Zadajte hľadaný výraz

Branding VUB 2020 Jeseň LEFT
Branding VUB 2020 Jeseň RIGHT
Branding VUB 2020 Jeseň TOP
Článok dňa Legislatíva Z domova

Zastrešenie hnojísk? Nakladanie s hnojom nad rámec požiadaviek EÚ

Zastrešenie hnojísk? Nakladanie s hnojom nad rámec požiadaviek EÚ

Ministerstvo životného prostredia pripravuje novelu vyhlášky, ktorá súvisí so zákonom o ovzduší. Výsledkom budú aj novinky v nakladaní s hnojom.

„Dôvodom prijímania návrhu vyhlášky je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ. Primárnym cieľom návrhu vyhlášky je nahradiť ustanovené zásady správnej poľnohospodárskej praxe týkajúce sa obmedzovania emisií amoniaku z chovov hospodárskych zvierat samostatným dokumentom: Kódexom správnej poľnohospodárskej praxe. Za ostatné roky sa technické možnosti obmedzovania emisií amoniaku rozšírili o nové možnosti a z tohto dôvodu považujeme za náležité vydať predmetný dokument, v ktorom budú tieto techniky opísané spolu s ich potenciálom zníženia emisií amoniaku pri ich aplikácii,“ uvádza sa v predkladacej správe.

Ministerstvo životného prostredia, ktoré má zákon o ovzduší pod palcom, za základný cieľ zmien označilo dosiahnutie národných redukčných záväzkov.

„Tie vyplývajú z európskych pravidiel – teda do roku 2030 znížiť emisie amoniaku o 30 percent v porovnaní s rokom 2005. Pripomíname, že vyše 90 percent amoniaku pochádza  práve z chovov hospodárskych zvierat,“ uviedol Slavomír Held z tlačového odboru MŽP.

Skladovanie pod strechou

Vyhláška by mala priniesť zmenu pri skladovaní hnojív. Dotkne sa to najmä tuhých hnojív, ktoré po novom budú musieť byť pri skladovaní zastrešené.

„Navrhované opatrenie má zabrániť unikaniu cenných živín ako amoniak a metán do ovzdušia. Práve poľnohospodárom by malo záležať, aby im tieto živiny neunikali, či už pri skladovaní hnoja, alebo aplikácii hnoja do pôdy,“ vyjadril sa Slavomír Held.

Proti sa v pripomienkovom konaní postavila Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. Tá žiada, by mal poľnohospodár možnosť výberu medzi zastrešením skladovacích priestorov a iným opatrením s rovnocenným zmierňujúcim účinkom, ktorý by prispel k zníženiu emisií amoniaku.

„Dôvodom navrhovanej zmeny vyhlášky je legislatíva EÚ. Tá však ustanovuje zastrešenie hnojísk ako dobrovoľný postup pre zníženie emisií amoniaku, nie povinný. Podľa navrhovanej slovenskej právnej úpravy z dielne MŽP SR však poľnohospodár nemá na výber a bude musieť hnojisko zastrešiť, čo predstavuje pre podniky veľkú ekonomickú záťaž. Nesúhlasíme so zavádzaním prísnejších pravidiel pre slovenských poľnohospodárov v porovnaní s tým, čo požaduje Európska únia. Pri súčasnom nastavení návrhu materiálu sa budú na podniky vzťahovať aj iné povinnosti, ktoré budú taktiež mať na tieto podniky veľké finančné dosahy a je preto podľa nášho názoru vhodné, aby mali tieto podniky možnosť výberu postupu, ktorý im najviac vyhovuje a je pre ne čo najmenej finančne zaťažujúci,“ upozornila hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.

Návrh vyhlášky podľa komory vykazuje znaky tzv. gold-plantingu, teda rozširovania požiadaviek kladených Európskou úniou, čo je v rozpore aj s programovým vyhlásením vlády.

Zapravenie do štyroch hodín

Nová vyhláška má v súvislosti s hnojom zaviesť aj ďalšie zmeny. Ráta s ich zapravením do ornej pôdy najneskôr do 4 hodín.

„V rámci pripravovanej novely sa pri hnojení  upravuje aj doba zapracovania hospodárskych hnojív do pôdy od rozmetania. Toto opatrenie má pozitívny dopad na uchovávanie amoniaku v pôde. Opatrenie sa má uplatniť do roku 2028,“ vysvetlil Slavomír Held z MŽP.

Komora má výhrady aj k tomuto ustanoveniu.

