Omladenie agrosektora patrí k častým témam aj najväčším problémom odvetvia. Priemerný vek poľnohospodára sa pohybuje okolo päťdesiatky, pritiahnuť mladú krv nie je jednoduché. Mladých farmárov však postupne pribúda, hoci neraz bojujú s mnohými problémami. O nich, aj o očakávaniach do nového roka aj nového obdobia poľnohospodárskej politiky, viac prezradil predseda Združenia mladých farmárov na Slovensku – ASYF, Marián Glovaťák.

Ako hodnotíte uplynulý rok v sektore poľnohospodárstva?

Rok 2022 je zaznamenaný ako suchý rok v počasí. Na druhej strane sa spustil dážď, respektíve zvýšený tok peňazí pre farmárov. Niektoré peniaze boli prerozdelené správne, iné nie. Faktom ostáva, že vyšší výber daní v dôsledku inflácie charakteristickej pre tento rok sa v ich ďalšom prerozdelení dotkol aj farmárov.

Poľnohospodár musí byť v strehu

Inflácia postihla spoločnosť plošne ako celok a nevyhla sa teda ani poľnohospodárskemu odvetviu. To však čelilo počas roka aj iným výzvam, ako aj novinkám. Ktoré kroky z vášho pohľadu neboli správne či prospešné, prípadne čo v roku 2022 spôsobovalo mladým farmárom problémy?

Nastavovanie výziev a najmä jednorazových podpôr ako zelená nafta či pomoc na sucho sú zbytočne stresujúce. Farmár musí byť v strehu, aby do troch dní reagoval na správu v elektronickej schránke, pretože v opačnom prípade príde o podporu. Zároveň je tu mnoho vecí, ako napríklad retenčné obdobie u zvierat, aplikácia databázy Centrálneho registra hospodárskych zvierat a iné, ktoré je možné nastaviť jednoduchšie.

Hovoríte o negatívach, ale na druhej strane ste vyzdvihli aj niektoré pozitíva ako zvýšený tok peňazí do odvetvia. Čo ešte možno chápať pozitívne?

Ako správne vnímame zlepšenie výberových kritérií pri projektových podporách. Zároveň ale nesprávne vnímame takzvané helikoptérové peniaze na prasací mor a podobné opatrenia.

Aby cítili v ministerstve oporu

Čo možno najviac oceňujete v uplynulom roku v rámci diania v sektore?

Určite je to snaha ministerstva, ktorá sa často deklaruje byť profarmárska. Je veľmi dôležité, aby farmári cítili v ministerstve oporu, nakoľko tu rastie tlak zo strany niektorých extrémnych egocentrických environmentálnych aktivistov, developerov, meniacej sa mentality vidieckych obyvateľov a podobne.

Vedenie ministerstva dlhodobo deklaruje podporu mladým farmárom a deklarovalo ju aj v uplynulom roku – pocítili ste ju aj v praxi?

Zvýšená podpora prichádza najmä s novým programovým obdobím a jej dopady pocítime najmä v budúcnosti. Jedným dychom však dodávam, že zvýšená podpora mladých farmárov na Slovensku je najmä celoeurópska politika. A pri celoeurópskej politike vnímame, že Komisia počúva mladých farmárov, vníma ich ako budúcnosť a robí maximum preto, aby ich počet rástol. Keďže sme európsky zosieťovaní, môžeme povedať, že aj nás.

Vytvorenie antibyrokratickej komisie

Sú nejaké očakávania, ktoré sa v roku 2022 z vášho pohľadu nenaplnili?

Očakávania sme mali v pláne registra nájomných vzťahov. Chceli sme, aby bol maximálne jednoduchý. Vychádzajúci z listu vlastníctva v jednotlivom katastri, kde by sa v prípade sporu bolo možné priamo na vlastníka daného listu vlastníctva obrátiť. A zároveň, aby sa z dokázanej výmery v katastri jednoducho a promptne dala vytýčiť výmera aj v teréne. Naša argumentácia však ostala nevypočutá a teraz nám tu vzniká komplikovaný komplex, ktorý sa bude v praxi ťažko a zdĺhavo realizovať.

Zrejme teda pôjde o tému, ktorú by ste v budúcnosti radi otvorili. Aké sú ďalšie očakávania mladých farmárov pre nový rok aj pre nové programové obdobie?

Očakávame racionálnu diskusiu opierajú sa o dopady v praxi pri nových legislatívnych zmenách. Mám na mysli aj pripravovaný Zákon o poľnohospodárstve, reformy v zákone 504/2003 o nájme poľnohospodárskych pozemkov, možné úpravy Intervenčnej stratégie atď. Pevne verím, že vláda skutočne chce znižovať byrokratickú záťaž a kontroly a takýmto spôsobom pomáhať farmárom. Sme za vytvorenie antibyrokratickej komisie pri ministerstve pôdohospodárstva, a teda za zrušenie nadmernej byrokratickej záťaže.

Prínosom je nižšia platba BISS

Aké kroky by mal štát, z pohľadu mladých farmárov, určite v roku 2023 nevyhnutne podniknúť?

Určite je potrebné prehodnotiť spôsob prenájmu pôdy, a to aj tej v správe Slovenského pozemkového fondu, a nastaviť ho prístupnejšie. Užitočné by bolo uľahčenie spracovania mäsa a mlieka v koncepte známom ako predaj z dvora. Tieto zmeny by určite prispeli k oživeniu poľnohospodárstva a zároveň by nezaťažili štátnu pokladnicu.

Od nového roka vstúpila do praxe nová spoločná poľnohospodárska politika, diskutovalo sa o nej niekoľko rokov.  Ako hodnotíte jej prípravy aj prechod do praxe, aj v kontexte toho, že Strategický plán bol schválený pomerne neskoro?

Neistota z neskorého schválenia určite nie je dobrá a ako ďalší zbytočný stresujúci faktor určite nepomáha nášmu poľnohospodárstvu. No vnímam to ako určitú inštitucionálnu nezrelosť nášho štátu. Jednoduchšie povedané, počas príprav strategického plánu sa trikrát vymenil minister a teda aj smerovanie ministerstva. A tak namiesto prípravy logického odôvodňovania našich národných argumentov sme stále zaúčali nových ľudí, ktorí museli nazbierať skúsenosti.

Ktoré zmeny v rámci novej poľnohospodárskej politiky sú podľa vás prínosom a ktoré naopak prijímate s obavami?

Prínosom je určite nižšia platba BISS, teda platba na plochu a teda aj adresnejšie ostatné platby. Je zrejmé, že tvorcovia strategického plánu intenzívne pracovali s myšlienkou čo najvyššej podpory živočíšnej výroby, a to je určite prínosom. Obavy mám z obrovského množstva rôznych schém, ktoré budú pôsobiť ako neprehľadná pavučina možno nielen pre farmárov, ale aj samotných administrátorov. Ale dúfam, že tvorcovia vedeli prečo to takto navrhli a teda vedia aj ako to celé spojazdniť.