Sektor chovu ošípaných má za sebou neľahké obdobie. Stavy zvierat v minulých rokoch pre africký mor ošípaných klesali, a naša sebestačnosť padla na asi 25 percent. Uplynulé mesiace však do sektora priniesli aj pozitívnejšie správy. Rok 2023 zhodnotil v rozhovore riaditeľ Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných Martin Nevolný.

Ako hodnotíte uplynulý rok v sektore chovu ošípaných?

Minulý rok sa dá hodnotiť pre slovenských chovateľov ako stabilizačný, čo sa týka trhových cien jatočných ošípaných aj početných stavov ošípaných v Slovenskej republike. Ceny je však potrebné brať v 5-ročnom kontexte. Stavy ošípaných zas rástli z dôvodu naskladnenia fariem depopulovaných v dôsledku afrického moru ošípaných. Takže obnovujeme, avšak dosiahnuť aspoň úroveň 80 percentnej sebestačnosti Slovenska v produkcii bravčového mäsa je výzva kontinuálnej práce a potrebného času v spolupráci so všetkými relevantnými autoritami a chovateľmi. Takže od dlhodobého zlepšenia situácie to má veľmi ďaleko. V Európe stavy ošípaných mierne klesali a ceny boli odrazom nedostatku suroviny pre spracovateľský priemysel v Európe a vo svete.

Práve v roku 2023 sme vstúpili do nového programového obdobia, ktoré sľubovalo zmeny v slovenskom agrosektore. Aké boli vaše očakávania a aká bola prax?

S implementáciou novej SPP je čo doháňať. Po dlhodobých skúsenostiach očakávania nemáme žiadne. Všetko môže len pozitívne prekvapiť. Aby sme sa reálne posunuli vpred sú potrebné kroky, nie slová. Každý chovateľ ošípaných, ktorý na Slovensku ešte funguje, musí denne pracovať a hľadať možnosti pre zefektívnenie výroby, aby prežil. Farmy ošípaných združené v rámci SACHO produkujú zhruba pre 800 tisíc ľudí ročne čerstvé mäso pri slovenskej spotrebe 35 kg na osobu. Od nás všetkých spoločne závisí, či sa toto číslo bude zvyšovať alebo znižovať. Je dôležité, aby sme všetci popracovali na celej vertikále pre produkciu slovenského bravčového mäsa. Chované na Slovensku a spracované na Slovensku, pôvod základnej zložky výrobkov z bravčového mäsa Slovensko – toto je to, čo potrebujeme.

Prišli počas roka aj nejaké sklamania z nenaplnených plánov či očakávaní?

V poľnohospodárstve nemôžete byť sklamaný. Bez štipky optimizmu sa to nedá. Všetci si musíme uvedomiť, že v krajine musí byť miesto pre všetkých. Osobne nechápem, že niekto si dáva na obed bravčový rezeň, ale ošípanú chovať nechce a nechce, aby ju choval jeho sused. Bravčové nerastie na stromoch a v tomto sme zjavne zanedbali edukáciu. No to sa týka celej živočíšnej výroby.

Nový strategický plán sľuboval posilnenie podpory živočíšnej výroby. Cítite teda v tomto smere lepšiu podporu?

To nevieme posúdiť,  je na to ešte skoro. Čo však vieme povedať je, že za posledné tri roky išlo do slovenského poľnohospodárstva oveľa viac prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Síce v pomere ostatných krajín je to minimum, ale myslím si, že živočíšna výroba a špeciálna rastlinná výroba neboli opomenuté. Pamätáme si štátnu pomoc aj v objeme jedného milióna eur. Verím, že sa tento stav nevráti, aj keď vnímame stav verejných financií. Poľnohospodárstvo a zvlášť živočíšna výroba však nie je oblasť, ktorá je schopná prežiť bez podpory porovnateľnej ako v iných členských štátoch EU, keďže sa stretávame na rovnakom trhu.

Rok 2022 priniesol veľký prepad stavu ošípaných na Slovensku, a nielen u nás. V uplynulom roku 2023 došlo k obnove niektorých chovov, aký bol teda z tohto pohľadu?

Práve v ošípaných na Slovensku mierne rastieme z dôvodu naskladňovaniu fariem po AMO. Postupne by sme sa chceli dostať na stavy zvierat pred AMO, no netreba zabúdať, že hrozba tohto závažného vírusového ochorenia sa neskončila. Podotýkam, že stav ošípaných aj po obnove postihnutých fariem bude u nás smutný. Je na čom pracovať, aby sme stavy reálne pozdvihli.

Africký mor ošípaných, hoci sa situácia upokojila, stále nemusel povedať posledné slovo. Ako hodnotíte opatrenia štátu v tomto smere a prípadne, uvítali by ste nejaké ďalšie kroky?

Opatrenia sa navrhujú a realizujú podľa situácie. Naozaj sa za ostatné roky urobilo kus záslužnej práce. Akútne je stále znižovanie denzity diviačej zveri, obzvlášť v čistých územia, v tomto sa nesmie poľavovať. Musíme sa pozerať aj na územia, kde sa diviačia zver znovu vracia po AMO a je nevyhnutné udržať nízku úroveň stavov.

Niektorí vaši členovia vyplácajú zástrelné poľovníkom z vlastných zdrojov. Plánujú v tom pokračovať?

Áno, plánujú v tejto forme spolupráce pokračovať, rovnako ako v komunikácii s poľovnými organizáciami, a to na každej úrovni.

Aké sú vaše očakávania pre rok 2024?

Veštecký kurz nemám, ale očakávame znižovanie záťaže fariem a podporu pri zriaďovaní nových kapacít resp. obnove pôvodných lokalít s históriou chovu ošípaných. Inak je zvyšovanie sebestačnosti len fráza, ktorú nechceme len počúvať. Pracujeme na nej, no bez podpory relevantných autorít to nepôjde. Na Slovensku priemerný čas na schválenie podkladov k vybudovaniu novej farmy je 6 rokov s nejasným koncom. Veľká otázka nás čaká s Ukrajinou a našim trhom. Regionálne zákazy nič neriešia, kvitujeme aktivitu samospráv V4 a dialóg na pôde EU. Netreba v tomto smere zabudnúť na ošípané a bravčové mäso.

Vo vedení ministerstvo pôdohospodárstva nastali len nedávno zmeny tak, ako aj v celej vládnej garnitúre. Čo by ste teda novému ministrovi odkázali – na čo by v roku 2024 v rámci prijímania rôznych opatrení nemal zabúdať?

Chceme poprosiť aby sa zameral na vertikálu, odbytové organizácie. Bez nej nič fungovať nebude. My sme pripravení priniesť zdravý pohľad na to, kde je problém, aby sa slovenská ošípaná dostala na slovenský pult nielen v čerstvom mäse, ale aj vo výrobkoch. Veríme v prácu, nie reči. My sme pripravení pracovať. Sú dve cesty – jedna je finančná na ktorú oproti ostatným štátom mať nebudeme. Druhá je legislatívna – zlepšovanie podnikateľského prostredia a legitímne prekážky neadekvátnemu dovozu. Očakávame reformu štátnych podnikov, napríklad Plemenárskych služieb, Hydromelioracií, snáď bude odvaha sa do toho pustiť. Investície do Centrálnej evidencie zvierat budú taktiež dôležité. Musíme sa zamerať na to, čo budeme schopní urobiť, ale bez spolupráce to nepôjde.