Poľnohospodárskemu družstvu so štyridsaťročnou tradíciou, ktoré obhospodaruje vrchy Spišskej Magury hrozí zánik. Platobná agentúra družstvu doposiaľ nevyplatila podpory za minulý rok, navyše, na základe vykonanej kontroly skrátila výmery a udelila sankcie. Hrozí, že o prácu príde 35 zamestnancov družstva, v okrese Kežmarok, kde je tretia najvyššia nezamestnanosť na Slovensku. Predseda družstva si myslí, že do tejto situácie by sa nedostal, keby systém neposudzoval pasienky, ako ornú pôdu.

Pasienky v chránenom území

Zamagurie je známe svojím kopcovitým terénom, orná pôda je tu vzácna. Dostali však do vienka bohaté pasienky a ovčiarstvo tu prekvitalo, už od nepamäti. Družstvo existuje 40 rokov. Hospodária v horskej výrobnej oblasti s nadmorskou výškou od 620 do 1000 metrov nad morom v ochrannom pásme národného parku s druhým stupňom ochrany prírody.

Kosia a pasú ovce od Spišskej Magury, cez Reľov, Jezersko, až po Spišské Hanušovce, ktoré sú v okrajových oblastiach, so špeciálnym režimom hospodárenia. Starajú sa o vyše 700 hektárov pasienkov. Na troch košiaroch chovajú dvetisíc oviec plemena zošľachtená valaška, a momentálne i početné prírastky. Keď nebudú ovce, krajina zmení svoj ráz. Zarastie a určite nebude lahodiaca oku gazdov, ministerstva, ani turistov.

Družstvo obhospodaruje desať hektárov ornej pôdy, kde pestujú jačmeň, pšenicu a pre ľudí z obce vyčleňujú záhumienky na zemiaky.

Krátenie podpôr

Družstvo podalo v máji 2021 žiadosť o vyplatenie podpôr, ako každý iný poľnohospodársky podnik. Žiadateľ dostal od Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA), resp. agroministerstva k dispozícii predtlač mapy, kde boli zakreslené výmery pozemkov, ktoré boli podľa PPA k podaniu žiadosti v apríli 2021 spôsobilé. To, čo bolo ešte na jar 2021 podľa predtlače mapy spôsobilé, už na jeseň 2021 vraj zarástlo kríkmi či stromami.

Začiatkom septembra vybrala PPA družstvo na krížovú kontrolu. Pri kontrole sa hodnotí stav plôch alebo zvierat. Vykonáva sa overenie správnosti údajov v žiadosti k skutkovému stavu na mieste. Fytoinšpektori z Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho kontrolovali biotopy, ďalšie štyri inšpektorky prišli z ekológie. Obe kontroly skončili bez námietok. Až na tú z platobnej agentúry, ktorá znížila výmeru jednotlivých blokov v priemere o 10 – 15 percent.

“Hospodárime na celkovej výmere 722,77 hektárov, z toho 712,05 hektárov sú trvalé trávne porasty zahrnuté aj do ekologického poľnohospodárstva. Máme 128 LPIS (Systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov) blokov a to hneď urobí 70 – 80 hektárov. Odrátali každý krík, strom, medze, cestičku do dojárne, ale aj na pasienkoch – vychodenú ovcami. Veď tie majú na svahoch veľký proti erózny význam,” uviedol Branislav Barľák, predseda PD Zamagurie na margo výsledkov kontroly.

PPA uviedla, že pravidelne uskutočňuje aktualizáciu LPIS v trojročnom intervale a podľa tejto aktualizácie postupuje v nasledujúcom období pri posudzovaní žiadostí. Počas roku 2019 bolo realizované letecké snímkovanie, ktoré bolo platné od roku 2020 – teda v čase podania žiadosti.

“Aktuálne snímkovanie preukázalo rozpor medzi skutočným a deklarovaným stavom po roku 2019, a preto bolo konštatované, že plochy sú nespôsobilé a nie sú na platbu oprávnené,” uviedla na margo kontroly pre poľnoinfo.sk Vladimíra Pôbišová z odboru vonkajších vzťahov PPA.

Chovateľ rátal s nejakým odpisom, no nie až s takým. Zo 712 hektárov im celkovo vyhodili 183 hektárov.

„Žiadateľ nemôže žiadať peniaze na plochy, na ktorých sú dreviny, kríkové zárasty – teda sa na nich nepracuje a ktoré na mieste zistí kontrola. Takéto plochy sa mu odrátajú v súlade s pravidlami a v súlade s pravidlami sú aj sankcie za nesprávne uvedené údaje. Žiadateľ musí žiadať peniaze na reálny stav plôch,“ informuje Vladimíra Pôbišová z PPA.

Ponúka sa logická otázka, či na pasienkoch nie sú žiadúce napríklad stromy – solitéry, pod ktorými sa pasú zvieratá a v prípade napríklad slnečných dní sa tu vedia aj ukryť. Ak žiadúcimi nie sú, poľnohospodári by ich mali pravdepodobne v rámci predchádzania problémov všetky odstrániť. To, že obhospodarujú aj plochu pod takýmito krajinnými prvkami, PPA – podľa stanoviska, nezaujíma.

Vraj slabo prepasené pasienky

Ďalšie hektáre im vyradili ako slabo prepásané, čo je tiež, podľa poľnohospodára, neobjektívny ukazovateľ. Nariadenie vlády SR č. 342/2014 neprikazuje žiadateľovi intenzitu zaťaženia, ba ani intenzitu hospodárenia, to znamená, že aj extenzívne obhospodarované pasienky, ak sú obhospodarované, teda pasené, majú byť spôsobilé na priamu platbu. V tomto prípade však neboli uznané za spôsobilé niektoré plochy, ktoré boli v roku podania žiadosti obhospodarované pasením.

Podľa chovateľa, všetky zvieratá boli vonku v košiaroch, pričom spásli pastvu v objeme 3 400 ton zelenej hmoty. Zaťaženosť plnia, podľa predsedu, na mimoriadne vysokej úrovni 0,45 dobytčej jednotky na hektár. Pripomíname, že strategický plán, ktorý začne platiť pre slovenských poľnohospodárov už v budúcom roku považuje za farmy so živočíšnym zameraním už tie, ktoré dosahujú zaťaženosť 0,25 dobytčej jednotky na hektár.

Ak sa vrátime na PD Zamagurie, uznané im neboli plochy napríklad aj preto, že na nich napadalo lístie zo stromov alebo kríkov. V iných prípadoch, že na nich bolo vykonané pasenie, ale nebolo vykonané aj kosenie, ktoré bolo realizované na iných plochách.

„Hneď v máji pasieme na južných svahoch, kde sa to zelená najskôr, potom pasieme úplne na všetkých blokoch a začiatkom júna, už len na pasienkoch. V chránených oblastiach je 52 druhov bylín na jeden meter štvorcový. Ovce prirodzene požerú to, čo majú radi,” vysvetľuje Barľák.

Ďalšie plochy neboli uznané napríklad preto, že sa na nich nachádzal aj bodliak. Tie potom prerastú a môže to pôsobiť dojmom, že sú zanedbané, avšak mulčovať sa tieto plochy smú maximálne dvakrát za 5 rokov, keďže sú to plochy v ekologickom poľnohospodárstve.

Barľák doplnil, že pozbierali 1300 ton senáže a 237 ton sena. Spotrebujú 30 – tisíc litrov nafty ročne, z toho približne 25 – tisíc je na poľnohospodársku činnosť.

Likvidačné sú hlavne sankcie

“Priame platby nám poskytnú na 254 hektárov, namiesto 722 hektárov, pretože na plochu vyhodenú kontrolou sa musí uplatniť ešte sankcia. A tá je pre družstvo likvidačná,” vysvetľuje chovateľ.

Mesačne potrebujú, len na mzdy okolo 40-tisíc eur, teraz k tomu náklady na energie, krmivá, veterinára, údržbu techniky.

Výpadok dotácií za minulý rok doposiaľ plátali úverom, ktorý musia najskôr vyrovnať, čo môže byť problém. Paradoxom je, že výmery jednotlivých blokov v minulosti určila práve platobná agentúra cez GSAA aplikáciu.

“Človek nevie, čo si má o tom myslieť. Minister nedávno deklaroval ovčiarom na Slovensku podporu, no paradoxne, práve rozhodnutie platobnej agentúry, ktorá je predlženou rukou ministerstva a našim “chlebodarcom”, nás pravdepodobne položí na kolená,” dodáva predseda družstva, ktorý na svoju situáciu osobne upozornil aj ministra.

“Každý žiadateľ je povinný, vo vlastnom záujme, kontrolovať si údaje,” doplnila Pôbišová z PPA.

Zvieratám hrozí bitúnok, zamestnancom prepúšťanie

Zníženie podpôr má veľký dopad aj na záväzky, a to agroenviroment a ekológiu. Hrozí, že o prácu príde 35 ľudí v okrese Kežmarok. V marci 2022 išlo o okres s treťou najvyššou nezamestnanosťou po okresoch Rimavská Sobota a Revúca. V okrese Kežmarok evidujú bez práce bezmála 18-percent ľudí!

 „Môžeme sa odvolať proti rozhodnutiu PPA. Pôjde to na ministerstvo, a zas sa bude naťahovať čas, ktorý my nemáme. Už sme museli krátiť úväzky zamestnancov z osem na šesť hodín. Všetko ide hore. Ceny stúpajú a naši ľudia, už teraz dostávajú menej,” doplnil predseda.

Určité finančné zdroje utŕžilo družstvo z predaja jahňaciny na veľkonočný trh.

„Môže sa stať, že budeme musieť predať všetky zvieratá na bitúnok a skončiť. Pasienky zarastú a nebude pokosené. Nie o všetky plochy bude záujem zo strany iných poľnohospodárov. Neviem, kto bude potom udržiavať krajinotvorbu,” ozrejmuje predseda.

Dodáva, že za tie roky už mali veľa kontrol.

„Boli nejaké drobné nedostatky, to sa nájdu všade, ale nie také radikálne krátenie, ako teraz. Na peniaze nám síce siahli prvýkrát, ale kľudne to môže byť pre nás posledný raz,“ hovorí Barľák.

Chceli stavať mliekareň

Družstvo sa postupne prispôsobuje požiadavkám trhu. Sú podnikaví. V dedine kúpili budovu, kde majú potraviny a vlastnú pekáreň. Upečú až do 100-tisíc kilogramov chleba a pečiva ročne, robia aj rozvoz. Chceli využiť potenciál cestovného ruchu, preto ďalším krokom mala byť mliekareň a syráreň.

Vyprodukujú okolo 100-tisíc litrov ovčieho mlieka, ktoré odovzdávajú do Liptovskej mliekarne. Minulý rok bola výkupná cena za liter mlieka jedno euro. Keby mlieko spracovali, získali by z neho možno dve eurá.

“Na stole máme schválený projekt, ktorý sme podali pred dvomi rokmi cez miestnu akčnú skupinu. Oprávnené náklady boli vo výške 110-tisíc eur s 50% spoluúčasťou. Stálo nás to veľa úsilia a peňazí. Dva roky sa to schvaľovalo. V decembri minulého roka nám odklepli peniaze, ktoré zrejme prepadnú. Nemôžeme do toho ísť z rovnakého dôvodu, z akého sa nemôžeme zapojiť do nových výziev, ktoré teraz vyhlásili. Nemáme na spolufinancovanie, a hlavne, nevieme, čo bude,” hovorí predseda.

Vyzerá to tak, že ak prežijú, syráreň budú musieť postaviť jedine z vlastných zdrojov tak, ako postavili aj dojáreň pre ovce.

V štvrtok (28. apríla 2022), v čase napísania článku, sa nám predseda družstva zo Zamaguria ozval opäť. Informoval nás, že Pôdohospodárska platobná agentúra poslala družstvu posledné rozhodnutie na ktoré ešte čakali. Podľa neho nedostanú žiadne platby na ekologické hospodárenie a biotopy, hoci celú výmeru obhospodarovali ekologicky.

„Je to naozaj likvidačné,“ uzatvára v štvrtok predseda.

Vedenie družstva tak okrem hamletovskej otázky – byť či nebyť? stojí ešte pred jedným praktickým problémom. Na akú výmeru má podať žiadosť v roku 2022 a kto nahradí škodu za sankciu na podpore za plochu i za ekologické poľnohospodárstvo a biotopy.