Závlahové systémy máme na Slovensku dodnes vybudované na asi 320 tisíc hektároch. V prevádzke je len menej ako tretina. Až 70 percent všetkej závlahovej vody na Slovensku vyčerpá desať najväčších nájomcov čerpacích staníc. Tí ich udržujú v prevádzke a opravujú za vlastné peniaze.

„To treba jednoznačne povedať, že to, čo zo závlah aktuálne funguje, funguje len vďaka súkromnému sektoru, teda samotným poľnohospodárom,“ skonštatoval Jozef Šumichrast, predseda Zeleninárskeho a zemiakarskeho zväzu SR.

Tunel cez kanále

V minulosti sa o závlahy staral štát. To je však už dávnou minulosťou, pretože v uplynulých rokoch do závlah v podstate nijako neinvestoval. V minulosti plánovaná výzva, z ktorej mali čerpať peniaze Hydromeliorácie, štátny podnik, bola zrušená – navyše peniaze mali byť určené na čistenie odvodňovacích kanálov, a nie na rozbehnutie a sfunkčnenie roky nepoužívaných potrubí či čerpacích staníc. Celý zámer výzvy v hodnote 70 miliónov eur už vtedy označovali poľnohospodári ako čiernu dieru.

„Keď som sa dozvedel, že to bude na čistenie kanálov, tak som si povedal, že to bude tunel. Na čistení kanálov sa dá krásne zarobiť, nikto nevie skontrolovať, koľko kubíkov sa odtiaľ vyhrabalo alebo nevyhrabalo. Keby boli peniaze smerované do čerpacích staníc, vtedy by tie peniaze boli efektívne,“ uviedol Róbert Kovács, predseda Zväzu pestovateľov cukrovej repy.

Objem výzvy sa neskôr zúžil na 30 miliónov eur, ani tieto peniaze sa pre jej zrušenie napokon do praxe nedostali. Samotný závlahový systém tak na investície stále čaká.

Chýba financovanie aj mentor

V minulosti na fungovanie a výstavbu závlah prúdili peniaze cez Fond na zveľaďovanie pôdy. Ten zriaďoval a financoval samotný štát. Z jeho prostriedkov od 60-tych rokov budoval aj závlahy a odvodňovacie kanály.

„Tento fond bol v roku 2001 zrušený, a to bez náhrady. Tým že bol zrušený bez náhrady, stratili závlahy a odvodňovacia sústava otca, ktorý to vedel financovať. Stratil sa zdroj toho, čo by poľnohospodári mali ako podporu, preto sa aj štátny podnik Hydromeliorácie dostal do situácie, v akej je,“ zdôvodnil Martin Kováč, štátny tajomník MPRV.

Ďalšou fackou pre celý systém boli podľa neho aj nie práve ideálne podmienky, ktoré Slovenská republika vyrokovala pri svojom vstupe do Európskej únie. Práve z jej prostriedkov môžu samotní pestovatelia čerpať peniaze na závlahy. To sa však vzťahuje len na koncové zariadenia. Posledná výzva bola vyhlásená v roku 2019.

„Prostredníctvom výzvy, ktorá bola zameraná na zavlažovanie, bolo schválených 62 žiadostí o nenávratný finančný príspevok v celkovej sume 28 142 146,95 Eur. Aktuálne je realizovaných 21 projektov,“ uviedlo tlačové oddelenie ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

Na koncové zariadenia mohli prúdiť peniaze aj z nedávno vyhlásenej a aktuálne vyhodnocovanej investičnej výzvy.

„V rámci výzvy sú oprávnené výdavky aj náklady na závlahové systémy. Či je v rámci projektu realizované obstaranie závlahových systémov, uvádza žiadateľ v opise predmetu projektu jednotlivej žiadosti o nenávratný finančný príspevok. V súčasnosti nie je možné kvantifikovať objem a rozsah realizácie takto predložených žiadostí,“ dodala Vladimíra Pôbišová z Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

Bodovo zvýhodnené by pritom mali byť žiadosti na mikrozávlahy, kvapkové závlahy a iné závlahové detaily – tak v uzavretej investičnej výzve, ako aj v pripravovanej 50 miliónovej výzve na investície do poľnohospodárstva.

Investičné výzvy, keďže ide len o čiastkové projekty, však neriešia problémy so štátnym majetkom v podobe závlahových sústav ako celku.

Sucho narastá, závlahy stagnujú

To, že závlahy na Slovensku je potrebné sprevádzkovať na oveľa väčšej ploche, ako v súčasnosti, je podľa pestovateľov nespochybniteľné. Dôkazom tejto potreby je aj tohtoročné sucho.

„Zrnovú kukuricu, ktorú som nemal pod závlahou, sme v auguste totálne zosilážovali, pretože nemala absolútne žiadne klasy. Tam, kde som závlahu mal, tam sme pri zrnovej kukurici dosiahli 5,5 až 6 ton na hektár,“ uviedol ako príklad Róbert Kovács.

