Zadajte hľadaný výraz

Branding VUB 2019 Jesen LEFT
Branding VUB 2019 Jesen RIGHT
Branding VUB 2019 Jesen TOP
Tatra banka 2018-12
Pottinger 2018
Článok dňa Potravinárstvo Z domova

Spotreba rastie, sebestačnosť klesá

chat_bubbleKomentáre: 10 visibilityZobrazenia: 1337
UniCredit Bank 2018

Tretí májový utorok už tradične patrí svetovému dňu mlieka. Oslavujú ho aj naši mliekari, ktorí sa tento rok zapájajú do projektu Ďakujeme mlieko! V rámci neho majú ľudia – spotrebitelia možnosť v špeciálnom videu poďakovať mlieku.

„Cieľom našej ďakovnej komunikácie pri príležitosti Medzinárodného dňa mlieka je upriamiť pozornosť a zvýšiť povedomie spotrebiteľov o dôležitosti konzumácie slovenského mlieka a mliečnych výrobkov. Vytvorenie ďakovného videa sme zrealizovali pomocou poďakovaní, ktoré ľudia mlieku zanechali  na dakujememlieko.sk a stále tak môžu urobiť. Je dôležité vedieť, že mlieko a mliečne výrobky sú nielen chutné, ale najmä zdravé a sú neoddeliteľnou súčasťou ľudskej potravy po celé stáročia. S mliekom rastieme, zaspávame, vstávame, učíme sa, športujeme a denne si ho vychutnávame. Je strážcom nášho zdravia, pomocníkom v kuchyni a lahodnou pochúťkou, a preto sa mu chceme poďakovať,“ vysvetľuje Margita Štefániková, riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.

Viac nám chutia jogurty

Mliekari sa roky snažia povzbudiť spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku. Darí sa to len čiastočne.

„Naše aktivity už dosahujú svoje ciele, respektíve sa k nim čiastočne približujeme. Môžeme konštatovať, že za poslednú dekádu sa nám podarilo zvýšiť spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku o viac než 20-percent, čo  nás veľmi teší. Na jednej strane nám síce stagnuje spotreba konzumného mlieka, pretože tam sa nám spotreba nijako pozitívne nevyvíja, ale na druhej strane, čo nám jednoznačne rastie, sú kyslomliečne produkty. V rámci nich sú to najmä smotanové jogurty, ktoré sú jednoznačne u Slovákov obľúbené, pretože v nich sme za posledné desaťročie zvýšili produkciu o viac ako 15-tisíc ton. Z ďalších výrobkov sú to rozhodne syry, kde sa tiež postupne dostávame vyššie a vyššie, a rastie aj spotreba masla,“ uviedol Stanislav Voskár zo Slovenského mliekarenského zväzu.

Produkujeme 1-percento mlieka z celkovej produkcie EÚ

Aj napriek rastúcim číslam však spotreba stále nedosahuje odborníkmi odporúčané čísla – priemerný Slovák zje asi 176 kg mlieka a mliečnych výrobkov za rok, zatiaľ čo odborníci odporúčajú 220 kilogramov na osobu a rok.

„V súčasnosti sa stále rozširujú na internete rôzne mýty o škodlivosti konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov, ale v širokej odbornej verejnosti tieto mýty nemajú opodstatnenie. Jedným z dôkazov je aj to, že podľa OECD aj Eurostatu je priemerná dĺžka života v západných krajinách o asi 4-roky dlhšia ako na Slovensku, pričom spotreba mlieka v týchto krajinách  je oveľa vyššia ako u nás,“ vysvetlila Marta Habánová z Katedry výživy ľudí na Fakulte agrobiológie  a potravinových zdrojov SPU v Nitre.

Pomaly zvyšujúcej sa spotrebe mlieka a mliečnych výrobkov však čoraz menej stíha vyhovovať naša produkcia. Slovensko ročne vyprodukuje asi 911 tisíc ton kravského mlieka, čo je len jedno percento celkovej produkcie Európskej únie. V uplynulých rokoch mliečny sektor poznačili viaceré mliečne krízy, ktoré viedli k poklesu stavu dojníc u nás.

