Zadajte hľadaný výraz

Z ekonomiky

Obilniny – ak nenájdeme riešenia, dôjde ku kolapsu odvetvia

Obilniny – ak nenájdeme riešenia, dôjde ku kolapsu odvetvia
insert_photoarchív poľnoinfo.sk

Máme vážne problémy s umiestnením obilnín na trhu. Z toho vyplývajú aj nízke realizačné ceny. Dôvodom tohto stavu je okrem iného, zdecimovaná živočíšna výroba oproti koncu osemdesiatych rokov a zároveň výmera obilnín, ktorá sa za posledných dvadsať rokov výrazne nezmenila. Vážnosť situácie si vyžiadalo stretnutie zainteresovaných strán a hľadanie možných riešení. O tom, aký je súčasný stav a aké návrhy odzneli, vás informuje poľnoinfo.sk, ktoré malo na podujatí ako jediné z médií redaktora.

„Produkcia je v porovnaní s minulým rokom pri pšenici nižšia o 17 percent, pri jačmeni o 21 percent a pri repke o 10 percent. Tohtoročná úroda kryje potreby Slovenska vo všetkých plodinách. S čím nemôžeme byť spokojní, sú ceny. Tie zaznamenali prepad už pre žatvou a naplno sme ich pokles pocítili po žatve,“ uviedol na úvod stretnutia Milan Semančík, podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

tabuľka poľnoinfo.sk

SPPK navrhuje redukciu osevov v budúcich rokoch. Podľa Milana Semančíka, ak nedôjde k tomuto kroku, problémy so speňažením obilnín nás budú čakať každý rok.

Situáciu je ale potrebné riešiť už tento rok, preto SPPK navrhovala zvýšenie intervenčnej ceny, ktorá bola stanovená na úroveň 101,31 eur za tonu a v súčasnosti neplní ciele záchrannej siete.

„Posledný náš návrh na európskej pôde bol, aby sa cena posunula aspoň na 120 eur za tonu. Taktiež sme predložili možnosti, ako riešiť dopravu do prístavov. To znamená kompenzáciu prepravných nákladov. Musíme uviesť, že zatiaľ žiadny z týchto bodov nebol akceptovaný,“ hovorí Milan Semančík.

Názor, že Slovensko pestuje veľa obilnín, odznel v poslednom období viackrát /v rozhovore s Vladimírom Chovanom pre poľnoinfo.sk a v rozhovore s Jozefom Urminským pre Slovenský rozhlas/. Marian Uhrík zo Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností uviedol, že by malo dôjsť k zníženiu osevov obilnín približne o 30 percent.

„Musíme si uvedomiť, že v priebehu desiatich rokov sme stratili odbyt na 750 – 800 tisíc ton obilia určeného na kŕmenie. Podľa priemerných úrod nám stačí osiať o 133 tisíc hektárov menej pšenice, 80 tisíc hektárov jačmeňa, nehovoriac o kukurici,“ povedal Marian Uhrík.

V konkrétnych číslach upozorňujúcich na stav v produkcii pšenice zašiel ešte ďalej Peter Močko, predseda Slovenskej spoločnosti mlynárov. Ten uviedol, že zásoby pšenice z minulého roka sú približne na úrovni 400 tisíc ton, pričom tohtoročná úroda dosahuje 1,5 milióna ton.
„Mlynský priemysel spracuje približne 450 tisíc ton, kŕmny fond 260 tisíc ton, zhruba 1,2 milióna ton máme prebytok pšenice,“ hovorí Peter Močko.

Otázka teda znie, čo s produkciou? Vladimír Chovan, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a Jaromír Matoušek, zo spoločnosti UniCredit bank, odporúčajú roľníkom využiť intervenčný nákup Európskej únie. Tu existuje ale obava, že do budúcoročnej žatvy pôjdeme s plnými skladmi. Podľa Vladimíra Chovana, je ale súčasná situácia tak vážna, že kam umiestniť budúcoročnú úrodu, by sme mali riešiť až po 1. novembri tohto roka, to znamená, keď začína intervenčný nákup obilnín. V súčasnosti je potrebné zastaviť pokles cien a zabezpečiť hotovosť pre poľnohospodárke podniky.

