Pokiaľ slovenskí roľníci mali v závere januára 2024 vyplatených 43 percent objemu priamych platieb, tak českí poľnohospodári až 83 percent a poľskí 60 percent. Česká republika nezaznamenala problémy v administrácii platieb, ktoré by súviseli s prechodom na novú spoločnú poľnohospodársku politiku. Celoslovenská poľnokomora pritom ospravedlňuje problémy vo vyplácaní nárokovateľných podpôr aj prechodom do nového programového obdobia Európskej únie.

„To, čo sme presviedčali Európsku komisiu, že aj to stropovanie priamych platieb a sledovanie osobných nákladov spôsobí len byrokraciu, presne to sa aj stalo. PPA v podstate skolabovala z implementácie SPP. Rovnaký stav je nie len na Slovensku, ale aj v Čechách, Poľsku a Maďarsku,“ presviedčal na tlačovej konferencii vo štvrtok 1. februára Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Predseda SPPK počas tlačovej konferencie uviedol, že z 370 miliónov eur priamych platieb, ktoré majú byť vyplatené v kampani 2023, majú poľnohospodári zatiaľ na účtoch 160 miliónov eur. Celkovo ide o 43 percent.

V ČR vyplatili 83 percent platieb

„V tejto chvíli mám dáta k 31. januáru tohto roku a môžem potvrdiť, že v rámci priamych platieb máme v Českej republike vyplatených 83 percent platieb. Ak by som to mal uviesť vo finančnom vyjadrení, tak priame platby v Českej republike dosahujú 17 miliárd korún (683 miliónov eur) a poľnohospodári majú na účty odoslaných 14 miliárd korún (563 miliónov eur),“ uviedol dnes vo vysielaní spravodajskej televízie RTVS Marek Výborný, český minister poľnohospodárstva.

Za administráciu a vyplatenie priamych platieb je zodpovedná platobná agentúra. Žiadosti o základnú podporu poľnohospodárstva sa podávajú každoročne v priebehu mája a PPA dlhodobo začínala vyplácať dotácie poľnohospodárom od 1. decembra daného roka.

Vlani bolo 29. novembra predstaviteľmi rezortu, platobnej agentúry a zástupcu SPPK na spoločnej tlačovej konferencii oznámené, že k vyplácaniu priamych platieb v zabehnutom režime nedôjde a od 30. novembra sa začali administrovať len zálohy vo výške 50 percent z niektorých platieb. Vyplácanie preddavkov tak začalo len deň predtým, ako mala PPA poľnohospodárom zasielať na účty priame platby v plnej výške.

„Na rozdiel od Slovenska sme v tomto roku nevyplácali zálohy, ale priamo celé platobné balíčky. Vo vyplácaní základnej platby sme takmer na konci a napríklad v ekoschémach či podporách citlivých komodít, tam skončíme vyplácanie do mesiaca apríl alebo máj,“ odpovedá na otázku novinárky RTVS Barbory Šišolákovej, český minister.

Výborný: My sme boli pripravení

Verejnoprávna novinárka si pri ďalšej otázke pomáha výrokom zo štvrtkovej tlačovej konferencie SPPK. Pýta sa, či aj za riekou Moravou došlo prakticky ku kolapsu Štátneho poľnohospodárskeho a intervenčného fondu, ktorý je obdobou slovenskej PPA.

„Nie, skutočne nie. My sme na to boli pripravení. Samozrejme, zaznamenali sme niektoré problémy najmä vlani na jeseň, ktoré sa dotýkali monitoringu – systému AMS, to je ale problém celoeurópsky. Pokiaľ ide o platby, náš poľnohospodársky a intervenčný fond je na tom dobre a vyplácanie platieb beží rýchlo,“ uviedol vo vysielaní RTVS 24 český agrominister.

Poľsko vyplácalo od októbra preddavky

Ku kolapsu systému nemalo dôjsť ani v Poľsku. Podľa informácií od Jaroslava Karahutu, bývalého poslanca Národnej rady SR, ktorý situáciu u našich severných susedov dlhodobo sleduje, dostali tamojší poľnohospodári preddavky včas a aktuálne je vyplatená väčšia polovica prostriedkov.