Sucho sa pritom vo väčšej či menšej miere opakuje už niekoľko rokov. Predpovede klimatológov neveštia v tomto smere lepšiu budúcnosť – s obdobiami sucha musia pestovatelia počítať každoročne.

To, že klíma sa mení a je potrebné sa tomu prispôsobiť, konštatuje aj nedávno vytvorený materiál z dielne agrorezortu. Súbor opatrení v oblasti hydromeliorácií pre adaptáciu na zmenu klímy a obnovu infraštruktúry závlah na Slovensku sa do medzirezortného pripomienkového konania dostal na konci októbra. Na pripomienkovanie materiálu dostali poľnohospodári čas 8 dní – vrátane víkendu a dušičkových sviatkov.

Samotný materiál mení doterajšie ciele, ktoré ešte v roku 2014 priniesla obdobná koncepcia.

„Koncepcia vychádzala z hodnotenia potrieb pred rokom 2013 a hlavným kritériom bola úroveň povodňového rizika zaplavenia a zamokrenia poľnohospodárskej pôdy v zbernom území odvodňovacích kanálov, ktoré boli vyhodnocované najmä zo stavu, ktorý sa vyskytol v mokrom roku na jar 2010. Takéto investície v súčasnosti nie sú v súlade s novým koncepčným prístupom k využívaniu odvodňovacích kanálov na Slovensku. Novou strategickou úlohou je sústrediť všetky zdroje a úsilie na boj proti zmenám klímy,“ konštatuje sa v samotnom materiáli.

Štátny podnik v popredí?

Materiál prináša prehľad opatrení, ktorými chce štát situáciu na Slovensku zlepšiť. Medzi ne patria adaptívne opatrenia manažmentu odvodňovacej siete so zameraním na zadržanie vody v krajine, monitoring v oblasti hydromeliorácií aj obnova infraštruktúry závlah v podobe ich modernizácie, obnovy infraštruktúry a udržateľný manažment.

„Správca závlahových systémov, ktoré sú majetkom štátu, nebol doteraz oprávnený prijímateľ grantu. To spôsobilo pokračujúce chátranie závlahovej infraštruktúry, na ktorú sa pripájajú agropodnikatelia so svojimi závlahovými strojmi. Len málo nájomcov-agropodnikateľov bolo ochotných za prísnych podmienok investovať do majetku štátu, preto väčšina agropodnikateľov investovala do závlahových strojov, prípadne nevyužila možnosti podopatrenia 4.1 z dôvodu nefunkčnosti závlahovej infraštruktúry. Preto je dôležité pristúpiť k zmene rozšírením opodstatnených prijímateľov aj o správcov štátnej závlahovej infraštruktúry, ktorí by vytvorili obnovou a modernizáciou týchto zariadení agropodnikateľom potenciál odoberania závlahovej vody na odberných hydrantoch,“ konštatuje pripravený materiál.

V radoch samotných pestovateľov vzbudil materiál isté pochybnosti a nevôľu. Opatrenia boli vraj pripravené bez konzultácie s nimi – navyše, čas vyjadriť sa k min bol pomerne krátky.

„Aktuálny materiál je pomerne zvláštne napísaný. Súkromný sektor v ňom šiel do úzadia, zatiaľ čo sa v ňom vyzdvihuje úloha štátneho podniku Hydromeliorácie, ktoré budú v tomto smere investovať. Tu to však treba dať do súladu so strategickým plánom na roky 2023 – 2027, kde sa jednoznačne uvádza, že investovať môže aj štátny podnik, ale takisto aj súkromný sektor. Je to zaujímavé, pretože súkromný sektor chce investovať, a má záujem tak robiť nielen z eurofondov, ale aj z vlastných prostriedkov, avšak v tomto materiáli to nie je dostatočne pomenované,“ upozornil Jozef Šumichrast.

Chýba istota aj záruky

Ministerstvo pôdohospodárstva tvrdí, že súkromný sektor z obnovy závlah vynechať neplánuje.

„Materiál to vôbec nevylučuje, práve naopak, je to prirodzená vec, že tam budú môcť byť aj súkromné investície,“ zareagoval štátny tajomník Martin Kováč.

Podľa neho sa celá koncepcia ešte dopracuje. Aktuálne sa vyhodnocujú pripomienky – aj napriek sviatkom a krátkosti času ich bolo predložených 97. Samotní pestovatelia, ktorí závlahy využívajú aj v súčasnosti, upozorňujú aj na problémy praxe. Pri obnove závlah totiž investujú do cudzieho majetku, a to bez záruky, ako dlho a nakoľko ho budú môcť využívať. Aj vzhľadom k tomu nie je ochota takto investovať medzi poľnohospodármi dostatočne rozšírená.

