Články z kategórie Živočíšna výroba
Za posledných 30 rokov poklesol chov dojníc na Slovensku o 80 percent. Hlavným dôvodom je, že prvovýrobcovia mlieka sú dlhodobo v mínuse. Bez okamžitej pomoci štátu zaniknú ďalšie chovy aj v Banskobystrickom kraji, kde už postupne rušia chovy a mliekarne zas znižujú produkciu mliečnych výrobkov. Zrušenie dojníc znamená, že ich chov sa so 100% istotou viac neobnoví a postupne zanikne celé odvetvie.
Domáce ošípané chovajú už viac ako tridsať rokov a neodolali ani tento rok. Poľnohospodárske družstvo Drienovec (okres Košice-okolie) má v maštali tri stovky odstavčiat. Aj keď sa mnohé chovy rušia, oni veria, že zas bude dobre. Kedysi to bola zaujímavá komodita, no zisk z ošípaných nevideli už roky.
Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku organizuje 12. júna celoslovenské ovčiarske slávnosti – Ovenálie 2022. Pôjde už o 13. ročník podujatia, ktorý sa pravidelne koná v amfiteátri vo Východnej.
Sektor prvovýroby mlieka volá po mimoriadnej pomoci už od minulého roka. Už vlani na jeseň sa hovorilo o stratách vo výške 45 miliónov eur. Prvovýrobcovia sa následne obrátili na rezort pôdohospodárstva so žiadosťou o mimoriadnu pomoc – vyčíslili ju na 35 miliónov eur. Odpoveď rezortu bola spočiatku vágna – hovorilo sa o hľadaní možností a citlivom vnímaní problémov prvovýrobcov. Následne vo februári prišlo vyjadrenie, že k poskytnutiu mimoriadnej podpory predsa len dôjde.
V roku 2002 slovenskí poľnohospodári chovali viac ako 117 tisíc prasníc a krajina bola v bravčovom mäse sebestačná na 90 percent. „Dnes sme na čísle nižšom ako 27 tisíc kusov prasníc a sebestačnosť sa pohybuje okolo 27 percent,“ upozorňuje na alarmujúci stav Julián Škerlík, predseda Zväzu chovateľov ošípaných na Slovensku.
Bez mimoriadnej jednorazovej podpory hrozí ďalšia likvidácia chovov dojníc v SR s následnými negatívnymi dosahmi na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti, pôdnej úrodnosti a zamestnanosti na vidieku. Uviedli to vo vyhlásení členovia Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka (SZPM) po utorkovom zasadnutí členskej schôdze.
Gagot stoviek kačíc v prostredí udržiavaných vodných plôch zaujme každého. Zvuk, či scenéria kačíc v svojom takmer prirodzenom prostredí ponúkajú pohľad na zabudnutý obraz nášho vidieka. Kačací život začína aj končí v Kráľovom Brode. Tradícia vznikla v minulosti a do dnešných dní ju preniesol veľký muž slovenského poľnohospodárstva - František Szikura.
Polícia vyšetruje krádež jahniat v obci Ľubovec v okrese Prešov. Ako TASR informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove Jana Ligdayová, krádež oznámil na linku 158 vo štvrtok (5. 5.) 77-ročný Prešovčan. Došlo k nej v období od 22. apríla do štvrtka.
Od prvého prípadu afrického moru ošípaných, ktorý sme na Slovensku mali potvrdený 25. júla 2019, sa nákaza objavila už v 39 chovoch. V prípade uhynutej či ulovenej diviačej zveri bolo potvrdených 3 728 pozitívnych prípadov. Vyplýva to z informatívnej správy, ktorú schválila vláda.
Poľnohospodárskemu družstvu so štyridsaťročnou tradíciou, ktoré obhospodaruje vrchy Spišskej Magury hrozí zánik. Platobná agentúra družstvu doposiaľ nevyplatila podpory za minulý rok, navyše, na základe vykonanej kontroly skrátila výmery a udelila sankcie. Hrozí, že o prácu príde 35 zamestnancov družstva, v okrese Kežmarok, kde je tretia najvyššia nezamestnanosť na Slovensku. Predseda družstva si myslí, že do tejto situácie by sa nedostal, keby systém neposudzoval pasienky, ako ornú pôdu.
Poľnohospodárske družstvo podielnikov Kežmarok sa pred tromi rokmi začalo venovať genomike zvierat a dnes patria medzi jej priekopníkov na Slovensku. Učili sa od najlepších českých chovateľov. Genomika je získavanie a analyzovanie informácií z DNA zvierat. Využíva sa pri ich šľachtení a vďaka nej je možné predpokladať, koľko bude otelená jalovička slovenského strakatého dobytka v budúcnosti dojiť. Stačí k tomu pár teľacích chlpov.
Prvovýrobcovia mlieka sa po potvrdení mimoriadnej štátnej pomoci vo výške 10 miliónov eur namiesto požadovaných 35 miliónov eur obávajú o budúcnosť mliečneho sektora na Slovensku.
Straty v sektore prvovýroby mlieka nie sú na Slovensku žiadnou novinkou. Chovatelia sa s nimi stretávajú neustále a roky ich vykrývajú najmä rastlinnou výrobou. Koncom roka sa Zväz prvovýrobcov mlieka obrátil na rezort pôdohospodárstva s požiadavkou na štátnu pomoc vo výške 35 miliónov eur. Hoci ministerstvo pomoc v ani nie tretinovej sume prisľúbilo, chovatelia zatiaľ nedostali ani euro.
Celkový rozpočet na podporu dojníc na Slovensku vzrastie o 30 %. Uviedol to odbor komunikácie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, v reakcii na spoločné stanovisko Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka (SZPM) a Slovenského mliekarenského zväzu (SMZ).
Prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka trvajú na požiadavke mimoriadnej pomoci od Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vo výške 35 miliónov eur. Od februára majú zo strany agrorezortu prisľúbených 10 miliónov eur. Dodatočné finančné prostriedky ešte viac chýbajú pri enormnom náraste nákladov, čo zrýchlilo tempo poklesu počtu dojníc na Slovensku. Za rok 2021 sme stratili päťtisíc dojníc, ktoré by dokázali zabezpečiť mliečnu produkciu pre 210-tisíc obyvateľov Slovenska.
Najnovšie komentáre
Aktuálna predpoveď počasia
Komerčné informácie
Denný sprievodca domácim a svetovým pôdohospodárstvom. Spravodajstvo od našich redaktorov a tlačových agentúr. Automaticky aktualizované cenové informácie.
Partneri
Najkomentovanejšie za 7 dní