Zadajte hľadaný výraz

Branding VUB 2020 Jeseň LEFT
Branding VUB 2020 Jeseň RIGHT
Branding VUB 2020 Jeseň TOP
Článok dňa Z domova Zaujímavosti

Môže sa stať uhoľný región poľnohospodárskym srdcom krajiny?

Môže sa stať uhoľný región poľnohospodárskym srdcom krajiny?

Poľnohospodárska verejnosť vníma Stanislava Voskára cez pôsobenie v mliekarenskom sektore. V rokoch 2009 – 2015 pôsobil ako riaditeľ bánoveckej mliekarne Milsy a už počas vedenia jedného z najväčších spracovateľov mlieka v krajine sa začal angažovať aj na úrovni Slovenského mliekarenského zväzu. Neskôr aktívne pôsobenie v spracovaní zanechal a zastával pozíciu prezidenta SMZ. V marci 2018 sa stal aj prezidentom Únie potravinárov Slovenska. K prvému novembru odchádza z oboch menovaných pozícií.

Dlhodobo žijem v Prievidzi a pred niekoľkými rokmi som sa podieľal na vypracovaní plánu na reštrukturalizáciu tohto baníckeho regiónu. Pred dvoma týždňami som dostal ponuku zo vznikajúceho Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky mať v zodpovednosti práve reštrukturalizáciu hornej Nitry, ktorá súvisí s ukončením ťažby uhlia,“ hovorí pre poľnoinfo.sk Stanislav Voskár.

Desaťnásobný nárast počtu obyvateľov

Útlm baníctva v okolí Prievidze naberá na obrátkach. Z dôvodu ochrany životného prostredia sa má v Prievidzi ukončiť ťažba hnedého uhlia najneskôr do roku 2023. Skončí sa tak vyše storočná história ťažby, ktorá v istom období urobila z trojuholníka ťažobných miest Cigeľ, Handlová a Nováky, do ktorého patrí aj mesto Prievidza, rozvinutú oblasť Slovenska.

Samotné mesto Prievidza malo po druhej svetovej vojne len niečo vyše päťtisíc obyvateľov. Už v roku 1970 to bolo 28 tisíc ľudí a za ďalších dvadsať rokov sa počet obyvateľov zdvojnásobil. V roku 1991 žilo v Prievidzi 53 424 obyvateľov.

V tomto období pracovalo v Hornonitrianskych baniach, pod ktoré patrili tri spomínané bane, viac ako 10 000 zamestnancov. Dnes v ťažobnom podniku, ktorý prešiel výraznou diverzifikáciou a vstúpil napríklad aj do agrosektora, kde sa zameriava na podukciu paradajok, rýb ale aj hlív, pracuje len tritisíc zamestnancov. Na banícky sektor je však doteraz naviazaných množstvo, aj zdanlivo nesúvisiacich, spoločností. Od elektrárne, až po napríklad výrobcu stavebných materiálov, ktorý využíva na výrobu tvárnic vedľajší produkt zo spaľovania uhlia.

História Prievidze a baní je úzko spojená. Na celých sídliskách miest bývali baníci. Aj autor týchto riadkov z jedného takéhoto sídliska pochádza. A neraz si lámal hlavu nad tým, kto vyrába ostatné veci, ak všetci otcovia rodín sú baníci. Jedni pracovali na príprave chodieb, ďalší ako raziči, iní na mechanizovaných či ručných stenových poruboch, mnohí na doprave, na údržbe a nad tým všetkým dohliadala armáda štajgrov, prevádzkarov, vedúcich úsekov či dispečerov.

Akčný plán transformácie hornej Nitry

Dnes táto história, ktorá stála za ekonomickým rozvoj regiónu, pomaly končí. Na druhej strane zostáva málo času na vytvorenie vhodných alternatív, aby sa horná Nitra nezaradila k slovenským hladovým dolinám.

„Uvedomujem si to a práve preto odchádzam aj z pozície prezidenta Slovenského mliekarenského zväzu. Mám pocit, že sa môžem pričiniť o to, aby región hornej Nitry naplno využil svoj potenciál. Máme tu významnú turistickú oblasť so zámkom, ZOO, kúpeľmi ale zaujať môžeme aj baníckou tradíciou. Dôležité je do regiónu pritiahnuť aj technologické spoločnosti. Chýba nám však to hlavné. Infraštruktúra. Už desiatky rokov sa hovorí o pokračovaní rýchlostnej cesty R2, ktorá ma prepojiť Trenčín, Prievidzu a Žiar nad Hronom,“ hovorí Stanislav Voskár.

Výstavbou uvedenej tepny by došlo k spojeniu dvoch najdôležitejších dopravných stavieb v krajine. Diaľnice D1 pri Trenčíne a rýchlostnej cesty R1 pri Žiari nad Hronom.

„Od prvého novembra začnem robiť všetko preto, aby sa zastavilo aj vyľudňovanie hornej Nitry. Počet obyvateľov Prievidze poklesol za ostatných tridsať rokov o viac ako 7 tisíc ľudí. Všetko je obsiahnuté vo vízii Akčného plánu transformácie hornej Nitry. Cieľom je, aby sa horná Nitra stala atraktívnym a sebestačným regiónom, kde sa bude ekonomika rozvíjať v symbióze s čistým životným prostredím a dobrým prepojením na iné ekonomické centrá,“ hovorí Stanislav Voskár.