„Najväčší problém je, že tam nie je žiadna právna istota. My síce máme nejaké zmluvy, ale tie sú vypovedateľné. Vnímame tu aj veľké politické riziko, pretože s každou zmenou politickej garnitúry dochádza k snahe niečo urobiť, každý má potrebu niečo spraviť so závlahami a s tým prichádza pre nás právna neistota. Nikto nevie, či sa o to bude starať štát alebo to prenechá nám. Aj preto je na mieste konštatovanie, že kým tam nebude jasne zadefinovaná právna istota, je možno práve štát dnes brzdou celého rozvoja. Pretože poľnohospodári by do toho šli, ale pri tom musia zhodnocovať štátny majetok, ktorý im pri zmene garnitúry môže byť zobraný,“ upozornil Juraj Mačaj, pestovateľ z okolia Senca.

„Jednoznačne treba nastaviť také podmienky, aby súkromný sektor mohol investovať za jasne stanovených podmienok, a ak tam budú dlhodobé nájomné zmluvy, tak investovať bude a závlahy budú funkčné dlhodobo,“ dodal aj Jozef Šumichrast.

V tomto smere štát prekážky nevidí.

„Cieľom je, aby náš nový prístup umožnil stabilitu vzťahov, jasné pravidlá spolupráce štátneho podniku a užívateľov závlah aj dlhodobé zmluvy,“ zareagoval štátny tajomník Martin Kováč.

Budúcnosť?

Samotný materiál ráta v dlhodobom horizonte – teda do roku 2030, so zabezpečením dostatočného prísunu závlahovej vody do oblastí, ktoré sú kriticky zasiahnuté klimatickou zmenou, a menuje ako príklad Žitný ostrov, Považie a Východoslovenskú nížinu.

„Investície pôjdu najmä do technológie ukrytej v kontajnerových čerpacích staniciach, ktoré budú v prípade budúceho nezáujmu konkrétneho poľnohospodára o zavlažovanie v danej oblasti celé aj s kontajnerom jednoducho premiestniteľné do inej oblasti resp. poľnohospodárovi, ktorý bude mať o zavlažovanie záujem. Navrhované kontajnerové čerpacie stanice budú inštalované priamo v areáloch existujúcich čerpacích staníc, kde má štátny podnik vodoprávne povolenia na odber vody na zavlažovanie,“ navrhuje rezort v materiáli ako jedno z opatrení.

Okrem samotného sfunkčnenia závlahových systémov má v pláne aj ďalší krok – a to pomyselný návrat otca závlah, ktorým bol v minulosti Fond na zveľaďovanie pôdy. Po novom by ním mal byť Klimatický fond pre pôdu, ktorý rezort plánuje zriadiť.

„Bol by to nový fond, ktorý by do značnej miery vedel pomôcť v procesoch navrátenia vody do krajiny, aj v procese zlepšenia biodiverzity, zlepšenia stavu pôdy, čo sú všetko dôležité faktory, pretože ak chceme zabezpečiť závlahovú vodu, tak v prvom rade potrebujeme udržať dažďové a vnútorné vody v krajine.  Zároveň potrebuje vody, ktoré v krajine sú, napríklad závlahové vodné nádrže, vyčistiť, lepšie sprístupniť, aby závlahovú vodu poskytli pre poľnohospodárov. A v treťom rade samozrejme potrebujeme mať samotnú infraštruktúru, ktorá tú vodu prinesie na pole,“ dodal štátny tajomník Martin Kováč.

Výzvy

Téma obnovy závlah je na Slovensku dlhodobá. A hoci sa o nej pomerne intenzívne diskutuje, prax ukazuje, že premietnutie plánov do praxe až také intenzívne nie je. Nakoľko sa zintenzívni s novým prístupom, ktorý MPRV prezentuje aj v súbore opatrení, ukážu až najbližšie roky. V rámci plánov štát nateraz avizuje aj viaceré eurofondové výzvy v novom období.

„V rámci nového programového obdobia 2023 – 2027 je prostredníctvom Strategického plánu SPP 2023 – 2027 naplánovaná implementácia troch projektových intervencií druhého piliera, ktoré sa týkajú investícií do zavlažovacích zariadení. Ide o intervencie 73.09 – Produktívne investície do rozširovania a budovania nových závlah na farmách, 73.10 – Produktívne investície do rozširovania a budovania novej infraštruktúry závlah mimo fariem a 73.11 – Produktívne investície do rekonštrukcie a modernizácie existujúcej infraštruktúry závlah. V rámci intervencií 73.09 a 73.10 je naplánované vyhlásenie výziev v druhej polovici roku 2024. V rámci opatrenia 73.11 je naplánované vyhlásenie výzvy v prvej polovici roku 2025,“ dodalo tlačové oddelenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.