Na Slovensku chováme aktuálne približne 340-tisíc oviec a máme asi 8 tisíc registrovaných chovateľov. Ich počet oproti minulosti výrazne poklesol. Slávny nateraz nie je ani záujem Slovákov o jahňacinu. Priemerne každý z nás zje len asi 150 gramov jahňacieho, resp. ovčieho mäsa za rok. Aj to patrí k dôvodom, prečo každoročne jahňatá vyvážame.

Halmeš: Chovatelia spotrebiteľa na jahňacinu nenaučili

„Väčšina jahniat každoročne odchádza v počte asi 95-tisíc kusov do Talianka, 25-30 tisíc kusov jahniat sa nechá na obnovu stáda a zvyšných 30-tisíc kusov slúži ako živé kosačky v záhradách ľudí, ktorí majú o toto mäso záujem,“ uviedol Igor Nemčok zo Zväzu chovateľov oviec a kôz.

Záujem o jahňacinu u nás rastie len pomaly. Vysokoškolský poľnohospodársky podnik Slovenskej poľnohospodárskej univerzity ich tento rok vychoval asi 350 kusov.

„Záujem o jahňacinu je u nás menší ako o iné druhy mäsa, ale produkciu, ktorú každoročne máme, dokážeme predať na slovenskom trhu. Takže my nič nevyvážame. Robíme produkciu jahniat k Veľkej noci, keďže celoročný záujem o jahňatá nie je, a to, čo vychováme, ponúkneme na náš trh. Z roka na rok ten záujem pomaličky stúpa, lebo ľudia zisťujú, že jahňacina je naozaj kvalitné a výborné mäso,“ vysvetlil riaditeľ podniku Ján Lajda.

K chovateľom, ktorí produkciu jahniat vo väčšom vyvážajú, patrí aj Poľnohospodárske družstvo v Žemberovciach. Tento rok dochovali vyše tisícku jahniat, časť z nich si ponechali na obnovu chovu, asi 20-percent predali záujemcom priamo z farmy. Zvyšok bol určený na vývoz do Talianska, ktorý sa však tento rok skomplikoval.

„Jahňacina je u Talianov tradičná, spotrebitelia sú na ňu naučení. U nás to tak nie je, možno preto, že sme ani my ako chovatelia slovenského spotrebiteľa na toto mäso nenaučili. Aj preto by sme spolu s ostatnými chovateľmi chceli v aktuálnej výnimočnej situácii spotrebiteľa priviesť k tomu, aby siahol po jahňacine. Je to veľká delikatesa, navyše zdravá. Pritom keď sa dobre upraví, odíde z nej aj takzvaná iná vôňa,“ dodal predseda družstva Milan Halmeš.

Problematické sú aj mliečne výrobky

Pre aktuálnu situáciu malo problémy s vývozom do Talianska viacero chovateľov oviec. Navyše, skomplikoval sa aj odbyt ovčieho mlieka a výrobkov z neho, keďže nefunkčný cestovný ruch neprivádza Slovákov do regiónov a na salaše tak, ako inokedy.

„Mnohí chovatelia zostali nervózni. Hovoria aj to, že nebudú ani dojiť, pretože niet komu predať mlieko, a budú chovať jahňatá pod ovcami. To by znamenalo, že nebudú potrebovať ani taký počet zamestnancov ako dosiaľ a môže byť prepustená aj tretina ľudí,“ myslí si Igor Nemčok.

Situáciou sa podľa chovateľov musí zaoberať aj štát. Predstaviteľov Zväzu chovateľov oviec a kôz prijal ako prvých zástupcov agrosektora aj nový minister Ján Mičovský (OĽaNO), ktorý im prisľúbil podporu.

„Chov oviec a kôz na Slovensku je mimoriadne dôležitou súčasťou poľnohospodárstva a života na vidieku. Okrem vysokokvalitných potravín prináša množstvo benefitov pre životné prostredie a ponúka zamestnanosť aj na takých miestach, kde okrem poľnohospodárstva a lesníctva niet inej obživy. Musíme preto systémovo nastaviť podpory na tento sektor tak, aby sa konkurenčne vyrovnal ostatným odvetviam živočíšnej výroby,“ zdôraznil minister.

Štátne hmotné rezervy ako záchrana chovu jahniat?

Ministerstvo pôdohospodárstva avizuje, že podpory pre chovateľov oviec dorovná s ostatnými druhmi hospodárskych zvierat – s to tak, aby sa chov zvierat na Slovensku neriadil podpornou politikou, ale regionálnou príslušnosťou a dopytom, s cieľom zlepšenia sebestačnosti.

