Opatrenia v súvislosti so slintačkou a krívačkou musia byť prísne, aby sa zabránilo šíreniu ochorenia. Portál poľnoinfo.sk v štvrtok podvečer informoval, že existuje silné podozrenie na prítomnosť vírusu v minimálne dvoch chovoch na južnom Slovensku. Potvrdenie ochorenia môže spustiť nekontrolovanú špirálu problémov pre mnohých ďalších chovateľov hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, kôz aj lesnej zveri. S profesorom Jozefom Bírešom, bývalým ústredným riaditeľom Štátnej veterinárnej a potravinovej správy sme sa rozprávali o tom, ako čo najlepšie zvládnuť situáciu, v ktorej Slovensko nebolo od roku 1975.

Pán profesor, čo čaká chovateľov po prípadnom potvrdení ochorenia v chove?

Pán redaktor je to zlé. Naše chudobné poľnohospodárstvo bude ešte viac krvácať. Ide o devastačné ochorenie, proti ktorému sa v Európskej únii nevakcinuje a v prípade zaznamenania ochorenia 6. marca takmer na slovenskej hranici, malo dôjsť k okamžitému hermetickému uzavretiu chovov a prísnym kontrolám na hraniciach. Ak sa ochorenie dostane do chovu, musí dôjsť k utrateniu všetkých zvierat do posledného kusa.

Sme na to pripravení?

Utratiť na Slovensku, kde funguje len jediná kafiléria v Mojšovej Lúčke, napríklad len 1000 kusov zvierat, môže byť otázka týždňa alebo dvoch. Ide o pridlhú dobu. V prípade väčšieho rozšírenia ochorenia sa preto môže pristúpiť aj k atypickým riešeniam. Napríklad v Maďarsku či Veľkej Británii vykopali v extravilánoch bez spodných vôd obrovské jamy a nakazené zvieratá v nich zapálili. Musí sa to urobiť čo najskôr od prepuknutia ochorenia. Je to hrôza.

Ak dôjde k zavlečeniu ochorenia do chovu a následnej likvidácii zvierat. Je možné farmu obnoviť?

Po vyprázdnení farmy nasleduje mechanická očista. Trus, krmivo, nástroje či zariadenia. Všetko sa musí dokonale vyčistiť. Potom nastupuje dezinfekcia, ktorá pôsobí minimálne týždeň a následne sa vykonajú stery. Pokiaľ dopadnú dobre, prichádza záverečná dezinfekcia a opätovné testovanie. Na farmu sa následne privezú takzvané sentinelové zvieratá, napríklad desať kusov, ktoré sa klinicky počas pobytu na farme testujú. Samotné obnovenie farmy môže trvať 2-3 mesiace, ale neobvyklý nie je ani polrok.

To je katastrofa z hľadiska genetiky stáda, ktoré poľnohospodár za roky práce vytvoril. Produkuje mlieko, zamestnáva ľudí a zrazu je tomu všetkému koniec.

Pokiaľ je tá farma výrazne postavená na mlieku, tak to nevie zvládnuť finančne a bude odkázaná na štát, ako rýchlo ju dokáže odškodniť.

Štát ju vie odškodniť?

Ide o ochorenie, ktoré podlieha odškodneniu. Štát môže poľnohospodárovi preplatiť 100 percent trhovej ceny zvierat, môže započítať dennú produkciu mlieka do určitého obdobia, náklady na porážku, dezinfekciu, pracovné sily. To všetko záleží od rozhodnutia agrorezortu, ako k odškodneniu pristúpi. Následne môže štát žiadať 50 percent nákladov od Európskej únie.

V prípade, o ktorom sme dnes informovali, veterinári zamedzili vývozu mlieka z farmy.

Keď je podozrenie, že sú tam afty, pľuzgiere na neosrstených častiach teľa, vtedy môže veterinárny lekár aplikovať opatrenia, akoby tam choroba už bola. Tieto opatrenia platia dovtedy, pokiaľ laboratórium vo Zvolene nevyvráti podozrenie.

Po akej dobe sa prejavia klinické príznaky ochorenia?

Je to 7 až 14 dní.

Medzi nakazením zvieraťa a prejavom ochorenia teda prejde určitá doba.

