Pre zeleninára Juraj Mačaja z okolia Senca, a najmä jeho zamestnancov, boli štvrtkové dvadsaťstupňové teploty ideálnou bodkou za výsadbou jarných zemiakov. Do ich sadby sa pustili už  22. februára a v týchto dňoch dokončia posledné hektáre.

Slnečné a teplé počasie, ktoré prevláda na Slovensku spríjemňovalo prácu aj štyrom zamestnancom, ktorí sedeli na prerobenom sadzači zemiakov MARS starom 40 rokov. Ich monotónnemu, ale pritom presnému a najmä citlivému ukladaniu naklíčených zemiakov do hrobčeka asistovali ďalší dvaja pomocníci. Tí im podávali debničky so sadbou. Pomalé tempo traktora len veľmi pozvoľne ukrajovalo z rozľahlých polí. Aj z tohto dôvodu sa súčasne na jednej parcele pohybovali tri sadzače. Celkovo v túto jar zbrázdili už 120 hektárov pôdy. Práve toľko predklíčených zemiakov vysadil pestovateľ Juraj Mačaj.

Prvé zemiaky už začiatkom júna

Skoré jarné zemiaky sú pre okolie Senca predurčené. Jar sa tu hlási o slovo dostatočne skoro, vody na zavlažovanie je stále dostatok a aj pôda je dobre zásobená živinami. Vinár by sa po tom opise rozplýval nad terroir oblasti. Zeleninár Juraj Mačaj je pragmatický. Hovorí, že by bolo trestuhodné túto úrodnú pôdu dostatočne nevyužívať.

„Spotrebiteľ chce slovenskú produkciu a my rastieme s jeho záujmom. Teší nás, že na obaloch výrobkov hľadá, či petržlen, mrkva alebo zemiaky boli dopestované na Slovensku. Jeho dôvera k domácej produkcii je našou motiváciou,“ hovorí Juraj Mačaj.

Ten, ak sa nič neočakávané nestane, sľubuje, že prvé zemiaky z tamojších polí prinesú na slovenský stôl už v prvý júnový týždeň.

„Nie je za tým žiadna veda, alebo nebodaj chémia. Len zasadené predklíčené zemiaky zakryjeme netkanou textíliou. Tá vytvorí priaznivú klímu a tak urýchli rast. Takéto zemiaky dávajú spravidla úrodu už o 75 až 90 dní po zasadení,“ hovorí Juraj Mačaj.

Gro zemiakov ale tento pestovateľ ešte len musí vysadiť. A nie len on. Okolie Senca sa stalo zásobarňou druhého slovenského chleba a stvorilo niekoľkých výrazných pestovateľov. Každoročne sa tu dorába približne tretina domácej produkcie zemiakov. V aktuálnom roku tu budú pestovať hľuzy, ktoré sa presťahovali k Sencu z Oravy, Spiša a Liptova až na 1800 hektároch pôdy. Dnes tak popri jarných zemiakoch sadili aj tie na jesenné uskladnenie.

Nízka sebestačnosť zasadila v obyvateľoch semienko neistoty

Pestovatelia v tejto lokalite sa vzhľadom na intenzívnu investičnú náročnosť tohto odvetvia poľnohospodárstva ako jedny z prvých začali združovať do odbytových združení, ktoré dokážu spojiť flexibilitu malých farmárov s vyjednávajúcou silou koncentrovanej organizácie výrobcov, ktorá centrálne zabezpečuje balenie a odbyt produkcie.

Najmä vďaka masívnej výstavbe skladovacích kapacít v uplynulých mesiacoch dokáže farma Mačajovcov zvládať nevídaný nápor obchodných reťazcov na ich produkciu. Nízka potravinová sebestačnosť štátu v spotrebiteľovi vzbudzuje obavy a ten preto tlačí plné košíky jedla uličkami obchodných prevádzok. Saldo 1,8 miliardy eur v obchode s agrokomoditami znamená, že ak by sme okrem vývozu nedoviezli denne potraviny za päť miliónov eur, Slovensko zostane hladné. V čase neistého voľného pohybu ľudí a tovarov v rámci Európskej  únie je to dostatočná motivácia predzásobiť sa. Nízka sebestačnosť zasadila v obyvateľoch semienko neistoty.

Dnes je preto päťsto zamestnancov farmy Mačajovcov nielen v špičke jarných prác a zakladá novú úrodu, ale aj v rekordných objemoch vyskladňuje tú starú.

„Objednávky sú o sto percent vyššie ako je priemer v tomto období. Denne opúšťa naše sklady 500 ton zeleniny a zemiakov. To je približne 35 kamiónov,“ hovorí Juraj Mačaj.

Ako každý podnikateľ, aj on sa obáva. Zháňa ochranné rúška, v hlave si pripravuje krízové scenáre. Žiaľ, aj toto priniesla aktuálna situácia. Tá, ktorá nás môže po jej prekonaní nakopnúť k novému prístupu k hospodáreniu na pôde a spracovaniu potravín.