Za posledných 30 rokov poklesol chov dojníc na Slovensku o 80 percent. Hlavným dôvodom je, že prvovýrobcovia mlieka sú dlhodobo v mínuse. Bez okamžitej pomoci štátu zaniknú ďalšie chovy aj v Banskobystrickom kraji, kde už postupne rušia chovy a mliekarne zas znižujú produkciu mliečnych výrobkov. Zrušenie dojníc znamená, že ich chov sa so 100% istotou viac neobnoví a postupne zanikne celé odvetvie.
Domáce ošípané chovajú už viac ako tridsať rokov a neodolali ani tento rok. Poľnohospodárske družstvo Drienovec (okres Košice-okolie) má v maštali tri stovky odstavčiat. Aj keď sa mnohé chovy rušia, oni veria, že zas bude dobre. Kedysi to bola zaujímavá komodita, no zisk z ošípaných nevideli už roky.
Sektor prvovýroby mlieka volá po mimoriadnej pomoci už od minulého roka. Už vlani na jeseň sa hovorilo o stratách vo výške 45 miliónov eur. Prvovýrobcovia sa následne obrátili na rezort pôdohospodárstva so žiadosťou o mimoriadnu pomoc – vyčíslili ju na 35 miliónov eur. Odpoveď rezortu bola spočiatku vágna – hovorilo sa o hľadaní možností a citlivom vnímaní problémov prvovýrobcov. Následne vo februári prišlo vyjadrenie, že k poskytnutiu mimoriadnej podpory predsa len dôjde.
V roku 2002 slovenskí poľnohospodári chovali viac ako 117 tisíc prasníc a krajina bola v bravčovom mäse sebestačná na 90 percent. „Dnes sme na čísle nižšom ako 27 tisíc kusov prasníc a sebestačnosť sa pohybuje okolo 27 percent,“ upozorňuje na alarmujúci stav Julián Škerlík, predseda Zväzu chovateľov ošípaných na Slovensku.
Bez mimoriadnej jednorazovej podpory hrozí ďalšia likvidácia chovov dojníc v SR s následnými negatívnymi dosahmi na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti, pôdnej úrodnosti a zamestnanosti na vidieku. Uviedli to vo vyhlásení členovia Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka (SZPM) po utorkovom zasadnutí členskej schôdze.
Gagot stoviek kačíc v prostredí udržiavaných vodných plôch zaujme každého. Zvuk, či scenéria kačíc v svojom takmer prirodzenom prostredí ponúkajú pohľad na zabudnutý obraz nášho vidieka. Kačací život začína aj končí v Kráľovom Brode. Tradícia vznikla v minulosti a do dnešných dní ju preniesol veľký muž slovenského poľnohospodárstva - František Szikura.
Poľnohospodárskemu družstvu so štyridsaťročnou tradíciou, ktoré obhospodaruje vrchy Spišskej Magury hrozí zánik. Platobná agentúra družstvu doposiaľ nevyplatila podpory za minulý rok, navyše, na základe vykonanej kontroly skrátila výmery a udelila sankcie. Hrozí, že o prácu príde 35 zamestnancov družstva, v okrese Kežmarok, kde je tretia najvyššia nezamestnanosť na Slovensku. Predseda družstva si myslí, že do tejto situácie by sa nedostal, keby systém neposudzoval pasienky, ako ornú pôdu.
Poľnohospodárske družstvo podielnikov Kežmarok sa pred tromi rokmi začalo venovať genomike zvierat a dnes patria medzi jej priekopníkov na Slovensku. Učili sa od najlepších českých chovateľov. Genomika je získavanie a analyzovanie informácií z DNA zvierat. Využíva sa pri ich šľachtení a vďaka nej je možné predpokladať, koľko bude otelená jalovička slovenského strakatého dobytka v budúcnosti dojiť. Stačí k tomu pár teľacích chlpov.
Straty v sektore prvovýroby mlieka nie sú na Slovensku žiadnou novinkou. Chovatelia sa s nimi stretávajú neustále a roky ich vykrývajú najmä rastlinnou výrobou. Koncom roka sa Zväz prvovýrobcov mlieka obrátil na rezort pôdohospodárstva s požiadavkou na štátnu pomoc vo výške 35 miliónov eur. Hoci ministerstvo pomoc v ani nie tretinovej sume prisľúbilo, chovatelia zatiaľ nedostali ani euro.
Prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka trvajú na požiadavke mimoriadnej pomoci od Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vo výške 35 miliónov eur. Od februára majú zo strany agrorezortu prisľúbených 10 miliónov eur. Dodatočné finančné prostriedky ešte viac chýbajú pri enormnom náraste nákladov, čo zrýchlilo tempo poklesu počtu dojníc na Slovensku. Za rok 2021 sme stratili päťtisíc dojníc, ktoré by dokázali zabezpečiť mliečnu produkciu pre 210-tisíc obyvateľov Slovenska.
Najkomentovanejšie za 7 dní