V roku 2020 sa vďaka značke Zlaté jahňa, po prvýkrát v histórii, dostala do obchodných reťazcov slovenská jahňacina. Jej zakúpením má spotrebiteľ nielen garanciu, že ide o 100% domáci produkt – na Slovensku vychovanú a spracovanú jahňacinu, ale i to, že chovateľ oviec dostane za svoju prácu zaplatenú adekvátnu odmenu. Na zrodenie unikátnej spolupráce stačil nápad, zopár telefonátov a tri večery a zmluva bola na svete.

Značka kvality Zlaté jahňa vznikla, keď prepukla pandémia. Medzi chovateľmi oviec sa vtedy začali šíriť fámy, že o jahňacinu nebude záujem a bude obrovský problém s predajom. Nakoniec to nebola to pravda, no aj napriek tomu bitúnky tlačili výkupnú cenu dole. Obchod s jahňacinou bol ohrozený a bolo treba konať.

“Povedali sme si, že ideme jahňacine a chovateľom pomôcť. Vytvorili sme ochrannú známku Zlaté jahňa 100% slovenské a hľadali seriózny bitúnok, ktorý by slovenským chovateľom garantoval adekvátnu výkupnú cenu za kilo živej váhy, a takisto aj konkrétny odber. Našťastie sme našli seriózneho partnera – Bitúnok u Ňaňa v Ivachnovej,” vysvetľuje Slavomír Reľovský, riaditeľ Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku.

Spracovateľ má garanciu, že jahňa, ktoré kúpil, je skutočne slovenské a chovatelia sa viac nemusia báť, že za svoju prácu nedostanú riadne zaplatené. Spokojný spotrebiteľ, ktorý kruh uzatvára, nie je len čerešničkou na torte, ale nevyhnutnosť, bez ktorej by to nešlo.

Zlaté jahňa 100 % slovenské

Majiteľom a garantom ochrannej známky Zlaté jahňa je zväz a poskytne ju len takým chovateľom, ktorí sú ochotní pristúpiť na ich zmluvné podmienky.

“Základná myšlienka, ktorú sa podarilo oživiť je uzatvorený kruh – slovenský chovateľ – slovenský spracovateľ a slovenský trh. Export našich chovateľov nezachráni, domáci trh áno. Zahraničný spotrebiteľ nemá vzťah k našim potravinám, kupuje ich, lebo sú kvalitné, ale na to sa nemôžeme spoliehať,” doplnil Slavomír Reľovský.

Každý partner v tomto uzavretom kruhu má svoju úlohu a profituje.

“Doposiaľ chovateľ vždy ťahal za kratší koniec. Dnes dopredu vie, že výkupná cena za kilo živej váhy jahniat, ktorú dostane odzrkadľuje jeho reálne náklady plus potrebný zisk. To tu ešte nikdy nebolo,” dodáva šéf zväzu.

“Nastavili sme model, z ktorého profitujú všetci. Chovateľ vychová a dodá, koľko môže. Našim dodávateľom sme garantovali, že vykúpime 10-tisíc jahniat po 2,50 eur za kilo živej váhy a chovateľ sa sám rozhodne, komu chce jahňatá predať. Pre farmárov to znamená, že môžu rozšíriť svoj chov a viac zarobiť,” doplnil Marek Žilinec z Bitúnku u Ňaňa.

Produkty so známkou Zlaté jahňa teda negarantujú len slovenský pôvod, ale i to, že chovatelia jahniat dostali za svoju prácu riadne zaplatené.

Slovákov naučili konzumovať jahňacinu

Vďaka značke Zlaté jahňa sa po prvýkrát v histórii podarilo dostať do obchodov slovenskú jahňacinu.

“Keď sme sa chceli dostať k spotrebiteľovi, museli sme vstúpiť do spolupráce s obchodnými reťazcami, kde nakupuje 80% spotrebiteľov. Pri týchto číslach ich jednoducho nemôžeme ignorovať, aj keď tlak na cenu produktu je veľký,” uviedol Reľovský.

Kvalitné vstupy od slovenských chovateľov a poctivý obchod priniesli výsledky. Jahňacinu predávajú v obchodných reťazcoch už druhú sezónu a s veľkým úspechom. Dnes si môžeme kúpiť jahňacie stejky, či kotlety vo všetkých veľkých obchodných reťazcoch na Slovensku.

“My sme si stanovili plán, že predáme 10-tisíc jahniat a ten sa poradilo naplniť už v októbri. Budúci rok si tak môžeme dovoliť zazmluvniť ešte viac chovateľov,” uviedol Marek Žilinec.

Kvalitné mäso – kvalitný produkt

V rámci marketingovej kampane odkomunikovali, že jahňacina je kvalitný – nutrične vysoko hodnotný výrobok. Domáci spotrebiteľ zas ukázal, že za kvalitu je ochotný si zaplatiť. Zaradili sme sa tak k obyvateľom EÚ, kde je konzumácia jahňaciny stále živá.

“Ľudia zistili, že je to kvalitné a chutné mäso. Predajná cena jahňaciny na pultoch nie je najnižšia, no treba si uvedomiť, že vychovanie jahniat a ich ďalšie spracovanie niečo stojí. Pri spracovaní jahniat tiež vzniká kafilérny odpad, ktorý musíme zohľadniť v cene,” uviedol Marek Žilinec.

Jahňatá vykupujú od chovateľov z celého Slovenska. Náklady na dopravu jahniat na seba preberá bitúnok, kde ich spracujú, porciujú, zabalia a dodajú do supermarketov. Celá produkcia, ktorú Bitúnok u Ňaňa spracuje, je určená pre domáci trh.

“Slovenský spotrebiteľ sa tu ukazuje, ako skutočný „fajnšmeker“. Keby malo jahňa 10 kilogramov stejkového mäsa, predali by sme všetko,” uzatvára Marek, podľa ktorého by sa takýto model dal aplikovať aj so slovenskou teľacinou.

S chovom oviec sme padli o 25%

Chov oviec má na Slovensku stáročnú tradíciu od valašskej kolonizácie a vždy to bolo tak, že z oviec bol trojaký úžitok – mlieko, mäso a vlna. Mnohí poľnohospodári jahňatá síce chovali, no s neistým výsledkom, lebo doma nevedeli predať mäso.

Chovateľ prerobil na jahňatách, prerobil na vlne a ovce jednoducho neboli rentabilné, čo spôsobilo, že za desať rokov sme padli s chovom o 100-tisíc oviec – teda o štvrtinu. Chovatelia veria, že tento trend sa im podarí zvrátiť správne nastavenou obchodnou politikou.

“OVESKO s. r. o. odbytová organizácia výrobcov aj tento rok komunikuje so všetkými potencionálnymi odberateľmi, vrátane bitúnku u Ňaňa. Chovatelia budú spokojní a budú môcť predávať jahňatá za lepšiu cenu, ako bola tohto roku. Pri cenotvorbe sme zohľadnili očakávané zvýšenie nákladov chovateľov,” dáva peknú bodku za témou Zlaté jahňa 100% slovenské šéf zväzu chovateľov.