Švédsky agrosektor v číslach a v porovnaniach so Slovenskom
Švédske poľnohospodárstvo necharakterizuje len chov sobov, lesy a rozsiahle vodné plochy napomáhajúce rybolovu. Rozmanitosť výroby potravín v tejto severskej krajine je obdivuhodná, pretože siaha od výroby základných rastlinných a živočíšnych komodít cez zaujímavosti, ako sú produkcia vína, zeleniny, ovocia a byliniek, ktoré dotvárajú kolorit tamojšieho poľnohospodárstva.
Vo Švédsku hospodári 73 tisíc fariem s priemernou výmerou 36,5 hektára. V posledných rokoch pritom ubúda fariem s výmerou do sto hektárov a nastáva koncentrácia poľnohospodárstva. Tak ako aj v ostatných štátoch vyspelého sveta, aj v tejto škandinávskej krajine majú problém s priemerným vekom tamojších poľnohospodárov. Len 5 percent je ich mladších ako 35 rokov a 22 percent už dosiahlo vek 65 rokov.
Medzi významné oblasti švédskeho poľnohospodárstvo patrí obilninárstvo. Výmera pestovania obilnín dosahujú 970 tisíc hektárov.
„Najrozšírenejšími obilninami sú pšenica, jačmeň a ovos. Najväčšiu produkciu – dosahujeme na juhu a najnižšiu samozrejme na severe. Dlhodobé priemerné úrody ozimnej pšenice dosahujú 6,3 tony z hektára,“ uvádza Švédska rada pre poľnohospodárstvo.
Napriek markantnému rozdielu slovenského a švédskeho poľnohospodárstva z pohľadu úrod, ale aj celkovej skladby fariem nájdeme niekoľko spoločných menovateľov. Jedným z nich je, že napriek vysokej rozvinutosti a rozmanitosti švédskeho poľnohospodárstva je aj táto škandinávska krajina odkázaná na dovoz potravín. Švédsko dováža agroprodukty v hodnote približne 93 miliárd švédskych korún (11,2 miliardy eur), čo je približne 10 percent jeho celkového importu. Vývoz je výrazne nižší a dosahuje len približne 50 miliárd švédskych korún (6 miliárd eur), čo je 5 percent celkového exportu.
Podobný vývoj ako na Slovensku nájdeme aj v niektorých segmentoch živočíšnej výroby. V tejto severskej krajine sa chová takmer 280 tisíc kráv, čo je o 14 percent menej, ako pred piatimi rokmi. Výsledkom poklesu je plnenie mliečnej kvóty len na 82 percent. Pre porovnanie, na Slovensku sa mliečna kvóta plnila v roku 2011 na 77 percent a za posledných päť rokov u nás poklesli počty dojníc o 7 percent.
Pokles výroby hlásia aj švédski chovatelia ošípaných. Pokiaľ v súčasnosti vyprodukujú približne 3 milióny ošípaných, pred vstupom do Európskej únie v roku 1995 to bolo ešte o 800 tisíc viac. Pre porovnanie uvádzame, že na Slovensku je produkcia ošípaných na úrovni 580 tisíc.
„Švédska výroba bravčového mäsa nepostačuje na krytie domácej potreby. Dovoz je zabezpečovaný najmä z Dánska a Nemecka,“ uvádza Švédsky zväz chovateľov ošípaných. Dôvodom nepostačujúcej výroby bravčového mäsa vo Švédsku je jeho vysoká priemerná ročná spotreba. Približne 9,4 milióna obyvateľov Švédska priemerne skonzumuje 36 kilogramov bravčového mäsa, čo je o 66 percent viac, ako odporúčania pre zdravú výživu. Na Slovensku je spotreba taktiež vyššia ako sú odporúčania zdravotníkov a spotreba dosahuje 30 kilogramov.
Ekonomicky zaujímavou a pre slovenského poľnohospodára takmer neznámou oblasťou je chov koní.
