Mladšie ročníky sa do agrosektora nijak zvlášť nehrnú. Odvetvie neustále starne a preto je dôležité prilákať do neho mladých ľudí. Nejde len o zamestnancov, ktorých hľadanie je čoraz ťažšie, ale aj samotných agropodnikateľov, ktorých rady by mali omladiť mladí farmári. Aj tí však bojujú s mnohými, neraz zbytočnými prekážkami, ako v rozhovore potvrdil Marián Glovaťák, predseda Združenia mladých farmárov na Slovensku – ASYF.

Ako za mladých farmárov môžete zhodnotiť rok 2023?

Stále fungujeme v nepredvídateľnom prostredí, stále farmári necítia oporu, ktorú by mali cítiť z Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Niektoré zmeny sú k lepšiemu, ako napríklad zníženie základnej platby na plochu, a niektoré zase pridali administrácie farmárom – ekoschémy alebo pastevné denníky.

Práve v roku 2023 sme vstúpili do nového programového obdobia. S odstupom času zhodnoťte, aké boli vaše očakávania a aká bola prax.

Do nového programového obdobia sme podobne, ako aj iné krajiny, vstúpili nepripravení. Mnoho opatrení sa riešilo na poslednú chvíľu, takže vstup do nového obdobia hodnotím ako veľmi náročný. Očakávania boli, aby sa znížila byrokracia, uľahčil sa život farmárom a aby všade prítomné moderné technológie naozaj aj v úradnom svete nám uľahčili život. Avšak tak sa zdá, že namiesto zjednodušenia smerujeme stále k väčšej a prísnejšej kontrole, prísnejším reguláciám. Je ale dobré, že do poľnohospodárstva sa podarilo dostať väčšie množstvo finančných prostriedkov. Očakávania menšej priamej platby sa naplnili, platby sú adresnejšie.

Prišli teda počas roka aj nejaké sklamania?

V roku 2023 ich bolo viac. Prvým sklamaním bola nemožnosť opravenia žiadostí podaných priamych platieb. Mnohým farmárom sa stalo, že pri podaní žiadosti boli presvedčení o tom, že žiadosť podali správne, dokonca zanechali aj digitálnu stopu, ale nesprávne ju podpísali zaručeným elektronickým podpisom. Zároveň mnoho týchto farmárov nepodalo túto žiadosť aj preto, že zlyhal systém, ktorý posledné dva dni fungoval pomaly, až takmer nefungoval. A to pokladáme za nefér voči farmárom, keď štát pripraví všetko na poslednú chvíľu a farmár si tiež takisto podľa tohto vzoru podá žiadosť na poslednú chvíľu, ale farmár je za to potrestaný. Keď zamrzol systém, nepodali žiadosť, nedostanú nič.

Spomínali ste viaceré sklamania. Ktoré ďalšie možno zaradiť k tým zásadným?

Ďalšie sklamanie, ktoré je dosť výrazné je, že chceme podporovať na Slovensku mladú generáciu mladých farmárov. Nikde v Európe neexistuje, aby vlastný štát likvidoval ľudí, ktorí chcú ísť do poľnohospodárstva. Len na Slovensku je realitou, že štát vyžaduje vrátenie 35 000 eur od farmárov, ktorí reálne fungujú, reálne hospodária, majú zvieratá, majú všetko to, k čomu sa zaviazali, len je tu jeden detail – že druhú žiadosť o platbu podali neskôr, než mali. Keď sa nad tým zamyslíme, tak zmyslom celej podpory bolo prilákať mladých ľudí do poľnohospodárstva, aby sme obnovili poľnohospodárstvo, aby sme hľadali mladých ľudí, ktorí pôjdu do tohto sektoru. Nie je to len slovenská schéma, je celoeurópska. Vzhľadom na to je veľká škoda, že tu dostávame ľudí do exekúcií, dostávame do dlhodobých splátkových kalendárov a zároveň prestávajú mať nároky na akékoľvek ďalšie platby, keďže sú dlžníkmi, len kvôli administratívnej veci, ktorá sa dá ľahko vyriešiť.

A čo priame platby?

PPA žiada vrátiť vyplatené peniaze priamych platieb z roku 2020 z rozhodnutí, ktoré sama vydala. PPA by si za rozhodnutiami mala stáť, keďže ich vydala, a nie ich teraz pomeniť v neprospech farmárov. Ďalším sklamaním je aj register užívacích vzťahov. My, mladí farmári, sme požadovali, aby bol jednoduchý a jasný, aby vniesol poriadok do systému užívacích práv. Evidencia vzťahov k pôde predkladaná v roku 2023, nepriniesla do systému poriadok.

Nový strategický plán sľuboval posilnenie podpory  špeciálnej rastlinnej výroby a živočíšnej výroby. Cítite teda v tomto smere lepšiu podporu?

Nový strategický plán naozaj prináša do špeciálnej rastlinnej a živočíšnej výroby väčšie množstvo finančných prostriedkov. To je jedna z pozitívnych vecí – chov zvierat sa vo všeobecnosti posilní, takisto špeciálna rastlinná výroba by mala mať lepšie časy, pokiaľ to bude všetko administratívne jednoduchšie.

