Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Z domova Zaujímavosti

Vieme prví: Chovom norika muránskeho sa bude zaoberať generálna prokuratúra

Vieme prví: Chovom norika muránskeho sa bude zaoberať generálna prokuratúra
insert_photoZCHKS/norik muránsky - Pastva norika muránskeho na Veľkej Lúke.

Stádo norika muránskeho ostáva na Muráni, majetkovoprávne záležitosti Strediska chovu koní (SCHK), ktoré nastali po tom, čo vstúpil do platnosti nový zákon o národných parkoch, však ostávajú nedoriešené. Zväz chovateľov koní na Slovensku podal v stredu podnet na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky v súvislosti s „nezákonným stavom“ na tejto chovnej stanici. Pre poľnoinfo.sk to potvrdil Vladimír Šmelko, vedúci SCHK Lesov SR v Dobšinej.

Podľa jeho slov naďalej pretrváva nezákonný stav, keď objekty strediska chovu na Dlhej Lúke na Muránskej planine prešli do vlastníctva Národného parku Muránska planina a ľudia i kone, ako aj všetky objekty v Dobšinej, ostávajú vo vlastníctve štátnych lesov. Chovná stanica sa takto ocitla v gescii dvoch ministerstiev – životného prostredia, pod ktoré spadá správa národného parku, a pôdohospodárstva, ktoré je nadradené štátnym lesom. Tento stav nastal preto, že Dlhá lúka má vyšší stupeň ochrany, kde podľa nového zákona všetky objekty prechádzajú pod správu Národného parku.

Na začiatku roka verejnosť šokovali správy, že kone z Dlhej lúky by sa mali sťahovať do Národného žrebčína v Topoľčiankach. Obe ministerstvá približne pred dvoma týždňami oznámili, že dospeli k dohode a kone ostávajú na Muránskej planine.

Chýba koncepcia pre poľnohospodárstvo v národnom parku

Problémy okolo chovu norika muránskeho ukazujú, ako nekoncepčne pristupuje envirorezort k poľnohospodárskym aktivitám na chránenom území. Tradičné hospodárenie pritom do chránenej prírody patrí, produkty, ktoré vznikajú v čistej prírode tradičným spôsobom majú jedinečnú hodnotu a podmienky by mali byť nastavené tak, že takéto formy hospodárenia sú vítané, cenené a podporované.

Chov norika muránskeho je takýmto príkladom, prebieha v čistej prírode Muránskej planiny od 50. rokov minulého storočia. Kone prispievajú k ochrane biotopov horských lúk. Ide o jedinečné plemeno vyšľachtené na Slovensku na prácu v náročnom lesnom teréne, kde je pri ťažbe dreva kôň najlepším riešením, pretože sa tam nedostane žiadna moderná technika. Norik muránsky je zapísaný v plemennej knihe Zväzu chovateľov koní na Slovensku, šľachtiteľský chov bol uznaný v roku 1995, ale tradícia chovu siaha do roku 1950.

Zákonom o národných parkoch sa aj na Slovensku uzákonila ich právna subjektivita, čo by malo na papieri prispieť k rozvoju tradičného a ekologického hospodárenia na chránenom území. V Českej republike a v Maďarsku to funguje už roky, národné parky môžu pozemky prenajímať, vyžadovať plnenie povinností spojených s ochranou prírody a určovať pravidlá hospodárenia.

Dvaja gazdovia na jednom dvore

Vladimír Šmelko podanie podnetu na generálnu prokuratúru potvrdil, ale dodal, že sa k situácii okolo chovu vyjadruje ako súkromná osoba, nie ako zástupca štátnej inštitúcie.

„Ministerstvo životného prostredia prevzalo objekty na Veľkej lúke, objekty v Dobšinej sa ho vôbec netýkajú a ľudí a kone prevziať odmietlo. Oba objekty sú pritom prepojené, chov prebieha na oboch miestach. Ako môžu v jednom hospodárstve pôsobiť dvaja gazdovia? Veď keby išlo o bratov, tak sa do polroka zabijú,“ povedal Vladimír Šmelko pre poľnoinfo.sk v telefonickom rozhovore.

Za nešťastné považuje aj to, že agrorezort pribral do hry tretieho hráča – Národný žrebčín v Topoľčiankach, a chce, aby prevzal zamestnancov chovnej stanice i kone.

„Topoľčianky sa zaoberajú celkom inými plemenami, s norikom muránskym nemajú žiadne skúsenosti,“ uviedol.

