Žatva na západe krajiny zatiaľ očakávania poľnohospodárov celkom nenapĺňa. Potvrdili to aj na žatevnom výjazde za prítomnosti ministerky pôdohospodárstva. Tá sa priamo na poli stretla so zástupcami Poľnohospodárskeho družstva Hlohovec.

„Slovensko opäť zvýšilo výmeru obilnín. Určite sa poľnohospodári správajú logicky, pretože pestovať pšenicu a predať ju za reálne dobrú cenu je ekonomicky výhodné. Úrody vyzerajú pre tento rok trošku vyššie,“ uviedla Gabriela Matečná, ministerka pôdohospodárstva.

Nateraz sa však predpovede na trnavskej tabuli nenapĺňajú. PD Hlohovec hospodári celkovo asi na 4 a pol tisíca hektárov pôdy. Aktuálne sú zožaté asi dve tretiny obilnín.

V Hlohovci očakávajú prepad tržieb až 500-tisíc eur

„Tie výsledky sú zatiaľ bohužiaľ slabšie, ako sme očakávali. Repku máme zobranú a dostali sme sa na úroveň 2,7 až 2,8 tony z hektára. Pri tvrdších pšeniciach je veľmi nízka úroda, len okolo 3,5 tony na hektár. Mäkké pšenice sú o niečo lepšie, trochu odolali suchu, tam sa to dostáva na 4,5 tony na hektár. Treba povedať, že po tých májových dažďoch porasty vyzerali, že úroda by mohla byť lepšia, ale príroda je taká, aká je. Bude to určite podpriemer,“ vyjadril sa predseda PD Hlohovec Anton Cebo.

Podobne to vyzerá aj v iných častiach regiónu.

„Je to jeden z najproduktívnejších regiónov, ale už teraz v začiatkoch žatvy musíme žiaľ skonštatovať, že situácia nie je taká, ako sme očakávali. U repky sú úrody asi polovičné. Podpísal sa na tom najmä suchý apríl a hoci v máji pršalo, prišiel suchý jún s obrovskými horúčavami. To sa prejavilo na obilninách a bude to mať určite dosah aj na kvalitu týchto produktov,“ dodal predseda trnavskej RPPK Oliver Šiatkovský.

Len samotné PD Hlohovec predpokladá, že tržby z úrody budú nižšie o 450 až 500-tisíc oproti očakávaniam. Či sa straty potvrdia aj v iných regiónoch, ukážu až najbližšie týždne.

„My poľnohospodári zvykneme hovoriť, že o žatve až po žatve. Teraz sme len na začiatku. Čo sa týka Slovenska, dve najväčšie nížiny začali so žatvou, začalo sa najskôr s ozimným jačmeňom, teraz pokračujeme v repke a v pšeniciach. Samozrejme, s výkyvmi počasia musíme vždy počítať, je ale veľmi ťažko teraz robiť odhady. Ale možno povedať, že ten pozitívny odhad, ktorý sme mali koncom mája, už možno taký pozitívny v praxi nebude, aj keď sa pozrieme na prvé výsledky,“ dodal predseda SPPK Emil Macho.

Podľa ministerky sa poľnohospodári musia vždy pripraviť na klimatické zmeny a mali by podnikať opatrenia, ktoré by úrodnosť pôdy aj vlahu zlepšili.

Stav pôdy sa zhoršuje

„Nechcem byť veľmi kritická, ale keď sa pozriem na ten veľký lán, aj keď je to mierna pahorkatina, určite by bolo dobré občas prerušiť ten svah, aby sa voda vsakovala. Ďalší nedostatok je, že máme málo organickej hmoty v pôde a tá chýba najmä preto, že máme málo dobytka. Súvisí to jedno s druhým. Organická hmota zachytáva vodu v pôde a to je niečo, čím by sa do budúcnosti mali poľnohospodári zaoberať. Poslednou veľkou výčitkou pre poľnohospodárov je to, že obsah vápnika v pôdach je veľmi nízky. Čiže kombinácia vápnenia a organickej hmoty, zlepšenie pomerov hospodárenia na pôde, by vylepšili aj hospodárenie s vodou,“ uviedla priamo na poli pri obci Pastuchov Matečná.

Potrebu výživy a starostlivosti o pôdu poľnohospodári nepopierajú.

„Remízky, vodozádržné opatrenia, vápnenie pôdy, toto všetko sú poľnohospodári pripravení robiť, ale treba k tomu povedať aj to „B“, tak ako sa to robí v západných krajinách – týmto všetkým náležitostiam musí predchádzať aj patričná podpora. Pretože keď ten poľnohospodár pôsobí na tom otvorenom európskom trhu, tak jednoducho musí mať rovnaké podmienky,“ reagoval Emil Macho z SPPK.

Poľnohospodári aj ministerstvo potvrdzuje, že stav pôdy sa postupne zhoršuje. Nasvedčujú tomu aj znižujúce sa výnosy z hektára. Trnavská tabuľa patrila v minulosti k najproduktívnejším. Teraz sa produktivita presúva aj do severnejších regiónov Slovenska.

„Je pravda, že stav pôdy sa zhoršuje. Ale nie je to tak, že by sme tento stav chceli my, prvovýrobcovia. Keď jednoducho sedliak chce prežiť, a má nejaké zdroje, tak bohužiaľ šetrí, kde sa dá. Šetrí aj na pôde, aj na ľuďoch. Šetríme na všetkom. My by sme chceli, aby ten stav bol lepší, ale na to musíme nejakým spôsobom mať,“ vyjadril sa predseda PD Hlohovec Anton Cebo.

Podľa neho sa situácia nemôže zlepšiť z roka na rok, odhaduje to na 15 rokov.

Pokles úrody súvisí aj s tým, čo do pôdy dávame

„Poľnohospodári síce očakávajú od štátu podpory, ale my v zmysle európskych pravidiel nemôžeme podporovať intenzifikačné opatrenia. Čiže ani melioračné vápnenie, ani organické hnojenie tak, ako to bolo v minulosti pred vstupom do EÚ. Je to niečo, čo zvyšuje produkciu a to si musia poľnohospodári uvedomiť. Ak sú nízke úrody na trnavskej tabuli, kde bolo bežne 6-7 ton z hektára a klesnú na úrodu 3,5 – 4 tony z hektára, tá produktivita je nízka a súvisí to nielen s vodou, ale aj s tým, čo do pôdy dávame,“ reagovala Matečná.

Podľa poľnohospodárov sa treba týmito otázkami vážne zaoberať.

„Poľnohospodári už dosahujú vyššie tržby z rastlinnej výroby ako zo živočíšnej. Už sme sa prehupli cez polovicu. Tá organická hmota však pôde chýba a z dlhodobého hľadiska je to niečo, do čoho budeme musieť investovať. Inak o 50-rokov to môže byť obrovský problém a preto sa o tú pôdu musíme starať,“ dodal Macho z SPPK.

Roľníci priznávajú, že sa v budúcnosti musia lepšie pripravovať aj na klimatické zmeny a nástrahy počasia. V tomto smere by privítali vytvorenie Rizikového fondu, na ktorý už roky čakajú.

Žatva v súčasnosti napreduje najmä na západe a na celom juhu Slovenska. Či bude úspešná tak, ako predpovedali odhady, sa ukáže až po jej ukončení o niekoľko týždňov. Karty môžu zamiešať severnejšie regióny, ktoré so žatvou ešte nezačali. Poľnohospodári sa preto chystajú definitívne výsledky žatvy zhodnotiť až v polovici leta.