„Nie je logické, keď intervenčná cena je 101,31 euro za tonu a niektorí slovenskí spracovatelia ponúkajú za sladovnícky jačmeň, alebo potravinársku pšenicu nižšie ceny. To nemá ekonomické opodstatnenie,“ neskrýva rozčarovanie z jednania niektorých spracovateľov Jozef Urminský, predseda Združenia pestovateľov obilnín.

Tu sú k nezaplateniu dlhodobé vzťahy, o ktorých na stretnutí hovoril aj predseda Poľnohospodárskeho družstva Devio v Nových Sadoch – Ivan Oravec.
„Cením si tých odberateľov, ktorí nezneužívajú svoje postavenie. Najmä tých, ktorí uzatvárali dlhodobé kontrakty. Aj keď nám v súčasnosti dávajú smiešnu cenu, ktorá nás uráža, otázka je, či tam nechali aspoň tých pomyselných 5 percent vernostného,“ hovorí Ivan Oravec.

foto archív poľnoinfo.sk

Možnosťou, ako riešiť situáciu, je export obilnín do prístavov, kde sú ceny oveľa priaznivejšie. Tu treba ale počítať s vysokými prepravnými nákladmi do štátov, kde chceme speňažiť produkciu. To potom robí našu produkciu nekonkurencieschopnú. Dokonca aj domáce spracovateľské prevádzky určujú ceny podľa burzy MATIF a prístavu Rotterdam a od cien odrátavajú prepravné náklady.

„Z nášho pohľadu je v tomto procese niečo zvrátené. Vedel by som to pochopiť z toho hľadiska, že pokiaľ by sa ten tovar spracoval na Slovensku do finálneho výrobku a ten sa vyvezie do zahraničia, tak prosím. Pri tovare, ktorý ale spracujeme na Slovensku, je to zvrátené,“ hovorí Jozef Urminský.

Ako príklad dobrej spolupráce uviedol Ivan Oravec pivovarníkov, ktorí dodržali zmluvy a za každú zakontrahovanú tonu sladovníckeho jačmeňa vyplatili 170 eur.

Generálny riaditeľ Enviralu Leopoldov Peter Kostík na stretnutí oznámil, že na prelome rokov 2010/2011 dôjde k otvoreniu novej spracovateľskej prevádzky na výrobu metylesteru repkového oleja s ročnou kapacitou približne 180 tisíc ton repky. Už o niekoľko viet ďalej ale uviedol, že významnú časť zo súčasnej 300 tisíc tonovej kapacity kukurice nakupujú na zahraničných trhoch.

„Hovoríte o investíciách na vybudovanie ďalších kapacít a pritom sa ani súčasné mnohokrát nevyužívajú. A tie čo využívame, v rozhodujúcej miere spracovávajú zahraničnú produkciu,“ uviedol Vladimír Chovan.

Peter Kostík ale uvádza, že sú zahraniční dodávatelia z okolitých krajín, ktorí im dokážu kukuricu zabezpečiť a dodať za výhodnejších podmienok.

Na jazyk sa preto natíska otázka, či má pri takomto prístupe podnik právo vôbec čerpať prostriedky z Programu rozvoja vidieka na roky 2007 – 2013?

„Žiadnej spoločnosti nie je možné určiť, aby odoberala produkciu len od slovenských výrobcov. Je ale potrebné jednať s Európskou úniou, aby sa toto odstránilo a boli podporované takzvané združené investície,“ hovorí Jaromír Matoušek.

Pod združenými investíciami rozumieme spoločné podniky medzi spracovateľmi a poľnohospodárskou prvovýrobou.

Vážnym problémom, ktorý riešili účastníci stretnutia, sú aj predražené vstupy do rastlinnej výroby. Hovorilo sa najmä o ochranných chemických prípravkoch, ale aj osivách. Diskutujúci poukazovali na približne 30 – 50 percentné rozdiely cien týchto vstupov do výroby, oproti Maďarsku.
„Vieme o tomto probléme a chceme ho urýchlene riešiť,“ uviedol budúci minister pôdohospodárstva Vladimír Chovan.

Autor článku: Juraj Huba - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1523 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments