníkov a vinárov pravidelne korunujú úspechy na najprestížnejších svetových súťažiach vín v Paríži a Madride. Vinohradníci a vinári ruka v ruke dokázali to, po čom voláme v rámci celého nášho poľnohospodárstva. Po spracovaní vlastnej produkcie, vyššej špecializácii ale aj rodinnom hospodárení. O to viac prekvapuje, že nové osadenstvo ministerstva pôdohospodárstva, ktoré od prvých dní iniciuje návrat k rozmanitosti našej rastlinnej výroby, si aj napriek apelom domácich vinárov a vinohradníkov nevšíma. Situácia pritom začína byť kritická.

EÚ prijala opatrenia, slovenský agrorezort mlčí

„Vinárstvo je zmietané v koronavírusovej kríze, ktorá však mala len katalytický efekt a urýchlila skutočnosti, ktoré sa tu dlhodobo neriešia. Tá základná je v komunikácii s agrorezortom,“ hovorí Jarmila Kaňuchová – Pátková, výkonná riaditeľa Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska.

Poukazuje pritom na to, že sektor vína je riadený Európskou komisiou a tá v súvislosti s aktuálnou situáciou prijala krízové opatrenia.

„Už pred mesiacom boli na európskej úrovni schválené krízové destilácie a skladovanie vína a my doteraz z ministerstva nevieme, či môžeme niečo z toho uplatňovať. Či na to budeme mať finančné prostriedky, pretože naše zdroje zo spoločnej organizácie trhu, ktoré sú určené aj na túto oblasť, boli vyčerpané. Dlhodobo sa využívajú na reštrukturalizáciu vinohradov,“ upozorňuje Jarmila Kaňuchová – Pátková.

Jeden z najúspešnejších slovenských vinárov Vladimír Mrva s týmto vyhlásením súhlasí a dopĺňa, že čakali väčšiu promptnosť.

„Za chvíľu sa blíži kampaň. My sme sa zatiaľ nedostali ani k ministrovi, ani na ministerstvo. Pritom od zmeny vlády sme si veľa sľubovali,“ hovorí oceňovaný vinár V. Mrva.

Ťažkosti na Slovensku spôsobil najmä výpadok sektoru HORECA

Európske vinárstvo sa dostalo do ťažkostí po zavedení colných bariér zo strany USA, nedostatku lodných kontajnerov pre prepravu tovaru do Číny a najmä v dôsledku výpadku segmentu HORECA, ktorý tvoria hotely, reštaurácie a kaviarne.

Najpostihnutejšími krajinami v rámci koronakrízy sú južné oblasti Európy, ako Španielsko, Taliansko a Francúzsko. Práve tieto štáty sú aj plnými demižónmi vína pre Európsku úniu. Slovenskí vinári preto pociťujú oprávnenú obavu z príchodu prebytkových vín za dumpingové ceny z južnej Európy.

Druhým zásadným problémom je výpadok segmentu hotelov, ktorý sa výrazne dotýka aj nášho vinárstva. Väčší vinohradníci a tradiční spracovatelia hrozna sa síce zameriavajú vo významnejšej miere na maloobchod, ale čoraz viac sa rozvíja skupina menších vinárov. Sú to často rodinné vinárstva s orientáciou produkcie na cestovný ruch, reštauračné služby, korporátnu klientelu alebo vinotéky. Práve týmto sa momentálne predaje nehýbu, ale náklady súvisiace so starostlivosťou o vinohrady kulminujú. Mnohí majú zásadné problémy s finančnými tokmi.

Situácia zašla až tak ďaleko, že niektorí vinohradníci zvažujú ako ďalej. Dlhodobý obchodný partner vinára Vladimíra Mrvu dokonca z dôvodu, že nevidí perspektívu udržania vinohradov, začal s ich klčovaním.

„Vinohrad nie je lán osiaty pšenicou, kde v ďalšom roku zasejeme inú plodinu. Vinohrady sa vysádzajú s perspektívou 35 až 40 rokov. Práve nádej sektoru vína chýba,“ hovorí Vladimír Mrva.

Slovenské vína zaujali po francúzskych najviac

Vinohradníci potrebujú jasnú odpoveď, či s nimi ministerstvo počíta alebo je ochotné obetovať ďalšie desiatky až stovky hektárov našich vinohradov. Táto rana by už mohla byť konečná. Veď od roku 1990 klesli výmery vinohradov na Slovensku z 33 000 hektárov na 9 000 hektárov. Situácia má o to horkejšiu príchuť, že vinohradníci a vinári sú dnes tí, ktorí robia Slovensku výborné meno v zahraničí. Malá vinohradnícka krajina v srdci Európy, ktorá ešte pred tridsiatimi rokmi vyrábala najmä zmesové vína v obrovských vinárskych konglomerátoch, sa dnes stala príkladom aj pre iné štáty a exotikou pre milovníkov bieleho a červeného vína.

Na jednej z najprestížnejších súťaží na svete Vinalies internationales Paris 2020, kde sa tento rok hodnotilo takmer 3000 vín zo 45 krajín, získali slovenskí vinári 77 medailí! Ide o najvyšší počet zo všetkých zúčastnených štátov po domácom Francúzsku, ktoré si odnieslo 364 medailí.

Horšie na tom boli aj tradičné a vyspelé vinárske štáty. Portugalci sa museli uspokojiť s 57 medailami, Španieli s 55 medailami a Taliani s 19 medailami. Naši susedia z Českej republiky bodovali v 41 prípadoch, Maďari zaujali 26-ráz a Rakušania len trikrát.

Náš vinohradnícky sektor je špička vo svete a len minimálny záujem štátu by ho mohol premeniť na motor nášho poľnohospodárstva, ktorý by okrem iného pohol s agroturizmom alebo lokálnou ekonomikou v podobe rozvoja tradičných remesiel. Asi je zbytočné pripomínať vplyv vinohradníctva na krajinotvorbu, udržiavanie vody v krajine alebo zamestnanosť.