„SPPK žiada v rámci medzirezortného pripomienkového konania k vyhláške, zmenu zo 4 hodín na 24 hodín. Zároveň upozorňujeme na ustanovenia zákona o hnojivách, v zmysle ktorých je zapravenie hospodárskych hnojív nevyhnutné najneskôr do 24 hodín po ich aplikácii, a to v zraniteľných oblastiach. To znamená, že vyhláška v navrhovanom znení by predstavovala v porovnaní so zákonom o hnojivách ešte prísnejšiu právnu úpravu pre iné ako zraniteľné oblasti, t. j. oblasti, ktoré si nevyžadujú tak citlivý prístup ako zraniteľné,“ uviedla Holéciová.

Komora poukazuje na legislatívu v susednom Česku, kde pri kvapalných hospodárskych hnojivách je doba zapravenia stanovená do 24 hodín a pri tuhých hospodárskych hnojivách do 48 hodín. Rezort životného prostredia však argumentuje viacerými pozitívnymi dosahmi navrhovaných zmien.

„Znižujú sa tak aj emisie metánu do ovzdušia, ktorý patrí medzi nebezpečné skleníkové plyny  s potenciálom globálneho otepľovania  25 -násobne vyšším, ako oxid uhličitý. Okrem výrazného zníženia emisií amoniaku má toto opatrenie významný vplyv aj na zníženie zápachu,  spätým s aplikáciou hospodárskych hnojív na pôdu, ktorý často znehodnocuje kvalitu života na vidieku. Zastrešenie skladovacích priestorov pevným krytom môže uchrániť až  80 percent  emisií amoniaku,  zapravenie hnoja do pôdy do 4 hodín uchráni až 60 percent,“ dodal Held.

Komora vidí aj iné možnosti

Slovenská poľnohospodárska komora zas cez Janu Holéciovú poukazuje na iné možnosti zníženia emisií.

„Je to napríklad zníženie pH, zriedenie hnojív, aplikácia pri nízkej teplote a slabom vetre. Uvedené možnosti vyplývajú z Kódexu správnej poľnohospodárskej praxe na znižovanie emisií amoniaku z chovov hospodárskych zvierat a aplikovania hnojív do pôdy. Zároveň treba dodať, že v prípade, že ide o zdroje intenzívneho zápachu, teda látky ktoré intenzívne zapáchajú, je potrebné, aby sa pred uvedením na trh v uznávacom konaní na UKSÚP testovali. Následne je možné rozhodnúť o ich nepovolení alebo povolení s obmedzením, napríklad že po schválení bude uvedené: „zapraviť bezodkladne alebo do 4 hodín.“

K pripravovanej vyhláške sa už uskutočnilo medzirezortné pripomienkovanie. Hoci mala pôvodne vstúpiť do platnosti od októbra, vyhodnocovanie pripomienok zatiaľ prebieha. Rezort životného prostredia nevylučuje, že sa do znenia napokon dostanú aj niektoré zmeny navrhované samotnými poľnohospodármi.

„Súčasný návrh novely je po medzirezortnom pripomienkovom konaní. Zásadné pripomienky poľnohospodárov budú predmetom rozporového konania.  Nevylučujeme preto zavedenie väčšej variability opatrení,“ uzavrel Slavomír Held z MŽP.

Autor článku: Ivana Kaliská
Zdroj obrázku: TASR/Pavol Ďurčo - Hnojenie poľnohospodárskej pôdy v Súľove 6. októbra 2004.

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1581 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

13 komentárov

  1. realista
    13. októbra 2020

    Otázka pre p. Mičovského a Budaja:

    Koľko € je určené v pripravovaných podporných schémach na realizáciu nových „zelených“ požiadaviek na chovateľov zvierat ???
    Lebo legislatíva týmto hovorí:
    N a j p r v hnojiská a technológie na obmedzenie emisií potom r e m í z k y….

    alebo ?

    Odpovedať
  2. Martin
    13. októbra 2020

    Len podrážajme si nohy ďalej…a aj tí poslední chovatelia sa nato vydlabú , nič iné len veľkohubé reči o záchrane chovov sú preč….zasa európskejší ako Európa…však Budajko ty mudrlant. Keď bude celá západná Európa zastrešená potom môžte aj u nás a nie naopak.

    Odpovedať
    1. G.S.
      13. októbra 2020

      Navrhnite niekto Budajovi aby svoje prdy zachytával a nepúšťal do sveta. Určite v ekológii týmto predbehneme celú Galaxiu. Od schválenia takýchto zákonov navrhujem aby roľníci od Bratislavy vozili hnoj zásadne pred Budajove ministerstvo a nech ho títo do 4 hodín zaorú. Rovno do tej jeho sprostej gebule – Domovníka tupého.

