Potrvá ešte dlho, kým sa ratifikuje asociačná dohoda medzi krajinami Mercosur (Argentína, Brazília, Paraguaj a Uruguaj) a Európskou úniou i Dočasná obchodná dohoda (iTA). Obe v súčasnosti skúma Európsky súdny dvor, preveruje, či sú v súlade s právom EÚ, požiadali o to poslanci Európskeho parlamentu (EP). Kým súd rozhodne, ratifikačný proces je pozastavený a celý proces môže trvať aj dva roky. Navyše súd môže rozhodnúť aj o tom, že aj iTA musia ratifikovať jednotlivé členské štáty, čo na rozdiel od asociačnej dohody dnes neplatí.

Pri optimistickom scenári sa očakáva ratifikácia iTA najskôr na budúci rok. Keď sa tak stane, automaticky začnú platiť znížené clá – spolu so systémom kvót pre citlivé potraviny a zároveň aj systémom garancií na ochranu európskych farmárov, ktoré prijal EP vo februári. Pre hovädzie a kuracie mäso i vajíčka napríklad predstavujú kvóty na ich dovoz do EÚ so zníženými alebo nulovými clami menej ako dve percentá európskej produkcie a budú sa zvyšovať postupne počas päťročného obdobia. Navyše clá môžu byť kedykoľvek obnovené, ak sa spustí mechanizmus na ochranu európskeho trhu.

Neočakáva sa preto, že by iTA dramaticky ovplyvnila situáciu na trhu EÚ – tú ovplyvňuje celková vyššia konkurencieschopnosť produkcie krajín Mercosur v porovnaní s európskou produkciou. Majú nižšie výrobné náklady, menej prísne hygienické, environmentálne a welfare pravidlá, lacnejšiu pracovnú silu a do hry vstupujú ďalšie faktory. Asociačná dohoda a iTA k tomu výrazne neprispievajú.  Navyše pri hydine a vajíčkach je EÚ sebestačná a produkciu aj vyváža, iba pri hovädzom mäse je odkázaná na dovoz.

Hovädzie mäso

Keby sme vychádzali z predpokladu, že iTA vstúpi do platnosti od januára 2028 (môže to byť neskôr), za tento rok môže EÚ doviesť 16 500 ton hovädzieho mäsa so zníženou, 7,5-percentnou colnou sadzbou, tá súčasná je 12,8 percenta. Kvóta sa bude postupne zvyšovať až po hranicu 99-tisíc ton a takéto množstvá môže EÚ doviesť najskôr v roku 2032. Po uplynutí piatich rokov môže teda EÚ na základe iTA doviesť taký objem hovädzieho mäsa, ktorý predstavuje 1,5 percenta produkcie EÚ a 0,6 percenta celkovej produkcie hovädzieho mäsa v krajinách Mercosur.

Spotreba hovädzieho v EÚ je 8 miliónov ton ročne a neustále stúpa, domáca produkcia EÚ bola v roku 2024 podľa Eurostatu 6,6 milióna ton. Európa hovädzie mäso aj vyváža – podľa EK dvakrát väčší objem ako dováža, ale jeho produkcia v EÚ klesá. Najviac hovädzieho dováža EÚ z Veľkej Británie (28 percent) a z Brazílie (26 percent). Celkový objem dovozu z krajín Mercosur predstavoval 206-tisíc ton v roku 2024, čo je približne dvojnásobok objemu, ktorý môže EÚ doviesť so zníženými clami (7,5-percenta) v roku 2032.

V roku 2032 teda môže nastať situácia, že pri súčasných objemoch dovozu hovädzieho z krajín Mercosur dovezie EÚ polovicu objemu s nižšími clami. Hranica päť percent, o ktorú sa musí dovoz zvýšiť, aby mohli do platnosti vstúpiť ochranné opatrenia, predstavuje nárast o 10-tisíc ton za rok. Zároveň sa však musia znížiť ceny hovädzieho na európskom trhu o päť percent, čo je ťažké v tejto chvíli predpovedať. Avšak aj zvýšenie dovozu o 100-tisíc ton za rok bude predstavovať iba 1,5 percent európskej produkcie a teda dohoda s krajinami Mercosur ovplyvní ceny hovädzieho na domácom trhu EÚ minimálne. Tie môžu ovplyvniť celkové trhové ceny hovädzieho mäsa vo svete – a áno, zvýšenie produkcie tejto suroviny v krajinách Mercosur môže tlačiť na zníženie cien. A naopak, zvyšovanie spotreby hovädzieho v západných krajinách vrátane EÚ môže ovplyvniť zvyšovanie produkcie v Južnej Amerike.

Dobytok sa v krajinách Mercosur chová na obrovských pastvinách. Kým v stádach v EÚ je v priemere menej ako sto kusov dobytka, v Južnej Amerike sú bežné stáda aj s desiatkami tisíc kusov dobytka. Ďalšie rozširovanie pastvín môže prispieť k odlesňovaniu – EÚ však podmieňuje dovoz rešpektovaním jej zákona o odlesňovaní.