Chceme domáce mlieko, ale nechceme farmu vo svojom okolí

„Čoraz viac sa zvyšuje záujem konzumentov o slovenské produkty, vrátane mlieka a mliečnych výrobkov. Avšak v ostatných rokoch už nie sme sebestační v ich produkcii. V súčasnosti sebestačnosť v mlieku dosahuje asi 85 -percent, ale napríklad v masle, ktoré potrebuje veľa mliečneho tuku, je sebestačnosť menej ako 50-percent,“ uviedol Ján Huba, zástupca riaditeľa Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Nitre.

K zvýšeniu sebestačnosti by mohli prispieť dva faktory. Prvým je zníženie spotreby, čo je však v mliečnom sektore neželané – práve naopak, odborníci stále hovoria o potrebe jej zvyšovania. Druhým smerom je zvýšenie produkcie.

„Jednou z možností je rast úžitkovosti, kde ešte máme rezervy, takže ju vieme zvýšiť. Druhou je samozrejme rast počtu dojníc, čo je ale zatiaľ u nás akýmsi snom – my máme skutočne veľmi málo dojníc, sme na chvoste Európskej únie v prepočte dojníc na hektár pôdy, aj v prepočte dojníc na obyvateľa. Chcelo by to zvýšiť stavy dojníc, ale o zvieratá sa musí niekto starať a bohužiaľ, dnes je obrovský problém či s krmičmi, alebo dojičmi. Takisto nárast počtu dojníc súvisí s nárastom počtu fariem, avšak my Slováci síce chceme domáce mlieko, ale nechceme mať farmu vo svojom okolí, takže vyriešiť tieto problémy bude ešte veľmi ťažkou úlohou. Ale treba byť optimistami,“ dodal Ján Huba.

Autor článku: redakcia poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1390 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

10 komentárov

  1. Juraj Mačaj
    22. mája 2019

    Ak produkujeme 1% mlieka v EU je to dobre, pretože taká pozícia nám vzhľadom na počet obyvateľstva aj patrí. Vážim si prácu ľudí v maštaliach, ale nedá mi nepovedať, že pokiaľ ide o ovocie, zeleninu a zemiaky produkujeme menej ako 0,2% EU. Podobná situácia je aj s bravčovým mäsom. Paradoxne sú pri nastavovaní podpôr tieto odvetvia nášho poľnohospodárstva zatiaľ na chvoste, akoby ich ani nebolo treba.

    Odpovedať
  2. jm
    22. mája 2019

    Pán Mačaj bolo by dobré vysvetliť a porovnať z akou stratou obhospodárite jeden hektár pestovanej zeleniny alebo ovocia . Aby si vedel aj obyčajný človek urobiť obraz o skutočnosti ktorú uvádzate. Lebo myslím že v percente množstva nemusí zároveň znamenať že produkcia zeleniny a ovocia musí byť aj stratová. A ak je tak potom nič nevyrábajme a ani nepestujme lebo prvovýroba mlieka ,bravčového mäsa či hydiny sa vyrába dlhodobo zo stratou . Len vďaka podpore je možné prežiť. Ale do kedy? A na všetkom je najhoršie to že nie sme rovnako posudzovaný pri poskytovaní podpory z II. piliera. Nakoniec záver článku hovorí úplne niečo iné.

    Odpovedať
  3. Juraj Mačaj
    23. mája 2019

    Nikto nechce byt stratový a tak radšej ukončí činnosť ktorá ho takto ťahá dolu. Presne to je dôvod prečo tu nemame produkciu ovocia, zeleniny a zemiakov lebo pestovatelia s ňou skončili pre straty. Treba sa ale odraziť od dna a zobrať to do vlastných rúk. Tak dlho sa presviedčame že to nejde až sme tomu uverili. Môžeme sa tváriť že poľnohospodárstvo je iba mlieko ale potom sa pripravujeme o možnosť rozvíjať iné oblasti.

