Chovajú včely, obnovujú roky zarastené lúky alebo pestujú hrozno a z neho vyrábajú víno. Mladí farmári sa rozbehli vďaka finančným prostriedkom, ktoré získali na začiatku svojho podnikania. Podarilo sa im to vďaka výzve Pomoc na začatie podnikateľskej činnosti pre mladých poľnohospodárov, v ktorej mohli získať jednotnú sumu 50 tisíc eur. Po piatich rokoch s viacerými z nich Pôdohospodárska platobná agentúra rozväzuje zmluvy a žiada ich o vrátenie doteraz vyplatených prostriedkov. Poľnohospodári sa dostávajú do zložitej situácie, ktorá môže vyvrcholiť ukončením ich podnikania alebo exekúciami, keďže mnohé farmy ručia v podnikaní celým svojim osobným majetkom.

Výzva podopatrenia 6.1 bola od samého počiatku problematická. Jej vyhlásenie oznámil ešte minister Ľubomír Jahnátek (SMER – SD) a po zmene vlády z rokov 2012 – 2016 sa začalo hovoriť o tom, že bude zrušená a vyhlásená znova. To však narážalo na problém, lebo mnohí vtedajší žiadatelia by boli diskvalifikovaní z možnosti opäť žiadať v novej výzve o podporu. Nakoniec po niekoľkých rokovaniach medzi ASYF – Združením mladých farmárov a agroministerstvom k zrušeniu výzvy nedošlo a za ministerky Gabriely Matečnej (SNS) ju s výrazným časovým oneskorením vyhodnotili.

Vrátiť vyplatené

Poľnohospodári, ktorí uspeli so svojou žiadosťou, dostali od Pôdohospodárskej platobnej agentúry v prvej splátke 35 tisíc eur. Neskôr, do piatich rokov, mali získať ešte pätnásť tisíc eur. Podmienkou bolo, aby podali žiadosť o platbu. O troch ministrov (Mičovský, Vlčan, Bíreš) a piatich generálnych riaditeľov PPA (Kožuch, Galandová, Guniš, Jánoš a Kiss) neskôr, si viacerí žiadatelia túto povinnosť nesplnili.

„Vieme o takýchto prípadoch, v ktorých musia mladí farmári vrátiť 35 tisíc eur. Pre chybu v termíne podania žiadosti vyžaduje PPA vrátiť tieto finančné prostriedky naspäť,“ hovorí Marián Glovaťák, predseda ASYF.

Celkovo bolo vo výzve v podopatrení 6.1 zazmluvnených 686 prijímateľov.

„Z toho evidujeme 50 prijímateľov, ktorí neposlali žiadosť o druhú platbu. Zmluva hovorí, že druhú Žiadosť o platbu podá prijímateľ do 5 rokov od nadobudnutia účinnosti Zmluvy o poskytnutí NFP,“ vysvetľuje Vladimíra Pôbišová, hovorkyňa PPA.

PPA: Prijímatelia nedodržali zmluvné podmienky

Platobná agentúra v uplynulých týždňoch žiadateľov informuje, že na základe nedoručenia druhej žiadosti v riadnom termíne s nimi ruší zmluvu a žiada ich vrátiť aj doteraz vyplatené peniaze.

„Našim cieľom je, aby rozdelili farmárov na dve skupiny. Tí, ktorí spĺňajú minimálny štandardný výstup, to znamená pracujú, fungujú a sú reálni. A tí, ktorí nespĺňajú podmienky a nebudeme sa nimi zaoberať. Aby tá skupina, čo reálne pracuje a funguje, mohla pokračovať v projekte. Sú to ľudia, v ktorých je veľký potenciál. Dnes chovajú možno 20 kráv, ale o desať rokov ich môžu mať päťsto, lebo sú to motivovaní mladí hospodári,“ hovorí Marián Glovaťák.

Platobná agentúra nevidí priestor na zmenu svojho postoja.

„O prípadoch vieme a aktívne sa ich snažíme riešiť v možnostiach, ktoré nám dáva zákon. Situáciu si prijímatelia spôsobili tým, že nedodržali zmluvné podmienky, ktoré sami podpísali. Aj keď zo strany ASYF, je to možné vnímať ako snahu o iné, ako zákonné riešenie, PPA nesmie porušovať zákon. Preto nie je možné jednostranné porušenie zmluvy zo strany prijímateľa riešiť predĺžením termínu. PPA musí dodržať zákon a chrániť finančné záujmy EÚ a SR,“ informuje hovorkyňa platobnej agentúry.

Agent vystupuje v prospech niekoho

Samotní dotknutí poľnohospodári, s ktorými sme hovorili na stretnutí na strednom Slovensku uvádzajú, že mnohí majú objektívne dôvody, prečo žiadosť v riadnom termíne neposlali. PPA s týmto argumentom nesúhlasí a v stanovisku informuje, že žiadna situácia na ktorú sa prijímatelia odvolávajú netrvala 5 rokov.