„Chovateľom musíme pomôcť aj s odbytom jahniat. Na tento rok ich bolo k dispozícií až takmer 95 000 ks. Dnes ostáva ešte takmer 40 000 ks bez jasného odbytu. Štát by preto chcel podať chovateľom pomocnú ruku a pokúsi sa zabezpečiť odbyt takmer polovice tohto množstva pre Štátne hmotné rezervy. Následne by tieto vysokokvalitné živočíšne bielkoviny boli k dispozícií obyvateľstvu v prípade núdze. Pred tým je však ešte dôležité vyriešiť otázku skladovacích kapacít,“ informoval Jaroslav Karahuta (Sme rodina), predseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstva a životné prostredie.

„Rezervy nie sú určené na vyrovnávanie výkyvov na trhu“

Správa štátnych hmotných rezerv však o tom, že by mala jahňatá odkupovať, zatiaľ oficiálne nevie. Navyše, nevidí na to dôvod.

„Správa rezerv v zmysle platnej legislatívy môže vytvárať a dopĺňať položky len na základe uznesenia vlády SR, resp. na  základe požiadaviek ústredných orgánov štátnej správy. Vláda stanovuje štruktúru a limity nových položiek uznesením, v ktorom súčasne musí byť uvedené aj finančné zabezpečenie tejto transakcie.  V aktuálnom období nedošlo k žiadnemu rozšíreniu skladby a počtu položiek štátnych hmotných rezerv potravinového charakteru ani jedným z uvedených spôsobov. Preto správa rezerv nemá žiadny legislatívny podklad na vytváranie, resp. doplnenie potravinových položiek. Operatívne riešenie problémov chovateľov a pestovateľov je zo zákona plne v kompetencii MPRV SR. Správa rezerv zabezpečuje tvorbu a udržiavanie štátnych hmotných rezerv, ktoré sú určené na riešenie rôznych typov kríz. Tieto nie sú určené na vyrovnávanie výkyvov v zásobovaní trhu,“ uviedla Natália Petríková, hovorkyňa SŠHR SR.

O prípadnom zaradení jahňaciny do štátnych rezerv tak podľa nej najskôr bude musieť rozhodnúť vláda. Chovatelia nateraz prísľub berú vážne.

„Odznel prísľub ohľadom pomoci s odbytom jahniat. Štát by chcel podať ovčiarom pomocnú ruku a pokúsi sa zabezpečiť odbyt približne 100 ton mäsa pre štátne hmotné rezervy. Zďaleka nejde o lukratívny predaj, ale pre chovateľov, ktorí nemajú odbyt to môže byť spása pred úplným krachom. Chovatelia oviec preto dúfajú, že v blízkej dobe dôjde k prvým reálnym krokom riešenia tohto problému,“ vyjadril sa Slavomír Reľovský, riaditeľ Zväzu chovateľov oviec a kôz.

Ondráš: Štát vyhodí peniaze do kontajnera

Nápad o odkúpení jahniat do štátnych rezerv sa stretáva aj s kritikou. Na nezmyselnosť poukazuje Martin Ondráš, expert mimoparlamentného Progresívneho Slovenska na potravinovú bezpečnosť a potravinové právo.

„Z bitúnku odchádza jahňa/kozľa v celku, bez kože, bez vnútorností a bez krvi. Predpokladám v nejakom igelitovom vreci a pôjde rovno do mraziaku, lebo štátne hmotné rezervy chladený tovar nedržia. Štát vyplatí sumu chovateľom a investuje do prepravy a porážky. Neskôr zaplatí náklady na kafilerické spracovanie krvi, kože a vnútorností z porážky. A na sklade má kopec mrazených jahniat/kozliat, ktoré môže akurát tak neskôr vyhodiť, lebo sa nedajú predávať v normálnych obchodoch v takomto stave. Jedine, kde sa dajú použiť sú jedálne a spracovanie, ale to je tak mizivé percento, že 99 percent celých zásob ostane v sklade a neskôr sa budú musieť zlikvidovať. Takže v preklade štát vyhodí peniaze do kontajnera. Takto sa to robí u nás, na Slovensku a všetci sú spokojní. Ako vždy,“ vysvetlil v článku na blogu.sme.sk Martin Ondráš.

Podľa neho by štát jahňatá mohol odkúpiť, osloviť bitúnky v blízkosti ich chovov, zabezpečiť ich spracovanie a následne jahňatá rozdať obyvateľom zdarma.

„Ušetria sa náklady na prepravu, porážku, likvidáciu odpadu, skladovanie, energie na mraziaky, neskoršie náklady na likvidáciu a ešte z toho štát bude môcť robiť pozitívne PR,“ uviedol Martin Ondráš.

Ako príbeh tohtoročných veľkonočných jahniat dopadne, ukážu až najbližšie týždne. Zväz chovateľov oviec a kôz však na potrebu podpory odvetvia poukazuje už roky. Okrem zvýšených podpôr by chovatelia potrebovali zjednodušiť podmienky pre tzv. farmárske bitúnky pre predaj jahniat priamo od chovateľa. Riešiť treba aj problém zlého odbytu ovčej vlny, ktorú by v budúcnosti mohla spracovávať slovenská prevádzka na stavebné účely.