Choroba nie je prenosná na človeka. Dôležité je, že sa mlieko u spracovateľov pasterizuje. To je zárukou toho, že ak by bolo zviera aj infikované, vírus bude v mlieku zlikvidovaný. Takže obyvateľstvo môže byť pokojné, žiadna nákaza cez mliečne výrobky nehrozí.

Takáto infikovaná, ale zatiaľ veterinármi a chovateľmi neobjavená farma, môže za týždeň či dva spôsobiť značné problémy ďalším chovateľom.

Áno, ak ten kamión, ktorý zberá mlieko navštívi ďalšie farmy, tak aj cisterna môže preniesť ochorenie. Toto by už mala analyzovať veterinárna správa. Všetky pohyby na farme. Možno táto farma ešte pred prejavmi ochorenia predala zvieratá inému chovateľovi alebo ich previezla na bitúnok. Mimoriadne dôležité je odsledovať cesty od počiatočného štádia ochorenia po klinické príznaky.

Zažili ste viacero ministrov, ako pristupovali k informáciám o možnej nákaze.

Každého ministra som v minúte informoval, keď sa objavilo takéto ochorenie u susedov alebo hrozilo u nás. Povedal som mu riziká a vždy to brali s veľkou zodpovednosťou. Spoliehali sa na to, že to vyriešim, no ani jeden to nebral na ľahkú váhu.

Boli opatrenia od prepuknutia nákazy v Maďarsku 6. marca 2025 dostatočné?

Keď Maďari informovali o problémoch, okamžite malo dôjsť k hermetickému uzavretiu hraníc. Každý pohyb aut, krmiva a ľudí mal byť pod absolútnou kontrolou. Tu nie je priestor na benevolenciu, mal sa zaviesť striktný režim. Mali sme výstrahu a pár dní navyše.

Využili sme čas, ktorý sa nám ponúkal?

Každý nech si analyzuje tlačovku, čo povedal minister minulý týždeň. Hovoril o tom, že všetko je zabezpečené a pochválil systém. Teraz je čas prehodnotiť, či bol systém naozaj tak zabezpečený, ako bolo prezentované na tlačovke. Na hraničných priechodoch napríklad nedošlo k zavedeniu dezinfekčných brodov, čo považujem za základné opatrenie proti zamedzeniu slintačky a krívačky. Poliaci toto opatrenia zaviedli a nesusedia s Maďarskom ako my.

Ako majú postupovať farmy?

Hermeticky sa uzatvoriť. Na žiadnej farme nemôže byť žiadny zamestnanec, pokiaľ neprejde hygienickou slučkou. Pokiaľ sa neosprchuje, neprezlečie. Autá, ktoré vstupujú na farmu musia byť dezinfikované. Nie len z vonku, ale aj zvnútra. Veľký problém je prevoz krmiva. Krmivo musí pochádzať z bezpečných oblastí. O prístupe k mliekarenským vozidlám už sme hovorili.

Pán exminister, zvládne to Slovensko?

Všetci musia byť neuveriteľne disciplinovaní. Sme pred mimoriadnou skúškou. Prajem si, aby sme ju zvládli. Je potrebná rozvaha a disciplína, lebo dopadneme veľmi zle. Každý chovateľ má pozná, môže mi zavolať, ak mu viem byť nápomocný. Dnes ide o všetko.

Prof. MVDr. Jozef Bíreš, DrSc. (* 7. marec 1956, Banská Bystrica) je slovenský veterinár, vedecko-výskumný pracovník a vysokoškolský pedagóg, od mája do októbra 2023 minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v úradníckej vláde Ľudovíta Ódora. V rokoch 2003 – 2007 bol ústredným riaditeľom Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR (ŠVPS SR) v Bratislave. V rokoch 2007 – 2010 pôsobil ako vysokoškolský profesor na Univerzite veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach. Od roku 2010 do roku 2023 bol ústredným riaditeľom ŠVPS SR. Po pôsobení v úradníckej vláde sa vrátil do pozície šéfa ŠVPS odkiaľ ho po niekoľkých mesiacoch odvolal súčasný minister Richard Takáč. Profesor Bíreš momentálne vyučuje na UVLF v Košiciach.