Na to, či sa bude snažiť pomôcť regiónu aj cez rozvoj agropotravinárskeho sektora sa len usmeje.

„Posledné desaťročie života som sa venoval najmä zväzovej práci. Hľadal som možnosti, ako stabilizovať spracovateľov, ale spolu s kolegami prvovýrobcami mlieka sme pomáhali rezortu aj cez Mliečny fond. Ak to bude len trochu možné, budem na hornú Nitru pozerať ako na región s obrovskou príležitosťou pre rozvoj poľnohospodárstva a potravinárstva. Verím, že sa to za prispenia európskych prostriedkov z Fondu spravodlivej transformácie určených na jeho reštrukturalizáciu podarí,“ uzatvára Stanislav Voskár.

Autor článku: Juraj Huba - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: TASR - Stanislav Voskár

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1590 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

7 komentárov

  1. Agrisato
    30. októbra 2020

    Samospráva prichádza žiaľ , o veľmi schopného človeka ! Držím Vám palce pán Voskár vo vašej budúcej práci.

    Odpovedať
    1. jozef R.
      31. októbra 2020

      Na druhej strane šance Hornej Nitry získavaním ľudí takéhoto typu na úspešnú transformáciu významne vzrastú. Pokiaľ viem, zatiaľ baníci dostávajú nejaký kompenzačný príspevok za stratu zamestnania tuším na 5 rokov ? Síce na určitú dobu pomôže, ale aj demotivuje. Takže im dávame ryby a neučíme ich chytať. Vždy sa kritizovalo, že ťažba uhlia stojí až 100 mil.€ ročne. Tak keby sa vyčlení čo i len malá časť na podporu rozbehu drobného podnikania zamestnancov, štátu sa aj to určite vráti. Veď množstvo ľudí z princípu odmieta sociálnu sieť. Tak možno by ich bolo treba len podporiť. Na nejaké veľké projekty, ktoré prinesú stovky, ba tisíce pracovných miest v regióne asi treba v najbližšom období zabudnúť. Času už niet. Ale niečo robiť treba. Inak bude, ako hovorí starý gazda – mladé utečie a o staré sa bude treba starať. A pôdohospodárstvo je okrem iného určite tiež jedným z najvhodnejších odvetví na uplatnenie ľudí, ktorí sú naučení a ďalej ochotní tvrdo pracovať.

  2. starý gazda
    30. októbra 2020

    kto by robil na odvetvi ktore ide dolu vodov rozumny utečie zakial nie je neskoro tak to je pani zostanu len ty čo sa nevedia inde uplatnit

    Odpovedať
  3. agrarnik zHN
    2. novembra 2020

    Z chlebového odvetvia odchádza ďalší odborník s citom pre národohospodárske vízie. Región Horná Nitra určite získala odborníka a stratéga.

    Odpovedať
  4. Ivan Kušnier
    2. novembra 2020

    Pán Voskár, máte šancu urobiť niečo pre daný región, tak ju využite v plnej miere. Treba sa pozrieť na oblasť energetiky, tam by ste mali vytvoriť firmu na výrobu štiepky pre elektráreň, dreva a porastov okolo vodných tokov a ciest je v oblasti dostatok, takisto vybudujte bioplynovú stanicu suchého typu na likvidáciu trávnateho odpadu zo záhrad a z kosenia okolo ciest. Pokiaľ by ste vytvorili firmu na razenie tunelov, tak by ste zamestnali väčšinu baníkov a pre štát by ste vyrazili všetkých 28 tunelov potrebných na zlepšenie situácie v doprave, nemusíme predsa platiť nehorázne sumy zahraničným firmám, ale dajte ľuďom prácu a bude každý spokojný

    Odpovedať
    1. GJ
      4. novembra 2020

      Dobrý nápad s tou štiepkou pre tamojšiu elektráreň.Veľa poľnohospodárskych podnikov má problém s tým, že má v prenájme pozemky, za ktoré platí nájom i dane a pritom sú zarastené krovinami i stromami. Žiadny úžitok. Pritom je to buď TTP, často i OP. Lenže vyškrtnutá z LPIS. Možno by bolo dobré osloviť takéto farmy v regióne aby si urobili inventarizáciu, dohodnúť sa z vlastníkmi trebárs na 1/3 výnosov a 2/3 by mohli pokryť náklady na výrub, štiepkovanie a prepravu. Nič strašné by sa nestalo, keby sa takáto činnosť sčasti aj dotovala štátom. Určite by to nebolo zďaleka toľko, koľko predstavuje dnes dotácia na ťažbu a spaľovanie uhlia. Tiež si myslím, že na niektorých pozemkoch, ktoré by neboli vhodné na poľnohospodársku činnosť, by mohli farmy zriadiť plantáže rýchlorastúcich drevín. O odbyt bude na dlhé roky postarané, časť ľudí bude mať prácu a tiež je ekonomicky a ekologicky výhodnejšie voziť to do elektrárne, alebo potom už len do teplárne 10-20km miesto 200.

    2. G.S.
      5. novembra 2020

      GJ – ono je to dobrý nápad, ale ” na Slovensku je to tak”. Životné prostredie od nájomcov bude požadovať súhlas vlastníkov a ak tam nie sú pozemkové úpravy, tak na tomto sa všetko asi stopne.

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom. Ak sa váš komentár v článku nezobrazí ihneď po jeho odoslaní, zachytila ho automatická antispamová ochrana. V tom prípade nás prosím kontaktujte a my daný komentár dohľadáme a manuálne schválime.