  3. G.S.
    13. októbra 2020

    Otázočka- to chce zastrešovať aj poľné hnojisko? Alebo ide len o pevné? Lebo od odborníka Domovníka sa dá čakať čokoľvek. Aj zákaz poľných hnojísk.

    Odpovedať
    1. realista
      13. októbra 2020

      Ministerstvo životného prostredia viz

      https://www.minzp.sk/files/oblasti/ovzdusie/ochrana-ovzdusia/metodicke-postupy-prirucky/kodex_spravnej_polnohosp_praxe_final.pdf

      vyšiel vo Vestníku Ministerstva životného prostredia SR, čiastka 2/2020

      prajem príjemné čítanie na dlhé zimné večery…….

    2. G.S.
      15. októbra 2020

      Podľa toho odkazu na konci to asi prebrali od Španielov a len preložili. Jedno odporúčanie ma pobavilo. Pracujem vo flyšovom pásme a oni odporúčajú , že je lepšie zaorávať hnoj pri daždi. Mne keď zaprší, tak sa na íle vozím a pôdu ryjem a nie oriem. To si môžu dovoliť na rovinách pri Trnave a nie u nás. Odporúčania typu nepásť trávu a radšej kŕmiť kukuričnou silážou. Alebo kosiť až prestarnutú trávu a nepásť na mladej len aby sa znížili emisie amoniaku. V odporúčaniach stačí len prekryť hnoj celtou. No a tí, ktorí máte hnojovicové nádrže, tak si ich zmenšujte a nadstavujte aspoň na výšku 5 m. A nezabudnite, že ich nemáte pravidelne vyvážať ale nechať zatvrdnúť povrch.No a rozptyly nákladov sú tiež zaujímavé. Takže realista – vďaka za komediálne čítanie od zelených debilov.

    3. realista
      16. októbra 2020

      re: GS – tak jest. Má to povahu materiálu, ktorý tvoril zjavne niekto mimo agrosektora (zelený Taliban) a niektoré odporúčania kolidujú s inými prepismi….už len čakám kedy Úrad jadrového dozoru SR nám nariadi merať a evidovať rádioaktivitu exkrementov a zverejňovať údaje na internetovej stránke – samozrejme na náklady chovateľa ……

  4. DoesntMatter
    13. októbra 2020

    Kto tu podporuje Micovskeho?
    Toto je vysledok jeho prace, takto haji rezort. Tito dvaja dedkovia ani netusia, co takato legislativa sposobi.

    Odpovedať
  5. jm
    15. októbra 2020

    Odporúčam zodpovedným povedať odkiaľ na podobné opatrenia zobrať peniaze keď produkt akým je mlieko sa dlhodobo vyrába za cenu ktorá nepokryje už dnešné náklady.Ďalej odporúčam zodpovedným navštíviť aj iné krajiny a nech porovnajú podporu a požiadavky na poľnohospodárov.

    Odpovedať
    1. realista
      16. októbra 2020

      Pre zodpovedných : Z PRV – na to bol určený…..

  6. jm
    16. októbra 2020

    poslúchať a uplácať ?

    Odpovedať
    1. realista
      17. októbra 2020

      nie označiť a po dokázaní konania proti zdravému rozumu alebo vo vlastný prospech defenestrovať a konečne n i e l e n na našom ministerstve…..

  7. A.k.
    18. októbra 2020

    Ak nám/vám/ na tom záleží, vyriešte to. Ako? Z prostriedkov plánu obnovy EÚ vybudujte, dobudujte prekryté hnojiská pre podniky, ktoré sú na to pripravené a ktoré to potrebujú, a to v objeme podľa stavov v Cehz. Veľmi ich potrebujeme. Nepotrebujeme ich mať ani v majetku, ani robiť verejné obstarávania. Potrebujeme hnojiská, ale nie s podporou 40%, alebo 50%, ale s financovaním vo výške 100%. My sa zaviažeme využívať ich min. 5 rokov. Forma zákazov a príkazov nie je hodná zdravého sedliackého rozumu.

    Odpovedať

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom. Ak sa váš komentár v článku nezobrazí ihneď po jeho odoslaní, zachytila ho automatická antispamová ochrana. V tom prípade nás prosím kontaktujte a my daný komentár dohľadáme a manuálne schválime.