„Celkovo bolo podaných 1,24 milióna žiadostí o priame platby v objeme 17 miliárd poľských zlotých (3,93 miliardy eur). V roku 2023 sa vyplácajú zálohové platby na priame platby, vrátane platieb pre malé farmy a doplnkové vnútroštátne platby vo výške 70 percent. Čo sa týka ANC platieb, tak výška záloh dosahuje 85 percent. Od 16. októbra do 30. novembra bolo na účty žiadateľov zaslaných 9,2 miliardy poľských zlotých (2,13 miliardy eur). Do konca januára poľská platobná agentúra vyplatila 10,2 miliardy zlotých (2,36 miliardy eur),“ informuje Jaroslav Karahuta, exposlanec Sme Rodina.

Z uvedených údajov je zrejmé, že poľskí roľníci mali do konca januára vyplatených 60 percent objemu priamych platieb.

Kto nesie zodpovednosť u nás?

V čase vyplácania preddavkov minister pôdohospodárstva komunikoval situáciu v administrácii priamych platieb najmä ako chybu svojich predchodcov.

„Nie je to tak, ako by sme všetci chceli, ale bohužiaľ za to určitým spôsobom nesú vinu aj ľudia, ktorí možno v predchádzajúcom období pôsobili na ministerstve, teda vedenie ministerstva pôdohospodárstva,“ uviedol v závere novembra 2023 agrominister Richard Takáč.

Ďalšia tlačová konferencia k priamym platbám sa konala o týždeň neskôr, začiatkom decembra. Vtedy bol Takáč konkrétnejší a skritizoval všetkých, dokonca nepriamo aj Jozefa Bíreša, svojho aktuálneho šéfa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, ktorý viedol vo vláde odborníkov agrorezort.

„Čo sa týka vyplácania priamych platieb. Plnú zodpovednosť kde sa nachádzame v prvý rok nesú tí, čo sedia v opozícii. OĽANO, SAS a úradnícka vláda, ktorá tu bola predtým,“ uviedol v decembri 2023 R. Takáč.

Z PPA osemnásť dní pred začiatkom vyplácania priamych platieb odišiel generálny riaditeľ Jozef Kiss. Najskôr na Letové prevádzkové služby, aby už o niekoľko týždňov neskôr zasadol ako nominant súčasnej koalície na pozíciu šéfa Finančnej správy. V čase jeho odchodu z postu generálneho riaditeľa, PPA prostredníctvom tlačovej správy nenaznačovala, že poľnohospodári si namiesto celých platieb siahnu na preddavky, aj to iba niektorých podpôr.

„Som rád, že na všetkých stretnutiach s ministrom Richardom Takáčom odznela zhoda, že naštartované procesy musia pokračovať tak, aby nemohla byť spochybňovaná funkčnosť a ani nastavenia procesov,“ cituje vtedajšieho šéfa platobnej agentúry tlačová správa PPA.

O viac ako dva mesiace neskôr SPPK na svojej webovej stránke uvádza ako dôvod nízkeho objemu vyplácania priamych platieb činnosť PPA.

„Dôvodom na takto nízke počty vyplatených žiadateľov a platieb sú neukončené kontroly na mieste, a to tak z pohľadu diaľkového prieskumu Zeme, ako aj z pohľadu klasických kontrol na mieste – tzn. letecké meračské snímky a fyzické návštevy v teréne u žiadateľov v podnikoch,“ informuje poľnokomora o povinnosti PPA.

Každý vidí dôvody na štrajk inde

Napriek tomu, že mnohé poľnohospodárske podniky začínajú mať výrazné problémy s prevádzkovými prostriedkami, európske štrajky farmárov sa Slovensku zatiaľ vyhýbajú.

Pri protestoch hovoria zástupcovia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory najmä o nariadeniach súvisiacich so spoločnou poľnohospodárskou politikou. Na protestoch tak majú záujem kritizovať vzdialenú európsku politiku a nie domáce problémy.

Iný pohľad má Združenie vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska. To vyhlásilo štrajkovú pohotovosť najmä v súvislosti so situáciou u nás, o čom v polovici januára informovali aj Richarda Takáča. Ako dôvody možného štrajku vymenovali nahromadené problémy, ktorých riešenie sa ponúka najmä vedeniu domácej exekutívy. Od okamžitého vyplatenia priamych platieb, cez vytvorenie registra užívacích vzťahov k pôde, vyplácania zelenej nafty a odpustenia sociálnych odvodov pre všetkých poľnohospodárov až po odbúranie diskriminácie pri prenájme pôdy v správe Slovenského pozemkového fondu.