Keď v roku 2013 maďarská vláda oznámila, že bude podporovať rozšírenie produkcie v oblasti pestovania zeleniny výhodnými úvermi, trinásť malých pestovateľov v okolí Szentesu sa spojilo do jedného celku a vypracovalo spoločný projekt na výstavbu skleníkov. Pozvali si na to doktorku ekonómie Magdalénu Katonovú, ktorá je dnes výkonnou riaditeľkou spoločnosti Szentesi Paradicsom.

Rozhodujúci bol výhodný úver

Najprv postavili skleník na 3,5 hektára a prvé paradajky zasadili na jar roku 2014. Na konci toho istého roku začali stavať nový skleník a dotiahli to na šesť hektárov. Dnes Szentesi Paradicsom prevádzkuje celkom 12,5 hektára skleníkov na štyroch rôznych miestach a zamestnáva 180 osôb.

„Keby nebolo zvýhodneného úveru, s bežným bankovým úverom by sme do toho nešli, bolo by to nerentabilné,“ povedala M. Katonová na stretnutí s novinármi organizácie Agri Press pri Európskej komisii, ktorého sa zúčastnilo aj poľnoinfo.sk.

Odbytové družstvá v Maďarsku a na Slovensku

Výstavbu z 50 percent realizovali z projektových zdrojov, zo 40 percent z úveru a 10 percent mali z vlastných zdrojov. Štát im pomohol skleníky postaviť, ale o úspech podnikania sa pričinili sami zeleninári, združení v organizácii výrobcov Délkertész. Družstvo má spolu 472 členov a Szentesi Paradicsom patrí k tým väčším.

Na Slovensku dve veľké družstvá Greencoop a Ovozela vznikli okolo pestovateľov paradajok a obe združujú jednomiestny počet väčších členov. Podobne, ako Délkertész, zabezpečujú odbyt a technickú podporu členom. Oba modely sú životaschopné. Slovensko aj Maďarsko sú v pestovaní paradajok sebestačné až na pár zimných mesiacov.
Podpora pre takéto organizácie výrobcov je zo strany štátu v Maďarsku mimoriadne štedrá a vyšší je aj počet podobných organizácií zeleninárov – spolu 51.

Za uplynulých päť rokov získalo družstvo Délkertész podporu 19 miliónov eur, z toho 12,2 milióna eur poskytol maďarský štát.

„Byť členom Délkertész je pre naše podnikanie nevyhnutné. Znamená to výrazné úspory pracovnej sily, nemusíme pripravovať tovar, investovať do veľkého skladu a manipulačnej techniky a nemusíme rozvíjať obchodné a personálne aktivity, aby sme zvládli rastúci objem tovaru,“ uvádza sa na internetovej stránke Szentesi Paradicsom.

Umelá inteligencia i drony

Technologicky sú na tom maďarskí i slovenskí pestovatelia paradajok približne na rovnakej úrovni. V oboch krajinách používajú holandské či iné zahraničné technológie, biologickú ochranu proti škodcom, počítačom riadený systém zásobovania vodou a živinami.

V skleníku v Szegvári majú počítačom riadený systém vykurovania, klimatizácie, zvlhčovania vzduchu a dávkovania oxidu uhličitého.

„Snažíme sa maximálne optimalizovať náklady a preto sme investovali do umelej inteligencie. Máme softvér, ktorý dokáže na základe meteorologických údajov nastaviť podmienky na maximalizovanie produkcie,“ hovorí európskym agronovinárom M. Katonová.

Na umytie strechy využívajú drony a na zabezpečenie elektrickej energie solárne panely, ktorých výstavbu pre svojich členom podporuje družstvo Délkertész. Používajú iba rezistentné odrody a paradajky opeľujú čmeliaky z Belgicka. Proti škodcom majú biologickú ochranu – dravé chrobáky, osy či feromónové pasce.

Tepla je možno aj priveľa

Kúrenie zabezpečuje geotermálna energia, rovnako ako pri podobných projektoch na Slovensku. Iný spôsob vykurovania sa ukázal v naši podmienkach ako nerentabilný. Skôr ako kúrenie predstavujú v posledných rokoch problém náklady na letné chladenie. Na ochranu proti slnku a teplu majú v Szegvári pohyblivé strešné prvky a klimatizáciu, no minulý rok už počas 40-dňovej vlny horúčav museli použiť na streche aj špeciálny náter s UV filtrom.