Nové obdobie sa malo zamerať aj na podporu mladých farmárov a aktívneho poľnohospodára. Hodnotíte uplynulý rok z tohto pohľadu ako prínosný?

Vchádzame do nového obdobia s tým, že očakávame zlepšenia. Čo sa týka definície aktívneho farmára, tá je pomerne široká a vskutku neubližuje. Poukazovali sme na to, že je potrebné prehodnotiť to, aby sa rok založenia podniku nebral podľa roku založenia živnosti, ale podľa roku rozšírenia živnosti o poľnohospodársku výrobu. Je mnoho farmárov, ktorí si pred X rokmi založili živnosť v úplnej inej sfére. Po desiatich rokoch sa napríklad zo živnostníka stal farmár a všetky ostatné živnosti sú nepoužívané. A hoci má menej ako 40 rokov, nebude považovaný za mladého farmára, nedostane žiadne podpory pre mladého farmára. To sú detaily, ktoré sa snažíme pripomienkovať, vylepšovať, aby naozaj nelichotivý počet mladých ľudí v poľnohospodárstve vylepšili.

Aké sú vaše očakávania pre rok 2024?

Mám len jedno očakávanie – aby štát so svojimi inštitúciami, najmä s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou prestal vzhliadať na farmárov ako na nejaké zlo, na niekoho, koho musí nachytať na nejakom paragrafe, aby naozaj štát pocítil túžbu pomôcť tomuto sektoru a PPA sa naozaj zhostila úlohy, že bude farmárom slúžiť tak, ako napríklad finančný agent, ktorý určené peniaze na dané farmy, čo najrýchlejšou a najspravodlivejšou cestou dovedie.

Aké projekty, štátne pomoci či eurofondové projekty by ste v nasledujúcom roku privítali?

Tu určite zopakujem asi miliónkrát zopakovanú tézu mladých farmárov, ktorá znie, že projektová podpora má byť každoročná a pravidelná. Podporná  schéma musí reflektovať každý ročník, nemôže sa stávať, že za 8 rokov máme 3 výzvy a nikto nevie, kedy bude ďalšia. Je potrebná systematickosť. Uvítal by som väčšie množstvo menších projektov, hlavne do efektívnosti.

Mladí farmári dlhodobo poukazujú na problémy s prístupom k pôde. Zlepšilo sa niečo v tomto smere?

Problém prístupu k pôde ostáva. Potrebné je pochváliť určitý pokrok v tom, že zo zákona 504/2003 sa pomaly odbúrali automatické prolongácie nájmu, prednostné práva. Myslím si, že prístup k pôde sa veľmi malými krokmi uľahčuje. Je potrebné povedať, že tento zákon o prenájme pôdy, keďže na Slovensku máme najväčší podiel prenajímanej pôdy v Európe, je pre slovenské poľnohospodárstvo kľúčový. Ak chceme slovenské poľnohospodárstvo zefektívniť, rozhýbať, a chceme aby bolo pružné a vedelo reagovať na požiadavky trhu, trh prenájmu pôdy musí byť flexibilný a funkčný tiež. V takom skostnatenom stave, v akom ho máme teraz, sa nepohneme.

A čo pôda v správe Slovenského pozemkového fondu?

Čo sa týka komunikácie so Slovenským pozemkovým fondom, vnímame, že je tam silné lobby, ktoré tlačí na Slovenský pozemkový fond, aby sa nič zásadne nemenilo. Sú tam miliardy eur ukryté nielen v priamych platbách, ale aj v hodnote užívanej pôdy. Máme jednoduchý nápad, podporený aj viacerými združeniami. Chceme, aby pôda SPF bola prenajímaná vždy v rámci daného katastra, miestnym ľudom, miestnym farmárom. A aby bola pôda prenajatá podielom takým, aký má farmár prenajatý od súkromných vlastníkov. Napríklad družstvo, ktoré má prenajaté väčšinu katastra, tak samozrejme, si bude mať právo prenajať väčšinu pôdy SPF, a ak má niekto prenajatých len niekoľko hektárov, tak by dostal zo SPF alikvotnú výmeru. Je to veľmi jednoduchý kľúč ako vyriešiť spisovú zápchu.

Od jesene máme na čele rezortu pôdohospodárstva nového ministra. Na čo by mal podľa vás určite v nasledujúcich mesiacoch myslieť a prihliadať?

Minister je mediátor, spájajúci článok všetkých rôznych farmárov, ktorých na Slovensku máme. Na Slovensku existuje veľké množstvo deliacich línií, máme veľkých a malých, rastlinných a živočíšnych, z horských oblastí a z nížinných oblastí, z akciových spoločností a súkromne hospodáriacich spoločností a tak ďalej. Minister je práve tá osoba, ktorá ich všetkých spája a držím mu prsty v roku 2024 v tom, aby týchto poľnohospodárov spájal s takou jednotnou víziou, že konkrétne bude vedieť čo chce robiť a bude to robiť spravodlivo tak, aby nedochádzalo k diskriminácií.