Napriek tomu, že Ing. Jozef Kotleba, je výkonným riaditeľom Slovenskej asociácie ochrany rastlín /SCPA/, jeho životným mottom je „Úcta k ľuďom a úcta k prírode“. Redakciu polnoinfo.sk zaujímali práve aktivity organizácie, ktorá združuje domácich a zahraničných výrobcov prípravkov na ochranu rastlín.

Koľko členov má Vaša organizácia?
SCPA má v súčasnosti 13 členov, z toho je desať riadnych (regulárnych) a traja členovia sú pridružení – asociovaní.

Aké úlohy v súčasnosti SCPA plní?
Jednou z najdôležitejších úloh asociácie je zabezpečiť riadny a neprerušovaný registračný proces prípravkov na ochranu rastlín. Preto boli vytvorené vnútorné poradné orgány a to tzv. pracovné skupiny. Tieto sú zamerané na špecifické oblasti. K nim určite patrí aj pracovná skupina pre legislatívu, ktorá funguje už dlho. Jej úlohou je sledovať legislatívny proces registrácie prípravkov na ochranu rastlín vykonávaný štátnymi inštitúciami v zmysle zákona o rastlinolekárskej starostlivosti. Okrem tejto pracovnej skupiny sa predpokladá v krátkej dobe vytvorenie ďalších pracovných skupín k problémom, ktoré život prináša. Ide napríklad o všeobecné riešenie odpadov z prázdnych obalov z prípravkov, vzdelávanie predajcov prípravkov na ochranu rastlín a konečných užívateľov a niektoré ďalšie. Treba zdôrazniť, že všetky agrochemické spoločnosti reprezentované navonok Európskou asociáciou ochrany rastlín /ECPA/ kladú okrem procesu registrácie čoraz väčší dôraz na zvyšovanie bezpečnosti potravín a ochranu životného prostredia. SCPA si uvedomuje, že tieto procesy je potrebné mať pod kontrolou a komunikovať ich so štátnou správou. Preto sa postupne vytvárajú podmienky a postupy vo vnútri ECPA , aby verejnosť v štátoch Európskej únie, ktorá je veľmi citlivá na slovo prípravky na ochranu rastlín, mala možnosť transparentne vidieť, že priemysel nezaujíma len predaj ale aj znižovanie a odstránenie rizika vyplývajúceho z ich používania.

Spomenuli ste vzdelávanie predajcov prípravkov, ale aj konečných užívateľov. Nie je to ale len fráza?
Určite nie. V tomto období Ministerstvo pôdohospodárstva finalizuje návrh vyhlášky o odbornom vzdelávaní. Cieľom tejto vyhlášky je zabezpečiť získanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti na predaj prípravkov na ochranu rastlín a osvedčenia o odbornej spôsobilosti na aplikáciu prípravkov na ochranu rastlín. SCPA v zmysle zákona o rastlinolekárskej starostlivosti sa bude uchádzať o organizovanie a vykonávanie odborného vzdelávania určitých cieľových skupín, ktoré sú SCPA blízke.

V nie tak dávnej minulosti rezonovala medzi poľnohospodármi téma znižovania účinkov pesticídov a dosiahnutie ich udržateľného používania. Povedzte o tejto téme viac.
Smernica 91/414/EHS bola od roku 1991 a stále je, základným nástrojom používaným pri registračnom procese prípravkov na ochranu rastlín. Ale ako každá smernica, aj táto má svoju životnosť. V roku 2006 EK prijala rozhodnutie, ktorého cieľom bolo znížiť účinky pesticídov, a to hlavne prípravkov na ochranu rastlín na ľudské zdravie a životné prostredie a dosiahnuť ich udržateľné používanie, ktoré by bolo v súlade s nevyhnutnou ochranou poľnohospodárskych plodín. Nástrojom tohto rozhodnutia sa stala príprava a schválenie nových právnych predpisov.

Poďme si vysvetliť o čo ide v „Návrhu smernice EP a Rady, ktorou sa ustanovuje rámec Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov.“
Smernica ustanovuje také znenia článkov, ktoré sa dotýkajú povinnej odbornej prípravy profesionálnych užívateľov, distribútorov a poradcov prípravkov na ochranu rastlín, požiadaviek na ich predaj, kontroly mechanizačných prostriedkov, osobitných opatrení na ochranu vodného prostredia a pitnej vody, obmedzení ich používania v osobitných oblastiach, ako sú /športoviská, parky/, manipulácie s prípravkami, ich skladovania a nakladania s obalmi a ich zvyškami, vytvorenia podmienok pre zavádzanie integrovanej produkcie.

Dlho diskutovaným bodom bolo nájdenie vhodného znenia článku k „leteckému postreku“. Prečo?
Dôvodom bolo, že jednotlivé členské štáty Európskej únie hospodária v rozdielnych podmienkach čo sa týka výmery (iná štruktúra výmery poľnohospodárskych subjektov) a taktiež rozdielne sú ich skúsenosti s výsledkami leteckej aplikácie . Taktiež postoje verejnosti v jednotlivých ČŠ EÚ sú rozdielne. Život preverí správnosť ustanovení tohto článku a to z toho dôvodu, že aj dlhé posudzovanie nasadenia leteckej aplikácie po veternej kalamite v roku 2004 v lesoch u nás spôsobilo kalamitu lykožrúta na rozsiahlom území Slovenska. Z toho dôvodu vzniká určitá obava, či niektoré ustanovenia napr. článku o leteckom postreku nespôsobia problémy, ktoré máme možnosť teraz vidieť.