Iní poľnohospodári zas platobnej agentúre vyčítajú, že po rokoch digitalizácie, ktorá jej napomohla k získaniu akreditácie, nedokážu jej systémy zvládnuť jednoduché zaslanie upozornení žiadateľom tak, ako to robia napríklad stanice technickej kontroly či malé e-shopy, pred termínom, na ktorý chcú zákazníka upozorniť.

„Agentúra má stovky zamestnancov a rozpočet na digitalizáciu. Má obrovské možnosti ako sa postarať o poľnohospodárov. V porovnaní s okolitými štátmi máme len pár tisíc žiadateľov. Slovo agentúra je od slova agent a to je predsa niekto, kto vystupuje v prospech, v záujme niekoho. Verili sme, že je to roľník. Pred samotným rozviazaním zmluvy sa predsa dalo dopredu zatelefonovať, poslať email – blíži sa dátum a vám hrozí toto. Nezabudnite,“ vysvetľuje Marián Glovaťák.

Markovics: Výpoveď a vrátiť peniaze

Zo spôsobu, akým platobná agentúra rozväzuje zmluvy so žiadateľmi je nespokojný aj malokarpatský vinohradník a vinár Vojtech Markovics. Spolu so synom, žiadateľom, obhospodarujú 12 hektárov vinohradov. Nemajú zamestnancov, len brigádnikov v čase zberu. Podľa vlastných slov vo vinohrade a vinárstve pracujú šesť dní v týždni, minimálne dvanásť hodín denne.

„Keď výzva začínala, Agroinštitút pripravoval školenia, kde nám radil ako postupovať. K záverečnej platbe ale neurobil žiadne vzdelávanie. Päť rokov sme plnili všetky podmienky, nikto nikdy neprišiel na kontrolu a odrazu dostaneme výpoveď zmluvy. Výpalnícky systém. Aj banka, keď niečo nezaplatíte, tak vám dôjde výzva – mali ste toto urobiť, ako to budeme riešiť. No pri PPA je to výpoveď a vrátiť peniaze,“ hovorí Vojtech Markovics.

Je zaujímavé, že nezávisle na hodnotení vinára porovnáva svoje postupy s bankou aj platobná agentúra.

„PPA môže robiť iba to, čo jej zákony umožňujú, preto akékoľvek úvahy o pochybení pri nepripomenutí 5 ročnej lehoty (v tomto prípade, v iných prípadoch je to množstvo iných lehôt a povinností)  je iba snahou preniesť bremeno zodpovednosti za vzniknutú situáciu na agentúru, čo nie je pravda (od banky tiež nikto nežiada, aby dlžníkovi pripomínala povinnú splátku, leasingová spoločnosť rovnako neposiela pripomienku povinnosti uhradiť splátku),“ uvádza Vladimíra Pôbišová, hovorkyňa PPA.

Štvarták: Peniaze na rozbeh fakt pomohli

Medzi päťdesiatkou poľnohospodárov, s ktorými platobná agentúra rozviazala zmluvy sú takí, ktorí tvrdia, že termín nesplnili z objektívnych príčin. Jedným z nich je včelár Igor Štvarták, ktorý mal v čase podávania druhej žiadosti o platbu ťažký priebeh COVID-u o čom agentúru informoval.

Štvartákovi sa vďaka podpore 35 tisíc eur podarilo rozbehnúť produkciu medu v severovýchodnej časti Slovenska. Za zverené prostriedky nakúpil včelstvá, staršie úle a iné technické vybavenie. Dnes má 100 včelích rodín a neprodukuje len med.

„Do výzvy som išiel s tým, že chcem zveľadiť včelárstvo a dotiahnuť ho do stavu, aby ma uživilo. To sa aj z časti podarilo, peniaze mi na rozbeh a zveľadenie fakt pomohli,“ hovorí Igor Štvarták.

Okrem medu, ktorý zákazníci poznajú pod značkou Včela z východu produkuje aj peľ, propolisovú tinktúru, propolisovú masť, balzam na pery, medovinu, poskytuje apiterapiu a prednášky pre škôlkárov aj dôchodcov.

„Ostatné podmienky som spĺňal, no v riadnom termíne som nepodal žiadosť. Zrušenie zmluvy zo strany PPA má zlikviduje ako poľnohospodára. Tých 35 tisíc eur chce PPA vrátiť do štyroch rokov a navrhujú splátku 700 eur mesačne. Ak k tomu zarátam ďalšie platby ako sú hypotéka a náklady na normálny život, tak to jednoducho nemám šancu utiahnuť,“ hovorí Igor Štvarták.

Kostúrová: Žiadosť som podala neskôr

COVID zasiahol aj do života Jany Kostúrovej, ktorá hospodári na svahoch Poľany na očovských samotách. Z dôvodu obmedzí nedokázala pripustiť kobylu v takom čase, aby splnila štandardný výstup.

