David Magna a jeho otec chovajú spolu okolo 600 oviec – valašiek na pahorkoch nad dedinou Poniky neďaleko Banskej Bystrice. Je to pravdepodobne najväčšie stádo tohto plemena na Slovensku. Počty je čoraz ťažšie udržať – otec a syn prídu do roka spolu v priemere o 100 až 200 oviec pri útokoch vlkov.

„Nejde len o to, že prídem o zviera. Pri podpore, ktorú poberám, sa ráta s tým, že ovcu budem mať po celú dobu. Počítam s ňou ako s výrobným faktorom. Vlani prišiel otec o dotácie na ohrozený druh vo výške okolo 4000 eur. Ja som mal iba sankciu, vlky mi zadrhli menej zvierat, ale jemu už ich strata prekročila určité percento a tak nedosiahol na podporu“ povedal David Magna pre poľnoinfo.sk.

Ochrana na vlastné náklady

V okolí Ponikov sa pohybuje smečka aj vlci samotári. Útoky sa opakujú na týždennej báze, niekedy aj častejšie. Za uhynuté zviera po útoku vlka môže chovateľ žiadať náhradu, ale je to zdĺhavý proces a inšpektori náhradu nie vždy uznajú – opatrenia na ochranu stáda, ktoré je chovateľ povinný zabezpečiť na vlastné náklady, musia byť stopercentné.

„Táto strata je pri sústavnej ochrane, ktorú si financujem sám. Náhradu dostanem len za to, čo sa nájde. Veľa zvierat sa nenájde, jahňatá majú vlky ako jednohubky, vezmú ich celé. Často až pri ročnej inventúre zistím, koľko zvierat sa mi vyparilo.“

Inšpekcia z Okresného úradu, odboru životného prostredia, potrebuje telo ovce ako dôkaz, záber z fotopascí, ktoré rozmiestnili Magnovci v okolí farmy v spolupráci so správou Chránenou krajinnou oblasťou Poľana, nestačí.

Zvieratá, ktoré vlk zranil sa musia utratiť a spáliť v kafilérii, zákon zakazuje mäso takýchto zvierat akokoľvek využiť. Inšpekcia musí do troch dní po útoku prísť odhadnúť škodu, zatiaľ sú zranené zvieratá v karanténe. Tento mladý poľnohospodársky inžinier sa kvôli vlkom už viackrát súdil, žiadal adekvátnu náhradu škody a viac ako 70 percent súdov vyhral.

„Niekedy škodu ani nehlásim, neoplatí sa to pri tej šikane, napríklad, keď je to telo staršie,“ vysvetľuje David Magna.

EK vyzýva na diskusiu

Podobný problém majú ďalší chovatelia. Prítomnosť vlkov a škody hlásia z Liptova, z Muránskej planiny i spod Tatier. Vlk sa približuje k ľudským obydliam a stráca plachosť. Práve škody v poľnohospodárstve sú hlavným dôvodom, prečo Európska komisia uvažuje o znížení ochrany vlka.

„Koncentrácie svoriek vlkov v niektorých európskych regiónoch sa stali reálnym nebezpečenstvom pre hospodárske zvieratá a potenciálne aj pre ľudí. Súčasná európska legislatíva to umožňuje,“ uviedla šéfka EK Ursula von der Leyenová.

EK vyzvala miestne komunity, vedcov a ostatné zainteresované strany, aby jej do 22. septembra poskytli najnovšie údaje o populáciách vlkov a o ich vplyve na poľnohospodárstvo a krajinu (pripomienky sa môžu posielať na adresu EC-WOLF-DATA-COLLECTION@ec.europa.eu).

Ich argumenty majú byť zahrnuté do rozhodovania, či zmeniť ochranu vlka v EÚ a uvoľniť pravidlá pre lov tejto šelmy. Európskou verejnou mienkou už dnes hýbe jedna udalosť – práve na farme Ursuly von der Leyenovej pred rokom vlk usmrtil poníka. EK uverejnila výzvu na diskusiu rok po tejto udalosti, presne na deň.

Ministrom poľnohospodárstva a životného prostredia EÚ zaslali eurokomisári Virginijus Sinkevičius pre životné prostredie a Janusz Wojciechowski pre pôdohospodárstvo list o tom, že nová úprava doplní súčasné možnosti v rámci legislatívy EÚ pre miestne a vnútroštátne orgány. Na opatrenia sa tiež vyčlenia ďalšie peniaze.

Experti a environmentálne organizácie odhadujú, že v EÚ žije 19-tisíc vlkov. Počet vlkov mal za posledné desaťročie stúpnuť o štvrtinu.

Na Slovensku je zakázané vlka loviť, EÚ je menej prísna

Aj súčasná legislatíva EÚ umožňuje odstrel určitého počtu vlkov, pokiaľ predstavujú hrozbu pre stáda alebo ľudí, no na Slovensku sme prísnejší.

Od 1. júna 2021 je akýkoľvek odstrel vlka zakázaný vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR. V čase prijímania vyhlášky bolo ministerstvo pôdohospodárstva proti. Pred prijatím vyhlášky sa na Slovensku ulovilo v priemere 50 vlkov ročne.

Zapojí sa Slovensko do diskusie EK?

Štúdia o tom, ako sa na Slovensku za dva roky platnosti nulovej tolerancie lovu vlka zmenila jeho populácia a ako sa zmenili škody na stádach chovateľov, by mohol byť dobrý modelový príklad, pokiaľ by sa Slovensko chcelo zapojiť do diskusie, na ktorú EK vyzýva. Portál poľnoinfo.sk oslovil aj MPRV SR.

„MPRV SR zo strany EK oslovené nebolo. Ak bude oslovené, poskytne relevantné údaje z monitoringu reprodukčných párov vlka dravého na Slovensku, ako aj údaje o rozširovaní areálu výskytu vlka dravého na Slovensku,“ uviedol tlačový odbor agrorezortu.

Ako ďalej uviedlo MPRV, v minulom roku prebiehal zber údajov o škodách spôsobených vlkmi, medveďmi, líškami a inými šelmami prostredníctvom dotazníka Hlásenie škôd zverou na poľnohospodárskej pôde. Realizovalo ho Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum. Vzišiel z toho nasledovný výpočet škôd: na ovciach – 51 kusov v hodnote 15 118 eur, na hovädzom dobytku – 4 kusy v hodnote 5 160 eur a na kozách – 6 kusov v hodnote 600 eur.

Opatrenia na ochranu proti vlkovi by mal financovať štát

Chovateľ David Magna nežiada, aby sa vlky strieľali. Od štátu a rezortu ochrany životného prostredia by očakával, že zabezpečia ochranu jeho stáda.

„Nejde o vlka, je to pekné zviera, problém je inde. Na Slovensku sa peniaze na ochranu vlka a iných veľkých šeliem rozoberú v teoretickej rovine a na praktickú neostane nič. V Čechách sa k tomu postavili serióznejšie, opatrenia na ochranu pred vlkom zaplatil poľnohospodárom štát z peňazí na ochranu vlka.“

Európska komisia otvorila diskusiu a možno je čas otvoriť ju aj na Slovensku. Netreba pritom vôbec spochybňovať vyhlášku o nulovej tolerancii lovu vlka, aj pri najvyššom stupni ochrany môže štát pomôcť chovateľom. Napríklad výzvou, vďaka ktorej by mohli čerpať finančné prostriedky na ochranné opatrenia pre stáda proti vlkovi.