Hľadanie zamestnancov a pracovníkov do agropotravinárstva je na Slovensku neustálym problémom. Ide o odvetvie, do ktorého sa mladá generácia nehrnie a zástupcovia staršej neraz odchádzajú do iných oblastí. Agropotravinársky sektor tak starne, čo potvrdzujú aj každoročné štatistiky. V roku 2022 priemerný vek v poľnohospodárstve dosiahol 47 rokov a v potravinárstve 43 rokov. Problémom nie je len hľadanie stálych zamestnancov, ale aj brigádnikov a sezónnych pracovníkov.

Ťažkosti hlásia agropodniky už niekoľko rokov. Zmierniť sa ich nepodarilo ani počas uplynulého roka, hoci v sezónnom zamestnávaní nastali aj isté zmeny. Znížilo sa odvodové zaťaženie brigádnikov. To však podľa samotných poľnohospodárov nateraz nestačí.

„V tomto smere sme neprišli ani na pol cesty. Čakali sme, že budú prijaté prijateľnejšie legislatívne opatrenia, ale pre ovocie sa tak nestalo. V tomto sektore je vysoká náročnosť na prácu, preto prijaté zmeny nepriniesli taký efekt, aký by sme očakávali aj potrebovali. Pomohlo to len čiastočne,“ skonštatoval Marián Varga, predseda Ovocinárskej únie Slovenska.

Výrazné zlepšenie nevníma ani sektor zeleninárstva.

„Zníženie odvodového zaťaženia na sezónnu prácu je bohužiaľ nedostatočné a zásadne nerieši drahú cenu práce na Slovensku. Inštitút sezónneho zamestnávania čiastočne pomohol, máme možno o 20 percent viac brigádnikov, ako po minulé roky, ale je potrebné presadiť ešte väčšie úľavy tak, aby práca na poli bola pre brigádnika viac motivujúca. Pre brigádnikov je najdôležitejšie, koľko zarobia v čistom. A to vnímame ako najväčší problém, lebo celková cena práce je už v podstate na úrovni ostatných európskych krajín,“ dodal Jozef Šumichrast, predseda Zemiakárskeho a zeleninárskeho zväzu Slovenska.

Požiadavky verzus realita

Pôvodne sa poľnohospodári snažili v rámci inštitútu sezónnej práce presadiť vyššie odvodové úľavy, ktoré by sa vzťahovali na viac ako tisícku odpracovaných hodín zo strany brigádnika. V praxi sa systém nastavil tak, že odvodová úľava sa uplatňuje automaticky iba na stanovenú čiastku – v roku 2023 to bolo 605,50 eura mesačne. Do výšky tejto sumy nemusí teda brigádnik ako sezónny zamestnanec, rovnako ako zamestnávateľ, platiť poistné na starobné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti. Zamestnancovi teda ostáva vyšší čistý príjem a zamestnávateľovi sa znižujú odvodové náklady.

„Zmeny v sezónnom zamestnávaní sme v praxi výraznejšie nepocítili. Na to by museli byť výraznejšie, stále zaostávame za susednými krajinami,“ skonštatovala aj Jaroslava Kaňuchová Pátková, výkonná riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska.

Problémy so zháňaním sezónnych zamestnancov pritom podľa mnohých pestovateľov narastajú. Ľudia z tretích krajín, ktorí k nám na zbery chodili v minulosti bežne, dnes cielia do iných krajín.

„My už sem pomaly ani nemáme koho získať. Čo sa týka napríklad ľudí z Ukrajiny, ktorých k nám chodilo najviac, alebo aj z iných krajín v Európe, to je už vyčerpané, pretože v iných krajinách im vedia lepšie zaplatiť. Nám sa už otvára cesta Ázie, Indie. To bude pravdepodobne budúcnosť, títo ľudia by nám vedeli pomôcť,“ dodal Varga z Ovocinárskej únie.

Ďalšie zmeny nateraz nebudú

Inštitút sezónnej práce v súčasnej podobe začal fungovať len od januára minulého roka. Podľa ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré má legislatívu k tomuto inštitútu pod palcom, prešlo zatiaľ krátke obdobie na to, aby sa dáta dali vyhodnotiť.

„Priemerný mesačný počet tzv. sezónnych zamestnancov pracujúcich na dohodu predstavoval v mesiacoch január až september 2023 približne 1 500 osôb. Celkovo využilo tento spôsob zamestnania približne 4 500 osôb,“ uviedlo tlačové oddelenie rezortu ešte koncom minulého roka.

O vyjadrenie sa k situácii a prípadnej potrebe ďalších zmien sme požiadali aj ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Hoci nemá pracovnú legislatívu vo svojej agende, zaujímalo nás, či nedostatok sezónnych pracovníkov vníma ako problém a vie si predstaviť ďalšie zmeny v systéme. Richard Takáč ešte ako poslanec NRSR vlani pritom hlasoval za predložený návrh zákona, ktorým predkladatelia chceli presadiť možnosť sezónne pracovať v súbehu s poberaním dávok v nezamestnanosti. Návrh vtedy neprešiel, hoci zaň hlasovalo viacero zástupcov strán, ktoré dnes tvoria vládnu koalíciu. Zaujímalo nás tiež, či si Richard Takáč ako minister vie takúto zmenu stále predstaviť. Na otázky, položené opakovane, sme odpoveď nedostali.

Za spomínaný návrh umožniť sezónne pracovať aj popri poberaní dávky v nezamestnanosti pritom vlani hlasoval aj súčasný minister práce Erik Tomáš. Jeho rezort sociálnych vecí sa pre portál poľnoinfo.sk, na rozdiel od agrorezortu, k téme vyjadril – aj keď jeho vyjadrenie už nekorešponduje s konaním súčasného ministra z čias opozičného poslanca.

„Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR momentálne neplánuje zavedenie navrhovaného opatrenia,“ uviedlo koncom roka tlačové oddelenie.

Naďalej tak platí, že popri dávkach v nezamestnanosti môžu nezamestnaní brigádovať maximálne 40 dní v kalendárnom roku a získať mesačnú odmenu do výšky životného minima. Na sezónnych zberoch ich tak pestovatelia nemôžu vo veľkom očakávať ani v tomto roku.