„Kone prinášajú príjem približne 22 miliárd švédskych korún (približne 2,6 miliardy eur), z čoho približne polovica pochádza zo stávkovania. U nás chováme 360 tisíc koní, čo je najviac v Európe v prepočte na obyvateľa,“ hovorí sympatická blondínka z Národnej asociácie chovateľov koní.
Oblasťou, ktorá na Slovensku v posledných rokoch neprežíva najprajnejšie obdobie patrí špeciálna rastlinná výroba. Vo Švédsku je situácia stabilizovaná, aj keď tak ako aj našim pestovateľom robia problémy lacné dovozy zo zahraničia.
„Veľkosť vonkajších oblastí pestovania a aj počet skleníkov sa v posledných rokoch udržal. Počet podnikov realizujúcich špeciálnu rastlinnú výrobu sa ale od roku 1980 neustále znižuje. Výsledkom je, že prežívajúce spoločnosti sú čoraz väčšie. Hodnota švédskej špeciálnej rastlinnej výroby dosiahla približne 3,5 miliardy švédskych korún (niečo vyše 400 miliónov eur). Je to o 5 percent viac, ako rok predtým. Dlhodobým problémom sú vysoké náklady na energie,“ uvádza sa v Záhradkárskom cenze.
Vo Švédsku, ako vo všetkých severských krajinách, je nízky počet hodín slnečného svitu. Zimy charakterizuje len niekoľko hodín svetla. Možno aj to je dôvod, že alkohol v Švédsku je naozaj úzkoprofilový tovar, ktorým sa nemrhalo ani pri hostení kolegov z celého sveta na kongrese Medzinárodnej federácie poľnohospodárskych novinárov. Pivo v tretinkových fľaškách pri ktorom sa prísne kontrolovala jeho spotreba a štamprlík tvrdého alkoholu pred jedlom. Jednoducho tvrdé nehostinné podmienky by pravdepodobne túto krajinu vrhli bez prísnej regulácie do situácie, akú poznáme z iných štátoch s podobnými klimatickými podmienkami.
Zaujímavosťou, ktorá nás prekvapila na záverečnej večeri bolo víno zo švédskej produkcie. Išlo o lahodné ľadové víno, ktorého cena je rádovo vyššia, ako sme zvyknutí aj pri tých najkvalitnejších slovenských vínach. Pochádzalo z vinárstva a vinohradníctva Blaxsta, ktoré zasadilo prvý vinič v roku 2000. A dnes hospodári na výmere 2,6 hektára pôdy.
„Naším cieľom je ponúknuť špeciálny sortiment unikátnych vín vyrábaných v malých sériách. S ročnou produkciou asi 6000 litrov ponúkame spotrebiteľovi 8 až 10 druhov vín,“ hovorí Göran Amnegård zo spomínaného vinárstva.
To sa nachádza 120 kilometrov juhozápadne od Štokholmu a ponúka aj doplnkové služby. Možnosť prenajať si štýlovú vínnu pivnicu, pohostiť sa v exkluzívnej reštaurácii Kung Blacka a samozrejme môžete aj prespať v hotelových izbách a druhý deň napríklad stráviť aktívnym relaxom na farme. Švédski farmári doplnkové služby, ktoré súvisia s rozvoj vidieka, aktívne využívajú. Pri našej návšteve farmy, na ktorej hospodári manželský pár sme videli nie len pestovanie obilnín, výmeru jahôd, ktorá dosahovala takmer jeden hektár, ale aj veľké paintballové ihrisko, ktoré sa nachádzalo pred farmou. Najzaujímavejšie na tom je, že farmársky manželský pár má okrem práce na farme aj plnohodnoté zamestnanie.
Napriek tomu, že produkcia švédskeho poľnohospodárstva je vysoká, značné sú aj dovozy, čo túto krajinu vrhá, tak ako Slovensko, medzi štáty s pasívnou obchodnou bilanciou s agrokomoditami. Rozdiel medzi slovenským a švédskym agrosektorom však je, že väčšina produkcie, ktorá sa vyrobí v tejto severskej krajine, sa tu aj finalizuje a nevyváža sa nespracovaná k susedom.