Ako dodal, tento týždeň chceli zástupcovia SCHK ísť obhajovať svoje názory pred Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo, ale ten nebol uznášaniaschopný. Lesy SR začiatkom apríla v stanovisku uviedli, že nesúhlasia s presunom chovu koní pod správu Národného žrebčína v Topoľčiankach.

Ide o peniaze?

Ministerstvo pôdohospodárstva predtým oznámilo, že na dofinancovanie chovu norika pripraví výzvu, v rámci ktorej by sa Národný žrebčín mohol uchádzať o dotácie.

„Aj Lesy SR patria pod agrorezort, je to štátna firma, neviem, prečo by sa o takýto grant nemohli uchádzať,“ povedal V. Šmelko.

Doteraz Lesy SR financovali chov predovšetkým zo svojich hospodárskych výsledkov. Ministerstvo životného prostredia chce, aby chov ostal na Muránskej planine, ale odmieta kone prebrať pod svoju správu.

„Kone sú na Muránskej planine v opatere ľudí, ktorí sa tomuto plemenu venujú často počas celej svojej profesionálnej kariéry. Vziať takýmto odborníkom ich prácu by bol nezmysel,” TASR citovala Jána Šmídta, riaditeľa Správy národného parku Muránska planina.

Ako uviedol na sociálnej sieti MŽP SR štátny tajomník Michal Kiča, envirorezort ponúkol lesom bezplatné využívanie všetkých nehnuteľností na Dlhej lúke. Národný park Muránska planina by im mal poskytovať stajne, pašu a financie na platy. Ročná dotácia by mala predstavovať 300 000 eur.

Ministerstvo životného prostredia SR, aj Správa Národného parku Muránska planina postupovali pri delimitácii časti nehnuteľností v správe štátneho podniku Lesy SR v zmysle zákona a delimitačného protokolu. Súčasťou delimitačného protokolu je aj dohoda, že chov norika muránskeho (150 zvierat) ostáva zodpovednosťou štátneho podniku Lesy SR,“ uvádza sa v stanovisku na stránke  MŽP SR.

ZCHKS: Výkonnostné skúšky žrebcov norik muránsky.

Čistá príroda

Muránska planina predstavuje obrovské plochy čistej prírody a turistický ruch je tu menej rozvinutý ako v iných slovenských národných parkoch. Na Dlhej lúke obklopenej lesmi využívajú Štátne lesy na chov norika celkom 380 hektárov. Nachádzajú sa tu žriebätá oboch pohlaví‚ od odstavenia až do jedného roka, aktuálne je to 43 koní. Každý rok tu odchovajú a predajú zhruba 35 žriebät. V Dobšinej sú ustajnené plemenné žrebce, plemenné kobyly so žriebätami do odstavu a mladé kobyly od jedného roka. Na obidvoch strediskách prebieha v zimných mesiacoch výcvik koní, ktorý trvá tri mesiace. Kone sa predávajú vo veku štyroch rokov.

Jedinečné plemeno

Norik muránsky je kôň veľkého vzrastu šľachtený na prácu v lese. K jeho odolnosti prispieva aj každodenný pohyb na pastve v nadmorských výškach do 1200 metrov nad morom. Ide o chránený chov v štátnej inštitúcii, ktorého cieľom je predovšetkým zachovať genofond tohto plemena. Na týchto koňoch sa nejazdí.

Riešenie?

Vladimír Šmelko vidí riešenie v tom, že by sa prijal dodatok k zákonu o národných parkoch, ktorý by chovnej stanici norika muránskeho udelil výnimku a objekty chovnej stanice by tak naďalej mohli ostať pod správou štátnych lesov ako doteraz.

Autor článku: Klaudia Lászlóová - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: ZCHKS/norik muránsky - Pastva norika muránskeho na Veľkej Lúke.

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
2 Komentárov
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments
Maria
Neregistrovaný
Maria
10. máj 2023 15:44

Nie je to Dlhá Lúka,ale Veľká Lúka

Jana Murková
Neregistrovaný
Jana Murková
21. máj 2023 16:17

Prosím vás, opravte si to, žiadna Dlhá lúka, ale VEĽKÁ LÚKA!!!
Opakovane sa v člankoch o Norikovi píše nesprávna lokalita. Existuje obec Muránska Dlhá Lúka, ale tá s chovom tohto plemena nemá nič spoločné!!!