Polia, pasienky a drevinové porasty predstavovali kedysi u starých gazdov jednotu. Dnes sú z nich samostatné chlieviky v dokumentoch. Poľnohospodárske a lesnícke využívanie pôdy sa od seba vzdialilo. Ich prienik sa nám teraz vracia ako novinka pod názvom agrolesníctvo. Na Slovensku novinka v tom zmysle, že od minulého roka sa dajú čerpať agrodotácie na zakladanie agrolesníckych systémov.

Biele miesta v LPIS

„Od roku 2023 obsahuje register poľnohospodárskej pôdy LPIS už aj vrstvu pre agrolesníctvo a na takto obhospodarovanú pôdu sa dajú čerpať dotácie,“ uviedol Martin Rovaš, z odboru poľnohospodárstva a služieb Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v online diskusii na portáli euractiv.sk.

V roku 2023 bola na Slovensku poskytnutá podpora na zakladanie agrolesníckych systémov s rozlohou 600 hektárov, v tomto roku to už bolo 976 hektárov. Práve agrolesníctvo je totiž vhodné na zaplnenie bielych plôch v LPIS, teda území, ktoré z registra poľnohospodárskej pôdy vypadli len nedávno.

„Je to oveľa lepší spôsob, ako prekvalifikovať pozemok na poľnohospodársku pôdu mulčovaním alebo frézovaním. Takto môžeme zachrániť vzácne ekotopy, napríklad plodiacich drevín borievok či šípok. V iných krajinách ich zámerne vysádzajú, my ich máme, ale nevieme čo s nimi,“ povedal Martin Rovaš.

V praxi tisícnásobne viac

Podľa definície však nechápeme agrolesníctvo ako existujúcu jednotu drevinových porastov, poľnohospodárskej pôdy, pasienkov a krajiny.

„Agrolesníctvo je zámerná integrácia drevín do poľnohospodárstva. Plní dôležitú environmentálnu úlohu, napríklad znižovanie veternosti a vysychavosti plôch, ale má aj ekonomické hľadisko,“ opisuje Anna Mária Mitrová predsedníčka Slovenskej agrolesníckej asociácie.

Agrolesnícky systém môže mať podľa publikácie Agrolesníctvo, nedocenený poklad slovenského vidieka, podobu líniových prvkov – alejí, roztrúsených drevín, sadových lúk, brehových porastov pri vodných plochách, urbánnych plôch ako sú parky i drevín na pastvách, alebo pastvy v lese, podľa toho či ide o ornú pôdu, trvalý trávny porast, ovocný sad, alebo lesný či mestský pozemok.

„Agrolesníctvo je vhodné pre malých poľnohospodárov, ale zvlášť dobré výsledky má na veľkých monokultúrnych plochách,“ hovorí Martin Gálik, odborník na regeneratívne poľnohospodárstvo v Národnom poľnohospodárskom a potravinovom centre (NPPC), ktorý sa agrolesníctvu venuje aj prakticky na vlastných pozemkoch.

Mapa LPIS však v súčasnosti celkom nezodpovedá celkovej výmere agrolesníckych plôch na Slovensku, ktorú Anna Mária Mitrová odhaduje na 45 až 90-tisíc hektárov.

„Záujem o podporu a realizácia v praxi sa líši, mnohí to robia dobrovoľne už roky,“ opisuje.

Vylúčení ľudia i stromy

Slovenský systém na podporu agrolesníctva má zatiaľ veľa medzier – predovšetkým sa podpora dá čerpať iba na zakladanie, nie na udržiavanie takýchto plôch, preto z nej boli vylúčení tí, čo sa mu venovali dobrovoľne a na vlastné náklady v minulosti. Metodika je dosť reštriktívna, určuje druhy jednotlivých stromov či kríkov i spôsob ich využitia, určuje dizajn, teda ich vzdialenosti a rozmiestnenie.

„Jelšu napríklad nemožno využívať ako líniový prvok, lebo je vedená ako úžitkový strom – rýchlo rastúca drevina. Je to pritom pôvodná domáca drevina, darí sa jej na vlhkých miestach pri vodných plochách a má dobrý manažment dusíka,“ hovorí Martin Gálik.

Ekologická a ekonomická stránka si neodporujú

Podľa Anny Márie Mitrovej to čiastočne spôsobuje nejednoznačnosť vymedzenia produkčných a neprodukčných drevín v európskych dokumentoch.

„V agrolesníctve však nie je produkčná funkcia v protiklade s ekologickou a to treba doriešiť,“ dodáva.

Výhodou agrolesníckych systémov je, že na jednej strane plnia ekologickú funkciu a zvyšujú produktivitu poľnohospodárskych území, pričom na druhej strane predstavujú aj samostatný zdroj príjmov, napríklad z dreva či ovocia. K ekologickým funkciám patrí zachytávanie uhlíka, ochrana biodiverzity, obohacovanie pôdy, znižovanie erózie, zadržiavanie vody v krajine i obohacovanie ovzdušia. V živočíšnej výrobe prináša zlepšenie podmienok chovu zvierat a naopak, zvieratá, napríklad kačice požierajú v ovocinárstve škodlivé́ slimáky a sliepky okrem buriny požerú aj hmyzích škodcov ovocia a môžu tak znížiť používanie ochranných chemických prípravkov.

Za inšpiráciou do Čiech

„Aj v rámci NPPC máme projekty agrolesníctva a máme možnosti podpory,“ upozorňuje Martin Gálik.

Zatiaľ však nemáme pre agrolesníctvo samostatných poradcov v rámci Inštitútu znalostného poľnohospodárstva a inovácií, ale podľa Martin Gálika dostanú záujemcovia informácie od odborníkov na iných odboroch – napríklad regeneratívneho poľnohospodárstva.

„Na Slovensku sme v agrolesníctve iba na začiatku. No sme radi, že sa v tomto smere niečo pohlo. Slovensko je medzi ôsmimi štátmi v Európe, ktoré majú na agrolesníctvo vypracovaný systém podpory,“ hovorí Anna Mária Mitrová.

Inšpirovať by sme sa mohli susednou Českou republikou, ktorá má podľa nej najlepší systém agrolesníckej podpory v Európe. Kým u nás je podpora na hektár 1500 eur, v Čechách je to až 4300 eur.

„Pred vypracovaním ich systému usporiadali okrúhly stôl a participatívny dialóg a systém je šitý na mieru poľnohospodárom,“ hovorí predsedníčka Agrolesníckej asociácie.