Zvýšenie teploty globálne o 1,2 stupňa a v Európe dokonca o 2,3 stupňa, prívalové zrážky a povodne či obrovské požiare na poliach a v lesoch. Aj to sú dôsledky a prejavy klimatickej zmeny, o ktorej nemožno pochybovať. Na potrebe hľadania riešení aj v agrosektore sa zhodli diskutujúci v rámci okrúhleho stola na výstave Agrokomplex.

„Verím, že poľnohospodári sa aj na Slovensku dokážu prispôsobiť klimatickej zmene, ale bude to veľmi ťažké. Poľnohospodári sú vlastne v prvej línii boja proti klimatickej zmene. Prioritou pre nich je samozrejme vyrábať zdravé potraviny za primerané ceny pre spotrebiteľov, avšak to sa dá robiť, len ak majú stabilnú klímu a zdravé životné prostredie. Faktom je, že klíma nie je stabilná a máme tu globálne otepľovanie,“ skonštatoval Dušan Chrenek, hlavný poradca pre klimatické opatrenia Európskej komisie.

Iná cesta, ako prispôsobenie sa neponúka. Hovorí ďalší diskutujúci Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti.

„Určite sa vieme prispôsobiť klimatickej zmene, a nielen že sa vieme, ale my sa aj musíme. V zásade tu iná možnosť nie je. Vieme nastaviť poľnohospodársku politiku tak, aby každý z farmárov, kto má seriózny záujem prispôsobiť sa, vedel do daných opatrení vstúpiť,“ hovorí J. Ridzoň.

Práve nastavenie systému môže byť podľa samotných poľnohospodárov problémové.

„Či sa vieme prispôsobiť európskym politikám, ktoré s tým súvisia? Veľakrát vidíme rozpor medzi tým, čo sa očakáva od cieľa a tým, aká cesta sa nastaví. Niekedy sa nenastaví žiadna cesta, nastaví sa iba cieľ a do niektorých vecí sa ide dosť bezhlavo,“ skonštatoval Andrej Gajdoš zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Chýba komunikácia?

Mnohé novinky aj vo vzťahu k zmenám klímy od tohto roka priniesla nová spoločná poľnohospodárska politika. K výrazným patria zmeny v ekoschémach. Biopásy či úhorovanie, do ktorých sa napriek predchádzajúcej kritike napokon značná časť agropodnikov zapojila, priniesli na strane poľnohospodárov aj rozčarovanie. Najmä zaburinenie, ktoré v mnohých prípadoch potlačilo aj zmesi pre opeľovače. Do ekoschém sa zapojila približne polovica poľnohospodárov – žiadateľov o priame platby, čo aj samotní roľníci nepovažujú za úspech. Podľa posledných informácií však plocha zapojená do ekoschém, predstavuje 85 percent poľnohospodárskej pôdy u nás. To naznačuje najmä zapojenosť veľkých podnikov, obhospodarujúcich rozsiahlejšie výmery.

„Som jeden z tých, ktorí sa zapojili do tvorby biopásov. Identifikoval som miesta na mojich parcelách, ktoré sú neprodukčné a takýmto spôsobom som ich sprístupnil biodoverzite. Rozmýšľam ako bioroľník. Nepoužívam prípravky na ochranu rastlín. Navyše, biodiverzita pomáha aj mne. Je dôležité dostať pozitívne myšlienky do praxe, najmä tie, ktoré sú už osvedčené vo svete. Toto nám chýba,“ hovorí Bálint Pém, bioroľník a člen predstavenstva Agrárnej komory Slovenska.

Zlepšenie komunikácie aj zdieľania skúseností avizuje rezort pôdohospodárstva. Ten už pripravuje modifikáciu strategického plánu tak, aby sa problémy, súvisiace s biopásmi odstránili.

„Myslím si, že ekoschémy sa nastavili tak, že to má hlavu aj pätu. A som za to, aby sa vychytalo z praxe to, čo tam potrebujeme doplniť,“ vyjadril sa na margo potrebných zmien Martin Kováč, štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva.

Podľa neho by sa zmeny mali stihnúť do najbližšej jari.

Vízie do budúcnosti

Hoci ekoschémy priniesli so sebou v tomto roku aj isté problémy, v úsilí podporovať biodiverzitu sa bude v nasledujúcich rokoch pokračovať. Ťažkosti sa navyše dajú odstrániť.

„Musíme sa pozrieť na to, ako to nastaviť. Česi majú systém nektárodajných pásov zabehnutý dlhšie, máme sa kde inšpirovať. V zásade sa to dá rýchlo upraviť. Ministerstvo musí pripraviť novú modifikáciu tak, aby na jar legislatíva platila. Nie tesne predtým, ako sa bude siať, ale aby si to podniky vedeli premyslieť,“ upozornil Jozef Ridzoň, environmentalista zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti.

Podľa štátneho tajomníka Martina Kováča je nová spoločná poľnohospodárska politika a ekoschémy príležitosťou aj na opatrenia v rámci štruktúrovania krajiny. Chýbajúce krajinné prvky a obrovské lány monokultúr patria k často kritizovaným problémom na Slovensku.

„Nemôžeme čakať na pozemkové úpravy ďalšie desiatky rokov. Krajinná štruktúra sa musí naštartovať teraz, a práve ekoschémy nám ukazujú – robme krajinu viac mozaikovitú, viac štruktúrovanú. Sú to pravé poľnohospodári, ktorí to robia, takže oceňme toto úsilie,“ uzavrel Kováč.