Ako vnímate návrh nariadenia o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh?
Toto je ďalšia, podstatne vážnejšia oblasť. K tomuto návrhu agrochemický priemysel mal a naďalej má niekoľko výhrad vo viacerých smeroch. Jednou z hlavných výhrad je, že ECPA nepodporuje uplatňovanie vylučovacích kritérií (cut-off criteria) zakladajúcich sa na nebezpečnosti, ale naďalej sa prikláňa k doteraz platnému systému hodnotenia založenom na vhodnom vedeckom hodnotení rizika. Toto rozhodovanie by sa zásadne malo zakladať na vedecko-technickom hodnotení a nie na kritériách, ktoré neberú ohľad na riziká spojené so skutočným používaním účinných látok pri ochrane rastlín.

Aký vplyv by malo uplatnenie nariadenia vylučovacích kritérií?
To by viedlo k stiahnutiu mnohých prípravkov na ochranu rastlín z trhu na základe jednoduchých kritérií nebezpečnosti, a to bez zváženia akéhokoľvek hodnotenia rizika. SCPA upozornila slovenské autority na to, že aj Slovenská republika by mala mať vypracovanú štúdiu zameranú na hodnotenie dopadu vylučovacích kritérií na ochranu rastlín a zároveň upozorňovala, aby zástupcovia Slovenskej republiky na pracovných rokovaniach požadovali, aby takáto „dopadová štúdia“ bola vypracovaná z pohľadu EK. Nestalo sa tak.

Vypracoval niekto takúto štúdiu?
Treba zdôrazniť, že takúto štúdiu vypracovalo Riaditeľstvo pre bezpečnosť pesticídov v Yorku (Veľká Británia). Štúdia, ktorá je úradným dokumentom štátnej inštitúcie vo Veľkej Británii hovorí, že ak sa v plnej miere prijmú súčasné návrhy vrátane vylučovacích kritérií v EP, ktorý taktiež spolurozhoduje o tejto legislatíve spolu s Radou, bude to mať veľký dosah (negatívny) na výnosy poľnohospodárskych plodín a kvalitu potravín. Chemický priemysel si uvedomuje, že používanie prípravkov na ochranu rastlín má svoje riziká, avšak pre bežnú verejnosť je potrebné doplniť, že tieto riziká je možné eliminovať ich správnym používaním, to znamená dodržiavaním tých postupov, ktoré obsahuje schválený návod na použitie. Aj napriek tomu, že na zasadnutí Rady ministrov pre poľnohospodárstvo a rybolov v júli 2008 bola prijatá politická dohoda k tomuto návrhu (bez podmienky vypracovania európskej dopadovej štúdie) ECPA bude požadovať pred 2. čítaním tohto návrhu v EP, aby takáto dopadová štúdia bola vypracovaná EK. Potom by bolo možné transparentne porovnať dopady a nie rozhodnúť iba politicky, tak ako sa to uskutočnilo v júli.

Vieme definovať ohrozené plodiny, ak pri ich pestovaní nebude možné používať prípravky, ktorých sa dotknú vylučovacie kritériá?
Aplikáciou vylučovacích kritérií je ohrozené pestovanie takých plodín ako sú obilniny, olejniny, ale aj zemiaky. To znamená, že vylučovacie kritéria uplatňované v návrhu nariadenia sa napr. u obilnín najviac dotknú tých účinných látok, ktoré patria do chemickej skupiny triazolov. Triazoly sú základným prostriedkom v boji proti hubovým chorobám obilnín v Európe spolu so strobulorínmi. Okrem jednoznačného negatívneho dopadu vylučovacích kritérií na hore uvedené plodiny je potrebné poukázať aj na otvárajúce sa problémy v otázke dovozov poľnohospodárskych plodín a potravín z tretích krajín. Ide o to, že pripravovaná legislatíva sa dotkne používania prípravkov na ochranu rastlín iba v ES. Nedotkne sa používania prípravkov na ochranu rastlín v tretích krajinách.

To znamená, že pri dovoze z tretích krajín sa nebude kontrolovať obsah týchto látok?
Zjednodušene povedané, Európskej únií pri takto nastavenej legislatíve nebude prekážať dovoz poľnohospodárskych plodín a potravín, ktoré budú ošetrované prípravkami na ochranu rastlín, ktoré sama zakázala a vylúčila z trhu. Vzniká potom otázka „a to nám už vadiť nebude?“. Sú aj ďalšie argumenty na strane agrochemického priemyslu, ktoré vnášajú do takto pripravovanej legislatívy vážne výhrady. Sú to: dostatok kvalitných a cenovo dostupných potravín, využívanie poľnohospodárskych plodín pre bioenergetické účely, konkurencieschopnosť a ďalšie.