Hydina a vajíčka

Kvóta na hydinové mäso podľa iTA predstavuje 180-tisíc ton s nulovým clom a tento objem sa má dosiahnuť v roku 2032 (ak iTA vstúpi do platnosti v roku 2028). Je to približne 1,3 percenta európskej produkcie. V roku 2028 by bezcolný dovoz tejto suroviny z krajín Mercosur mohol predstavovať 30-tisíc ton. V roku 2024 EÚ podľa údajov EK doviezla 293-tisíc ton hydinového mäsa z krajín Mercosur. Európa je sebestačná v produkcii hydinového mäsa, kým produkcia predstavuje 14 miliónov ton ročne a stále stúpa, spotreba je o dva milióny ton nižšia.

Kým pri hovädzom mäse platí, že EÚ veľký objem produkcie vyváža a na domácu spotrebu dováža lacnejšie mäso, pri hydine je pomer medzi vývozom a dovozom vyváženejší. EÚ vyváža iba prebytok produkcie hydinového mäsa. V roku 2024 to bolo 2,1 milióna ton. Dováža iba minimálne množstvá.

Kvóta na bezcolný dovoz hydinového mäsa z krajín Mercosur je iba o niečo vyššia, ako objem hydinového mäsa, ktorý EÚ doviezla z Ukrajiny v roku 2023 predtým, ako vstúpili do platnosti trhové obmedzenia.

Hranica zvýšenia dovozu o päť percent, keď sa môžu začať aplikovať ochranné opatrenia, predstavuje menej ako 15-tisíc ton, čo je približne polovica objemu, ktorý môže EÚ v súlade s iTA doviesť bez cla v prvom roku po ratifikácii. V porovnaní s celkovým objemom spotreby v EÚ je to však zanedbateľné. Zároveň platí, že náklady na produkciu hydinového mäsa sú napríklad v Brazílii o 15 až 25 percent nižšie ako v EÚ, táto krajina má spolu s USA najnižšie produkčné náklady na chov hydiny. Aj hydina sa v krajinách Mercosur chová vo veľkých integrovaných farmách s menej prísnymi pravidlami pre welfare i použitie antibiotík.

Kvóta na vajíčka predstavuje 3 000 ton ročne s nulovým clom, tento objem sa má dosiahnuť po uplynutí piatich rokov. Produkcia vajec v EÚ bola 8,9 milióna ton v roku 2024, čo približne zodpovedá spotrebe a produkcia vajec v EÚ stúpa.

Sója nebude oveľa lacnejšia

Dohoda s krajinami Mercosur neprinesie Európe zníženie cien sóje, ktorá sa už teraz podľa pravidiel WTO obchoduje s veľmi nízkymi alebo žiadnymi clami. Európa je v dovoze sóje, ktorá sa využíva predovšetkým ako krmivo pre hospodárske zvieratá, závislá od dovozu. Dohoda s krajinami Mercosur však môže priniesť zjednodušenie pravidiel obchodovania a stabilnejšie dodávky do EÚ a tým sa môžu čiastočne znížiť náklady na chov hydiny či ošípaných v Európe. Ceny sóje na svetovom trhu môže zároveň znížiť konkurenčný boj medzi USA a Južnou Amerikou. No stále bude platiť, že lacná juhoamerická sója výrazne znižuje náklady chovateľom v krajinách Mercosur, v porovnaní s chovateľmi v EÚ. Táto výhoda sa prejavuje najmä v chove hydiny, ktorá má v kŕmnych zmesiach viac ako tretinu sóje a má teda najvyššiu sójovú stopu.

Ochranné mechanizmy

Vo februári poslanci EP schválili rozšírené opatrenia – ochrannú brzdu pre asociačnú dohodu s krajinami Mercosur. Mechanizmus, ako pozastaviť colné výhody na dovoz citlivých poľnohospodárskych produktov z krajín Mercosur, aby domáci producenti neutrpeli škody, sa rozšíril oproti pôvodným návrhom Komisie. Sú súčasťou iTA, ktorá vstúpi do platnosti skôr, ako asociačná dohoda.

Proces posudzovania vplyvu dovozu z krajín Mercosur na európsku výrobu sa vďaka tomuto dokumentu môže začať skôr, ako pôvodne navrhovala EK. Posudzovať sa bude dovoz citlivých poľnohospodárskych produktov ako hydiny, hovädzieho, vajec, citrusov a cukru už vtedy, keď vzrastie o päť percent v porovnaní s trojročným priemerom a zároveň sa európske ceny znížia o viac ako päť percent. EK pôvodne navrhovala nárast o desať percent. O začatie procesu môže požiadať aj členský štát, fyzická a právnická osoba či združenie konajúce v mene odvetvia. Komisia bude navyše aspoň raz za šesť mesiacov povinná predkladať parlamentu hodnotiacu správu o dopade dovozu citlivých produktov na domáci trh. Proces sa môže začať aj v prípade, keď dovezené produkty nespĺňajú environmentálne, welfare, zdravotné alebo pracovné štandardy ako v EÚ.