Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Z domova Živočíšna výroba

Stovky kôz spod Tatier zásobujú piatich spracovateľov mlieka

Stovky kôz spod Tatier zásobujú piatich spracovateľov mlieka
insert_photoautorka

O kozy z kozej farmy Dubina pod Tatrami je výborne postarané. Okrem toho, že majú priestranný výbeh, dostávajú aj špeciálnu stravu. Kozy kŕmia senom z kvetnatých vysokohorských lúk plných vzácnych biotopov a liečivých bylín, vďaka čomu má ich mlieko jedinečné zloženie a skvelú chuť. Začiatky farmárov však boli rozpačité, kozie farmy neboli a nemali sa od koho učiť.

V okrese Poprad hospodária už dvanásť rokov. Farmu založil otec Ľubomír Slavkovský – neskôr ju zveril dvom synom – Vladimírovi rastlinnú výrobu a Ľubomír má pod palcom koziu farmu. No nebolo tomu vždy tak. Roľníci už dlhé roky obhospodarujú vzácne lúky v národnom parku Slovenský raj a na začiatku gazdovania mali päťdesiat kusov mäsového dobytka. Kravám, ktoré chovali, však seno z kvetinových vysokohorských lúk nechutilo, preto sa preorientovali na kozy.

“Kozy si na rozdiel od hovädzieho dobytka na liečivých bylinkách rady pochutia. Vzácny šafran ale aj bodliaky sú pre nich doslova pochúťka,” vysvetľuje hrdo poľnohospodár Vladimír Slavkovský.

ň

Najlepšie kozie mlieko

S chovom kôz začínali v malom, postupne sa rozrástli a dnes je Kozia farma Dubina široko – ďaleko najväčšou v regióne. Majú celé stádo – 450 kusov zvierat. Väčšinu tvorí slovenské národné plemeno –  koza biela krátkosrstá. Chov je však zameraný na produkciu mlieka a nie na šľachtenie, preto majú aj krížence, kvôli vyššej úžitkovosti mlieka.

“Keď sme pred ôsmimi rokmi začínali s chovom kôz, podobné farmy neboli na Slovensku veľmi rozbehnuté. Videli sme v tom dieru na trhu a príležitosť na podnikanie. Veď kozie mlieko je veľmi zdravé a vzácne,” vysvetľuje Ľubomír dôvody, prečo začali s chovom kôz.

Živočíšna výroba na farme je jeho parketa. Spracované mlieko z ich Kozej farmy Dubina už získalo niekoľko ocenení.

Problém s odbytom

Zabehnuté veľké mliekarenské výroby nechcú odoberať kozie mlieko od malých farmárov, ich objemy nie sú pre nich zaujímavé. Preto hľadali cestu inde, no popálili sa.

“Aj v našom odvetví natrafíte na podvodníkov, ktorí od vás “vykúpia” celú produkciu mlieka, no vo finále zabudnú uhradiť faktúru, čo môže malú farmu položiť na lopatky. Z tržieb za mlieko musíme vyplatiť mzdy zamestnancov a všetky náklady, no keď nepríde platba, sme nahratí,” doplnil zakladateľ farmy.

Časom sa však farmári “ostrieľali” aj v obchode a vybudovali si stabilnú sieť menších spracovateľov kozieho mlieka. S narastajúcim počtom odberateľov postupne zvyšovali aj počet zvierat v chove.

“Dnes zásobujeme päť mliekarenských firiem rodinného typu. Okrem Oravy aj na severovýchode Slovenska v oblasti Pienin či na Liptove. Mlieko odoberajú síce v menších množstvách, no našli sme v nich stabilných a serióznych obchodných partnerov,” povedal zakladateľ farmy, ktorý zároveň dodáva, že z ich mlieka sa vyrába zrejúci, mäkký ale i ochutený syr, kozie jogurty a sladkokyslé nápoje či ochutené kozie mlieka.

Kozy sú háklivé na počasie aj na čistotu

Stádo 450 kusov zvierat majú podelené. Kozy na produkciu mlieka chovajú pod Dubinou, plemenných capov a jahniatka v Spišskom Štiavniku (okres Poprad). Kozy dojky majú pevný režim – vstávajú zavčasu ráno.

Denný rituál na farme začína ranným dojením. Podojiť tristo kôz nie je žiadna zábava. Zaberie to tri hodiny. Potom sa kozy vyženú do výbehu a večer sa celý kolotoč opakuje znova. Doja dvakrát denne.

“Okolo zvierat je veľa práce, človeka to musí baviť. Kozy zámerne nevyháňame na pašu, ale ostávajú vo výbehu, aby sme vedeli čo jedia. Každá zmena životosprávy sa odzrkadlí v chuti a kvalite mlieka,” vysvetľuje Ľubomír.

Kozy sú v porovnaní s hovädzím dobytkom chúlostivejšie. V zime nesmú prechladnúť, v lete sa musia skrývať pred slnkom v tieni, inak sa prehrejú a môžu dostať infarkt. Ľahšie znesú mínusové teploty, ako horúčavu. Kozy si tiež potrpia na čistú vodu a nesmú byť v prievane. Ten im môže poškodiť pľúca. Nedostatok hygieny pri dojení zas môže spôsobiť pre kozu bolestivý zápal vemien a stratu mlieka. Kým sa zápal vylieči, môže to trvať aj dva mesiace. V horšom prípade môže aj uhynúť.

Okrem toho sa musia na farme popasovať aj s kozími bitkami.

“Dominantná koza slabšiu zver jednoducho vytlačí od krmelca, a tá prestane žrať. Pri súboji neváhajú použiť aj rohy. Preto je najlepšia koza v stádovom chove bez rohov. Dobrý farmár si to musí ustriehnuť,” doplnil Vladimír.

Koza sa dokáže dožiť pri dobrej životospráve a starostlivosti aj viac ako desať rokov. Na farme majú aj štyroch plemenných capov, čo úplne postačuje pre potreby ich kozej farmy. “Rohaté dámy” pripúšťajú štyrikrát do roka, ale len tie, ktoré začali strácať mlieko alebo ho už stratili.

Vlastná mliekarenská výroba

Všetko má svoju postupnosť, a to platí aj v prípade farmárov spod Tatier. Najskôr si zabezpečili poživeň z vysokohorských lúk, rozbehli súbežne chov a odbyt, a teraz snívajú o vlastnej mliekarni, v ktorej by chceli spracovať aspoň 30-percent vlastnej produkcie mlieka.

Majú už rozostavanú hospodársku budovu s kapacitou 350 zvierat a uchádzajú sa o finančné prostriedky z eurofondov na jej dokončenie. Keď sa im to podarí – kruh sa uzavrie.

“Najlepšie je mať všetko pod jednou strechou – od chovu až po predaj vlastných produktov. Len tak zabezpečíme vlastnú sebestačnosť,” uzatvára farmár, ktorý sa nezabudol pochváliť, že dokážu spracovať aj kozí trus na organické hnojivo.

Autor článku: Radka Novotná - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: autorka

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
1 Komentár
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments
Stano Školníček
Stano Školníček
5. jún 2023 23:31

Nikde som nenašiel kontakt na predaj mlieka. Mám záujem. 0944 075757
Ďakujem