Ministerstvo životného prostredia pripravuje novelu vyhlášky, ktorá súvisí so zákonom o ovzduší. Výsledkom budú aj novinky v nakladaní s hnojom.

„Dôvodom prijímania návrhu vyhlášky je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ. Primárnym cieľom návrhu vyhlášky je nahradiť ustanovené zásady správnej poľnohospodárskej praxe týkajúce sa obmedzovania emisií amoniaku z chovov hospodárskych zvierat samostatným dokumentom: Kódexom správnej poľnohospodárskej praxe. Za ostatné roky sa technické možnosti obmedzovania emisií amoniaku rozšírili o nové možnosti a z tohto dôvodu považujeme za náležité vydať predmetný dokument, v ktorom budú tieto techniky opísané spolu s ich potenciálom zníženia emisií amoniaku pri ich aplikácii,“ uvádza sa v predkladacej správe.

Ministerstvo životného prostredia, ktoré má zákon o ovzduší pod palcom, za základný cieľ zmien označilo dosiahnutie národných redukčných záväzkov.

„Tie vyplývajú z európskych pravidiel – teda do roku 2030 znížiť emisie amoniaku o 30 percent v porovnaní s rokom 2005. Pripomíname, že vyše 90 percent amoniaku pochádza  práve z chovov hospodárskych zvierat,“ uviedol Slavomír Held z tlačového odboru MŽP.

Skladovanie pod strechou

Vyhláška by mala priniesť zmenu pri skladovaní hnojív. Dotkne sa to najmä tuhých hnojív, ktoré po novom budú musieť byť pri skladovaní zastrešené.

„Navrhované opatrenie má zabrániť unikaniu cenných živín ako amoniak a metán do ovzdušia. Práve poľnohospodárom by malo záležať, aby im tieto živiny neunikali, či už pri skladovaní hnoja, alebo aplikácii hnoja do pôdy,“ vyjadril sa Slavomír Held.

Proti sa v pripomienkovom konaní postavila Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. Tá žiada, by mal poľnohospodár možnosť výberu medzi zastrešením skladovacích priestorov a iným opatrením s rovnocenným zmierňujúcim účinkom, ktorý by prispel k zníženiu emisií amoniaku.

„Dôvodom navrhovanej zmeny vyhlášky je legislatíva EÚ. Tá však ustanovuje zastrešenie hnojísk ako dobrovoľný postup pre zníženie emisií amoniaku, nie povinný. Podľa navrhovanej slovenskej právnej úpravy z dielne MŽP SR však poľnohospodár nemá na výber a bude musieť hnojisko zastrešiť, čo predstavuje pre podniky veľkú ekonomickú záťaž. Nesúhlasíme so zavádzaním prísnejších pravidiel pre slovenských poľnohospodárov v porovnaní s tým, čo požaduje Európska únia. Pri súčasnom nastavení návrhu materiálu sa budú na podniky vzťahovať aj iné povinnosti, ktoré budú taktiež mať na tieto podniky veľké finančné dosahy a je preto podľa nášho názoru vhodné, aby mali tieto podniky možnosť výberu postupu, ktorý im najviac vyhovuje a je pre ne čo najmenej finančne zaťažujúci,“ upozornila hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.

Návrh vyhlášky podľa komory vykazuje znaky tzv. gold-plantingu, teda rozširovania požiadaviek kladených Európskou úniou, čo je v rozpore aj s programovým vyhlásením vlády.

Zapravenie do štyroch hodín

Nová vyhláška má v súvislosti s hnojom zaviesť aj ďalšie zmeny. Ráta s ich zapravením do ornej pôdy najneskôr do 4 hodín.

„V rámci pripravovanej novely sa pri hnojení  upravuje aj doba zapracovania hospodárskych hnojív do pôdy od rozmetania. Toto opatrenie má pozitívny dopad na uchovávanie amoniaku v pôde. Opatrenie sa má uplatniť do roku 2028,“ vysvetlil Slavomír Held z MŽP.

Komora má výhrady aj k tomuto ustanoveniu.

„SPPK žiada v rámci medzirezortného pripomienkového konania k vyhláške, zmenu zo 4 hodín na 24 hodín. Zároveň upozorňujeme na ustanovenia zákona o hnojivách, v zmysle ktorých je zapravenie hospodárskych hnojív nevyhnutné najneskôr do 24 hodín po ich aplikácii, a to v zraniteľných oblastiach. To znamená, že vyhláška v navrhovanom znení by predstavovala v porovnaní so zákonom o hnojivách ešte prísnejšiu právnu úpravu pre iné ako zraniteľné oblasti, t. j. oblasti, ktoré si nevyžadujú tak citlivý prístup ako zraniteľné,“ uviedla Holéciová.

Komora poukazuje na legislatívu v susednom Česku, kde pri kvapalných hospodárskych hnojivách je doba zapravenia stanovená do 24 hodín a pri tuhých hospodárskych hnojivách do 48 hodín. Rezort životného prostredia však argumentuje viacerými pozitívnymi dosahmi navrhovaných zmien.

„Znižujú sa tak aj emisie metánu do ovzdušia, ktorý patrí medzi nebezpečné skleníkové plyny  s potenciálom globálneho otepľovania  25 -násobne vyšším, ako oxid uhličitý. Okrem výrazného zníženia emisií amoniaku má toto opatrenie významný vplyv aj na zníženie zápachu,  spätým s aplikáciou hospodárskych hnojív na pôdu, ktorý často znehodnocuje kvalitu života na vidieku. Zastrešenie skladovacích priestorov pevným krytom môže uchrániť až  80 percent  emisií amoniaku,  zapravenie hnoja do pôdy do 4 hodín uchráni až 60 percent,“ dodal Held.

Komora vidí aj iné možnosti

Slovenská poľnohospodárska komora zas cez Janu Holéciovú poukazuje na iné možnosti zníženia emisií.

„Je to napríklad zníženie pH, zriedenie hnojív, aplikácia pri nízkej teplote a slabom vetre. Uvedené možnosti vyplývajú z Kódexu správnej poľnohospodárskej praxe na znižovanie emisií amoniaku z chovov hospodárskych zvierat a aplikovania hnojív do pôdy. Zároveň treba dodať, že v prípade, že ide o zdroje intenzívneho zápachu, teda látky ktoré intenzívne zapáchajú, je potrebné, aby sa pred uvedením na trh v uznávacom konaní na UKSÚP testovali. Následne je možné rozhodnúť o ich nepovolení alebo povolení s obmedzením, napríklad že po schválení bude uvedené: „zapraviť bezodkladne alebo do 4 hodín.“

K pripravovanej vyhláške sa už uskutočnilo medzirezortné pripomienkovanie. Hoci mala pôvodne vstúpiť do platnosti od októbra, vyhodnocovanie pripomienok zatiaľ prebieha. Rezort životného prostredia nevylučuje, že sa do znenia napokon dostanú aj niektoré zmeny navrhované samotnými poľnohospodármi.

„Súčasný návrh novely je po medzirezortnom pripomienkovom konaní. Zásadné pripomienky poľnohospodárov budú predmetom rozporového konania.  Nevylučujeme preto zavedenie väčšej variability opatrení,“ uzavrel Slavomír Held z MŽP.