„Čo sa týka pestovania zeleniny v skleníkoch a fóliovníkoch, na juhu Maďarska je tá klíma subtropická. V posledných dvoch rokoch museli v mnohých likvidovať porast, lebo bol kvôli horúčavám poškodený. Čo bolo niekedy ideálne na juhu Maďarska, je už teraz na juhu Slovenska,“ hovorí pre poľnoinfo.sk predseda predstavenstva Greencoop Zsolt Bindics.

Rozhodnutie stavať skleníky

„Keď sme sa pred dvomi rokmi rozhodovali kde budeme pestovať uhorky, uvažovali sme o južnom Slovensku, mali sme pozemok aj geotermálny vrt k dispozícii na kúpu. Ale tie podmienky zo strany Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR neboli ani zďaleka porovnateľné s podmienkami v Maďarsku,“ vysvetľuje Zsolt Bindics.

U našich južných susedov sú lepšie finančné podmienky z hľadiska dotovania úverov či podpory pre organizácie výrobcov. Slovenskí pestovatelia z družstva Greencoop pôvodne išli do Maďarska pestovať uhorky a paradajky tak trochu z donútenia.

„Boli sme tam na trhu od roku 2004, ale maďarské reťazce prestali akceptovať zahraničné produkty. Jednoznačne nám dali najavo, že buď budeme pestovať v Maďarsku, alebo nebudeme na trhu,” opisuje.

Keď sa v Maďarsku rozhodovali, že budú stavať skleníky, nevybudovali ich v južnej časti krajiny. Postavili ich neďaleko Győru, pár kilometrov od slovenských hraníc. Okrem desiatich hektárov skleníkov na Slovensku má teda Greencoop jedenásť hektárov aj v Maďarsku – šesť hektárov na pestovanie uhoriek a päť pre produkciu paradajok.

„Získali sme v Maďarsku zvýhodnený úver na 15 rokov s fixovaným úrokom 0,5 percenta,“ hovorí Zsolt Bindics.

Okrem tohto nástroja podľa jeho slov chýbajú na Slovensku aj prevádzkové dotácie, ktoré sa iba teraz pripravujú na MPRV.

„Prevádzkové dotácie v Čechách sa začínajú okolo 35-tisíc eur na hektár. V škandinávskych krajinách a je to niekde až 90-tisíc na hektár. Na Slovensku takáto možnosť ešte nie je,“ opisuje Zsolt Bindics.

V Českej republike majú podľa Bindicsa aj veľké dotačné tituly na výstavbu skleníkov, rovnako ako v Maďarsku, kde predstavujú až tri miliardy forintov (7,5 milióna eur).

„Na Slovensku boli maximálne dotácie do jedného milióna eur, ale taký projekt výstavby skleníka stojí od 10 do 20 miliónov,“ hovorí.

Technológie sú všade dostupné rovnako

Greencoop združuje šiestich väčších partnerov, ktorí spolu zamestnávajú takmer 400 ľudí, pričom spolu s centrálou je to asi 500 ľudí. Ovozela má sedem členov, z nich päť pestuje paradajky. Kým Greencoop využíva na vyhrievanie skleníkov geotermálnu energiu, Ovozela má aj iné obnoviteľné zdroje. Farma Kameničany, okolo ktorej sa vytvorilo toto družstvo, vznikla pri bioplynovej stanici, kde chceli zužitkovať prebytok tepla pri výrobe elektrickej energie. Využívanie solárnych článkov je na Slovensku taktiež bežné, rovnako, ako biologická ochrana rastlín. Umelú inteligenciu využívajú tiež.

„Teraz učíme jeden stroj na rozoznávanie chorôb na báze umelej inteligencie. Je to 3D smart kamera, ktorá zbiera údaje a na základe nich robí analýzy listov a plodov,“ opisuje Zsolt Bindics.

V supermarketoch na Slovensku si nie sú maďarskí a slovenskí producenti navzájom konkurenciou, ale v maďarských Greencoop svojimi produktami uspel, i keď vyrástol v horších podmienkach.