„Žiadosť som podala neskôr. Vedela som, že ju mám podať, ale keďže som nespĺňala štandardný výstup, potrebovala som ešte niekoľko mesiacov navyše. So žiadosťou som opísala aj problémy, ktoré pri hospodárení v prírode vznikli. Napríklad včelí mor, ktorý nás postihol. Prišla mi odpoveď, že je neopodstatnené žiadať o posunutie, list o odstúpení a vrátení peňazí,“ vymenúva Kostúrová.

Fatálny dosah

S manželom hospodária v oblasti, nad ktorou by mnohí zlomili palicu. Najbližší sused od nich žije päť kilometrov a do najbližšieho mesta to napriek relatívne krátkej vzdialenosti majú z dôvodu zlej dopravnej dostupnosti pol hodinu autom. Dnes v tejto oblasti chovajú hovädzí dobytok na mäso aj mlieko, huculské kone aj včely. Čo je však najviac záslužné, už niekoľko rokov obnovujú tamojšie pasienky. Za posledných pár rokov ich revitalizovali 5 hektárov.

„Strmé svahy, kde sa nedostanú mechanizmy najskôr vypíli pilčík. Následne tam pustíme kone a všetky lieštiny, trniny, ktoré začnú vyrastať zo zeme vyhryzú. Kone majú radi výhonky a do štyroch rokov je na mieste krásna lúka. Teraz máme prisľúbených asi 7 hektárov takto zarastených pastvín, ktoré sú nedostupné pre mechanizmy a môžeme ich vyčistiť. Kone jednoducho liesku ošúpu z kôry a tá uschne a padne. Keď do toho pustíme nášho rohatého býka, tak sa rozpadne celý ker,“ smeje sa Jana Kostúrová.

Obáva sa, čo nastane ak platobná agentúra bude trvať na svojom stanovisku. Mladú rodinu so štyrmi malými deťmi, ktoré vedú k ochrane krajiny, no najmä k hospodáreniu na pôde, by to fatálne zasiahlo.

„Svojim deťom stále čítam rozprávky od Dobšinského a tam je to krásne napísané. Dobro vždy víťazí nad zlom a čím viac ľudí stojí pri sebe, tým je to lepšie,“ hovorí Jana Kostúrová, ktorá dala spolu s Martinom Nosáľom dohromady desiatky roľníkov a kontaktovala niekoľko redakcií, aby ich informovali o svojich problémoch. Medzi inými aj portál poľnoinfo.sk.

Zaviazali sa podpisom

Roľníci sa samozrejme obrátili aj na rezortné ministerstvo a krátko po stretnutí s novinármi rokovali aj s Jozefom Bírešom.

„Ich požiadavke na generálny pardon nie je možné vyhovieť, lebo každý z dotknutých mladých farmárov má iný dôvod, prečo nenaplnil vopred stanovené podmienky čerpania dotácie na rozvoj svojho podnikania, ku ktorým sa zaviazal podpisom zmluvy s PPA,“ informuje tlačový odbor ministerstva pôdohospodárstva.

Rokovali?

V ďalšej časti odpovede agrorezort uvádza, že „MPRV SR rokovalo so zástupcami ASYF na rovnakú tému aj v roku 2022, pričom zástupcovia mladých farmárov identicky žiadali ministra aby vyhlásil tzv. generálny pardon, ale na požiadavku MPRV SR, aby písomne predložili relevantné a zákonné dôvody na takýto postup, do dnešného dňa nereagovali.“

S týmto vyjadrením nesúhlasí Marián Glovaťák.

„Takéto rokovanie sa neuskutočnilo. Ak ministerstvo má dôkaz takéhoto rokovania, nech ho predloží. Sme si istí, že takýto dôkaz neexistuje. ASYF úprimne a čestne jednalo o spôsobe pomoci pre tých žiadateľov, ktorí musia vrátiť doteraz vyplatené prostriedky. Jednanie ministerstva, kde obviňujú ASYF považujeme za neférové,“ uviedol predseda Združenia mladých farmárov.

Podľa dokumentu Sumárne platby za projektové opatrenia zverejnenom na webovej stránke PPA nebolo v rokoch 2015, 2016 a 2017 vyčerpané jediné euro v problematickom opatrení – Pomoc na začatie podnikateľskej činnosti pre mladých poľnohospodárov. Prvých 336 žiadostí bolo schválených a čerpaných až v roku 2018 v sume 11,7 milióna eur. Poľnohospodárov, ktorí čerpali prostriedky v roku 2018 sa tak povinnosť predložiť druhú žiadosť o platbu dotýka až v aktuálnom roku.

„Nie je logické, aby sme rokovali o posunutí termínu v roku 2022, keď sa to nikoho nedotýkalo,“ informuje M. Glovaťák.

Združenie mladých farmárov naďalej trvá na vyriešení celej situácie aktívnych poľnohospodárov a neuspokojujú ich odpovede súčasného vedenia ministerstva ani platobnej agentúry.