Umiestniť zviera so zdravotnými problémami na slovenské bitúnky je čoraz ťažšie. Po vypuknutí nedávneho škandálu na poľských bitúnkoch sa totiž mnohé slovenské bitúnky bránia prijímaniu zvierat, ktoré síce nie sú choré ani nijako liečené, majú však zdravotný problém – napríklad v podobe zlomenej nohy. Mnohé z týchto zvierat končia v kafilérii, hoci by boli z veľkej časti vhodné na spracovanie.

„Zlomenina je síce problém, ale nie choroba, ktorá môže ohroziť spotrebiteľa. Preto by aj tieto zvieratá mali vykupovať riadne bitúnky. Tie to ale robia len v prípade, že zviera vie vyjsť samé na dopravný prostriedok,“ uvádza Alexander Pastorek, predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.

Ak sa tak nestane, zvieratá by mali chovatelia porážať priamo na farme.

„Sú presne dané postupy, ktoré ovláda každý mäsiar, ktorých je v každom regióne niekoľko. Zviera musí byť omráčené, vykrvené a vykoľované a bez zbytočného odkladu prepravené na bitúnok. Na mieste zabitia sa pod dozorom veterinárneho lekára môže uskutočniť vyňatie žalúdka a čriev, ale nie žiadne ďalšie jatočné opracovanie. Všetky vybraté vnútornosti musia sprevádzať zabité zviera na bitúnok a musia byť identifikované ako patriace k tomuto zvieraťu,“ vysvetlil Miroslav Ondriaš zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.

Práve v tomto postupe tkvie problém, s ktorým chovatelia bojujú.

„Toto všetko sa ľahko hovorí, ale ťažko vykoná. Odporazenie má vykonať odborník – mäsiar. Zohnať takéhoto pracovníka v priebehu niekoľkých hodín však nie je vôbec jednoduché. Naše farmy veľmi často nie sú ani technicky vybavené na odporazenie dojníc. Pokiaľ zviera bitúnok odmietne a chovateľ samotný ho nedokáže odporaziť, jediným riešením je usmrtenie zvieraťa injekciou na farme. V tomto prípade ide pre chovateľa o čistú stratu, lebo zviera, ktoré malo len pohybový problém zrazu musí skončiť v kafilérii,“ dodáva Alexander Pastorek.

Bitúnky sa boja o svoje dobré meno

Podľa neho ide pritom pri jednom zvierati často o stovky kilogramov mäsa, ktoré sa namiesto spracovania a využitia premenia na popol.

S podobným problémom bojujú aj chovatelia mäsového dobytka. To, že bitúnky nechcú zvieratá s pohybovými problémami prijímať, pred pár dňami verejne potvrdil aj Zväz spracovateľov mäsa. Dôvodom je, že sa po škandále v susednom Poľsku boja o svoje dobré meno – obávajú sa obvinenia z toho, že prijímajú choré zvieratá.

„To čo sme videli v televíznych záberoch z poľských bitúnkov je niečo, čo poctivý poľnohospodár nemôže schvaľovať. Ak zviera leží a na bitúnku mu priviažu časť tela a ťahajú ho po dlážke, je to neprijateľné. Myslíme si, že u nás môže byť problémom aj vybavenie samotných bitúnkov. Krava je ťažké zviera často s hmotnosťou 700-800 kilogramov. Manipuláciu s ňou je v prípade zlomenín nemožná. Ošípanú s hmotnosťou 100 kilogramov zdvihnú dvaja chlapi, kravu žiadnym spôsobom nezdvihnete. Bitúnky by mali byť technicky vybavené tak, aby k bezcitnému zaobchádzaniu so zvieratami s pohybovými problémami nedochádzalo. Štát by mal nájsť dotačný systém, aby dokázal týmto zariadeniam pomôcť ich technicky vybaviť,“ dodal Alexander Pastorek.

Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka vidí problém aj v neexistencii sanitárnych bitúnkov, ktoré sa špecializovali práve na zvieratá so zdravotnými problémami. V minulosti u nás fungovali, zanikli  po vstupe do Európskej únie. Hoci ich úlohu majú teraz preberať bežné bitúnky, v praxi sa to nedeje. Zväz prvovýrobcov mlieka by preto uvítal otvorenie celospoločenskej aj odbornej diskusie a riešenie tohto problému.