Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Z domova Živočíšna výroba

Cieľom je sveter zo slovenskej vlny

Cieľom je sveter zo slovenskej vlny
insert_photoautorka

Slovensko vyprodukuje stovky ton ovčej vlny ročne, ktorá pochádza z našich chovov v celkovom počte 300 tisíc kusov oviec. Chovatelia však majú problém zbaviť sa jej. O vlnu nie je záujem. Väčšinou tak chovateľom zbytočne zaberá miesto. V lepšom prípade ju vymenia alebo predajú za symbolickú cenu prevažne do Poľska. Domácu produkciu vlny už dlhé roky nevieme spracovať.

Ovce na Slovensku vieme kvalitne dochovať. Dokonca ani pastierske a strihačské remeslo ešte celkom nezaniklo. Všetko funguje, až do momentu, kým ovcu neostriháte. Počiatočná predstava chovateľa o tom, ako budete z predaja vlny profitovať sa rozplynie pri prvej snahe o obchod.

„Chovateľ je na produkcii vlny jednoznačne v strate. Viac zaplatí strihačovi za ostrihanie, ako dostane vo výkupe za vlnu. Kilo vlny sa vykupuje za 10 centov. Ak má vôbec to šťastie, že ju niekomu predá,“ okomentoval súčasnú situáciu Slavomír Reľovský zo Zväzu chovateľov oviec a kôz (ZCHOK) na Slovensku.

Vlna je veľmi užitočný materiál s výnimočnými vlastnosťami. Všade inde vo svete je veľmi cenená. Na Slovensku z nej väčšina chovateľov nemá žiadny osoh. Jedna vec je ovcu dochovať a ostrihať, druhá vlnu spracovať. Na trh, ktorý by sa dal prirovnať k zelenej lúke, preto postupne vstupujú malí spracovatelia vlny.

Malí spracovatelia vlny

„My sme sa k vlne dostali, keď sme cestovali po Islande. Tam sa dali na každej benzínovej pumpe kúpiť vlnené svetre. Boli dosť drahé, no aj napriek tomu ich tam všetci nosili. Ženy, muži, mladí, starí, deti. Turisti si ich kupovali ako suvenír. Položili sme si otázku, ako to je na Slovensku, či by sa takéto svetre dali u nás vôbec kúpiť. Nedali,“ začína rozprávanie Martina Vozárová, zo spoločnosti Vlnárska manufaktúra.

Našli dieru na trhu. Manželský pár sa začal zaujímať o spracovanie vlny. Ich cieľom bol slovenský sveter zo slovenskej vlny. Presťahovali sa na lazy, kde v susedstve chovali ovce. Povedali si, že to skúsia tak, ako sa to robí aj všade inde vo svete.

„Zadovážili sme si vlnu, ručne sme ju oprali, očesali, požičali sme kolovrátok a tak som sa naučila priasť. Všetko sme robili ručne. Takto to fungovalo niekoľko rokov. Potom sme sa začali obzerať po nejakom podniku, ktorý by nám mohol aspoň oprať vlnu, prípadne ju vyčesať, no nič také neexistovalo,“ spomína na začiatky spracovateľka vlny Martina.

„Založili sme podnik na spracovanie slovenskej vlny. Ponúkame služby ako vyčistenie, vypranie, rozvoľňovanie, česanie vlny, či pradenie. Vlnu vieme spracovať aj na filc,“ vysvetľuje Imrich Vozár, konateľ Vlnárska manufaktúra.

Vlnu nevieme spracovať, ani ju využiť

Dostať sa k vlne, nie je žiaden problém.

„Ľudia nám stále vlnu núkajú. Vraj, len si ju vezmite, aj zadarmo. My by sme naopak chceli, aby sa ľudia vlny nechceli zbaviť. Aby v nej našli úžitok pre seba, či ostatných. Možností, ako zužitkovať vlnu je naozaj veľa,“ doplnila Martina Vozárová.

Podľa nej sme si zvykli radšej kúpiť vlnenú deku v Poľsku za lacnejšie. Výsledok je potom taký, že slovenská vlna je doma „na oštaru“.

Menších – skôr lokálnych spracovateľov vlny evidujeme na Slovensku do dvadsať. Objem spracovania vlny nimi, je však zanedbateľný.

„Vieme dodať polotovar – vyčesaný česanec, napradené priadze, vlnu, či filc, ktorý viete zužitkovať na vložky do topánok, pod nábytok, na papuče, bytové doplnky, tašky, ale aj vyrobiť výrobok. V závislosti od ovečky, od množstva vlny,“ doplnil Vozár.

Vlne musí pomôcť štát

Vlna je u nás podľa Slavomíra Reľovského neatraktívna, pretože ju doma nevieme spracovať a využiť. Zväz poukazuje na túto problematiku už dlhé roky. Nadviazali spoluprácu s Banskobystrickým krajom, kde mal vzniknúť sociálny podnik na spracovanie vlny. Projekt akosi uviazol na vyššom územnom celku. Snahou zväzu je, aby vlna, ktorú vyprodukovali naši chovatelia, bola na Slovensku aj spracovaná.

„Zväz inicioval spracovanie projektového zámeru na vybudovanie veľkokapacitného spracovateľského centra vlny v regióne hornej Nitry, s ktorým sa záujemca uchádza o finančné prostriedky z Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Máme informáciu, že sme postúpili do užšieho výberu, čakáme na ďalšie výsledky posudzovania žiadosti o finančnú dotáciu, ktorá tu mala byť už dávno,“ konštatuje Reľovský.

Malí spracovatelia vlny tento problém komplexne nevyriešia. Uplatnenie vlny je pritom obrovské. Od stavebného, automobilového až po odevný priemysel.

„My vieme spracovať tri kilá vlny za hodinu, sedem ton ročne. To je zlomok z toho, čo sa na Slovensku vyprodukuje. Podľa oficiálnych zdrojov, celková produkcia vlny je 750 ton a nikto nevie, čo s ňou. My sme rodinná firma a dali sme do toho vlastné peniaze,“ vysvetľuje Imrich Vozár a doplnil, že momentálne sa uchádzajú o finančné prostriedky cez Integrovaný regionálny operačný program. Zatiaľ nevedia, či ich podporia.

Chceli by rozšíriť technické zázemie, takže finančné prostriedky by použili na nákup nových technológií pre pradiareň na ďalší stupeň spracovania vlny.

Vlna končí ako odpad

Vlna je vedľajší živočíšny produkt, ktorý by mal byť, podľa súčasnej legislatívy zneškodnený ako odpad, ak ho chovateľ nevie inak zužitkovať. To, čo je teda inde atraktívne, u nás končí v odpade. Na otázku, či je vlna nebezpečný odpad, Martina Vozárová odpovedá.

„Odpadová voda z prania vlny obsahuje veľa tuku, preto sa nesmie vypúšťať do potrubia. My sme vybudovali samostatnú čističku na zber odpadovej vody, ktorú pravidelne udržiavame, čo je aj jedným z dôvodov, prečo nepoužívame pri praní vlny žiadne chemické čistiace prostriedky. Všetko je BIO,“ hovorí Martina Vozárová.

Takýto spôsob prania zároveň zachová štruktúru vlákna a všetky vlastnosti vlny, ako priedušnosť, tepelnú reguláciu, výhrevnosť, či antibakteriálne vlastnosti. To všetko má vlna. Stačí sa len naučiť ju využívať. Aj v tomto smere však Slovensko výrazne zaostáva. Nielenže nevieme spracovať vlnu, ale ani kožušiny.

Autor článku: Radka Novotná - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: autorka

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments