Hoci posledný záchyt afrického moru ošípaných sa na Slovensku datuje na júl minulého roka, nákaza stále nie je zažehnaná. Zhodujú sa na tom odborníci aj samotní chovatelia, ktorí sa stretli na konferencii o bioochrane chovov v Nitre.

„Nebezpečie stále trvá. Mnoho chovov zintenzívnilo ochranu, avšak u divo žijúcej populácie diviakov sa nám africký mor stále objavuje. Napríklad aj počas leta bolo niekoľko prípadov v okolí Partizánskeho, Uheriec, začiatkom roka aj v okolí Topoľčianok – to sú už lokality, ktoré sú blízko aj našim chovom, na západe Slovenska,“ skonštatoval František Valášek, chovateľ, ktorý má tri chovy v okresoch Levice, Topoľčany a Nové Zámky.

Posledný záchyt z konca septembra bol nájdený pri Žarnovici.

„Zatiaľ sa to nepriblížilo k našim farmám, ale pozitívne diviaky sa stále vyskytujú. V oblastiach, ktorými africký mor neprešiel, je oveľa viac diviačej zveri ako v lokalitách, kde už africký mor bol, ako je východ Slovenska,“ dodal Valášek.

Aj tam sa však stále nakazené diviaky vyskytujú. Len počas septembra boli nájdené napríklad v okresoch Stropkov, Sabinov či Svidník.

„V tomto smere sú najväčším problémom okolité krajiny. Práve na východe Slovenska to vidieť, pretože tam sa mor už s diviačou populáciou vysporiadal, a stále tam máme záchyty, pretože tam diviaky migrujú z okolitých krajín. Takže pre nás je naozaj najväčší problém najmä Poľsko, Maďarsko a Ukrajina. Záchyty má napríklad najnovšie aj Srbsko a Taliansko, dokonca vo Švédsku majú prípad, pri ktorom doteraz nevedia odhaliť príčinu nákazy,“ vyjadril sa Martin Ondráš, poradca ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

Podľa neho je pre migráciu zveri v boji s africkým morom ošípaných potrebné pristúpiť k riešeniam nielen na národných úrovniach, ale na spoločnej, európskej úrovni. K zvýšenej migrácii zvierat bude dochádzať aj v jesenných dňoch.

„Pri zbere úrody zvieratá, ktoré sú napríklad v slnečnici alebo kukurici zaľahnuté, sú vyháňané. Takže aj teraz treba sprísniť ochranu chovov a loviť diviaky intenzívnejšie,“ uviedol Martin Nevolný, riaditeľ Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných.

Zástrelné

K lovu diviačej zveri má poľovníkov naďalej motivovať zástrelné. To štát vypláca už dlhšie, hoci začiatkom tohto roka peniaze za ulovené diviaky poľovníci niekoľko týždňov nedostávali. Čakalo sa totiž na schválenie nového balíka finančných prostriedkov.

„Máme tam vyčlenených cez 2,7 milióna eur. Len za posledný kvartál evidujeme žiadosti za asi 1,2 milióna eur, čo značí, že ochota loviť diviaky a znižovať tak ich stavy, je veľmi dobrá. Voľné prostriedky pre tento rok stále sú a verím, že v tomto opatrení bude pokračovať aj nové vedenie na ministerstve,“ vyjadril sa Martin Ondráš.

Okrem štátu, ktorý vypláca zástrelné v objeme 100 eur za uloveného diviaka, k tomuto kroku pristúpili aj viacerí chovatelia. Napríklad v okresoch Topoľčany, Zlaté Moravce a Nitra sa dva chovateľské agrosubjekty na zástrelné ako motivačný nástroj skladajú už od konca zimy. Za každého uloveného diviaka vyplácajú 50 eur.

„Od spustenia tohto opatrenia sme vyplatili už asi 40 tisíc eur len v spomenutých troch okresoch. Zároveň apelujeme na poľovníkov, aby aspoň časť vyplatených prostriedkov použili na ich bioochranu v poľovných združeniach a revíroch, aby aj tieto peniaze boli rozumne použité na elimináciu pozitívnych diviakov,“ uviedol František Valášek.

Odrazíme sa od dna?

Od preniknutia nákazy afrického moru ošípaných na naše územie klesajú aj stavy ošípaných. Podpísala sa na tom likvidácia viacerých chovov, v ktorých sa vírus moru vyskytol. Celkovo ich bolo dosiaľ 43 – vrátane menších súkromných drobnochovateľov, ale aj veľkých fariem.

„Naša sebestačnosť v tomto smere klesla na 25 percent. Radi by sme sa dostali naspäť aspoň na 30-percentnú sebestačnosť,“ skonštatoval Martin Nevolný zo SACHO.

Aktuálne počet zvierat podľa neho stúpa.

„Je to práve preto, že tam, kde boli zvieratá pre nákazu v minulosti zlikvidované, sa chovy obnovujú po dezinfekcii a technologickej prestávke. Začínajú znovu fungovať,“ potvrdil Nevolný.

K naskladneniu nových ošípaných došlo napríklad na farmách v Jesenskom a v Boľkovciach.

„Problémom ale je, že nám tu nevznikajú nové chovy, a zároveň viaceré komerčné chovy znížili v uplynulom období stavy zvierat. Je to napríklad aj pre nedostatok pracovnej sily, keďže živočíšna výroba nie je pre pracovníkov zaujímavá,“ dodal Valášek.