    Odpovedať
  4. jm
    23. mája 2019

    Ja som netvrdil že má byť uprednostnené iba mlieko .Opýtal som sa konkrétne na to či produkcia ovocia a zeleniny prináša stratu a v akej výške? Hlavne sa mi jedná o to a preto kladiem otázku prečo sa u nás všetko musí produkovať v záporných číslach? Neviem si predstaviť existenciu napríklad automobilového priemyslu keby prešiel na systém dotačný .Určili by sa mu umelo ceny ako je to v poľnohospodárstve a potom by sa dotačnou politikou niečo vykompenzovalo s tým ,že by musel plniť kopec byrokratických opatrení. Na Slovensku by mal napríklad problém lebo národná podpora je skoro nulová v porovnaní iných členských štátov. Je choré keď máte produkciu čohokoľvek a ceny Vám nepokryjú ani náklady. Nehovorím o vytvorení rezervy na horšie časy respektívne na obmenu inovovanej techniky navyšovanie mzdy a.t.ď. Ak by ste dostali na hektár len základnú podporu SAPS a z II.piliera nič tak ako mnohý z produkujúcich poľnohospodárov boli by ste dnes na takej úrovni ako ste? Asi ťažko! Aj toto považujem za choré. Podpora by mala byť len na sťažené podmienky alebo neočakávané veci ako je počasie ale nie že bez nich by nedokázal dlhodobo udržať firmu ani najproduktívnejší podnik.

    Odpovedať
  5. Juraj Mačaj
    24. mája 2019

    Mlieko je všeobecne považované za stratové, lebo jeho ponuka na našom trhu prevyšuje dopyt. Aj za týchto okolností, sú však podniky, ktoré ho vyrábajú v 3 – 5 ročnom priemere so ziskom. V odvetví OVOZEL nie je dôvod aby niekto bol stratový, lebo je ponuka nízka a zákazníci si za domácu produkciu dokonca vedia priplatiť. To že treba mať dostatočne koncentrovanú ponuku a tlačiť tovar cez reťazce je podmienka, ktorá sa dnes už nedá obísť, to treba prijať ako fakt. Predaj z dvora, sebestačnosť neurobí, keď každý z nás kupuje 90% potravín v obchodných domoch. Dotácie tu sú a budú ešte chvíľu, aj keď, pokiaľ ide o mňa, ja by som ich určite na úrovni EU zrušil. Po vojne keď vznikla SPP mala aktivovať produkčnú základňu v členských štátoch kedy bolo potravín nedostatok. Dnes už iba krivia trh, aj keď o ich význame pre udržanie vidieckych a málo produkčných oblastí radšej nechcem polemizovať, lebo to je na dlho. Ak ich teda máme tak ich aspoň v 1/2 rozdeľujme tak, aby motivovali podniky produkovať to po čom je dopyt a v čom by sme mohli byť vrámci našich možností aj exportne orientovaní. Momentálne je dotačná politika nastavená tak, že podporuje extenzívne hospodárenie (vyvážame pšenicu, kukuricu, repku, slnečnicu, sóju…) a vykrýva stratu v prebytkových odvetviach (mlieko, hovädzie). Na to čo tu nevyrábame, ale zákazníci by to chceli tu nie je dosť peňazí. Bohužiaľ ľudia si vždy vyberú ľahšiu cestu a neidú do podnikateľského rizika ale uspokoja sa s menej príjmami pri povedzme pšenici a istej dotácii. Je to bohužiaľ nakoniec o politike, nie o triezvej ekonomickej a spoločenskej analýze.

    Odpovedať
  6. jm
    25. mája 2019

    Prečo považujete za prebytkový tovar mlieko a hovädzie? Však naše hovädzie sa na pulte skoro ani neobjaví totiž bitúnky už ani neporážajú akurát tak dovezené a čo sa týka mlieka . Buť zavádzate Vy alebo autor článku. Trochu ma mrzí že stále ste neodpovedal na moju otázku s akou stratou obhospodárite jeden ha zeleniny a ovocia. Trochu som sa zamyslel napríklad zemiaky ktoré sú cez jedno euro v obchode .Koľko dostane pestovateľ za 1q 25 Eur ? Alebo menej? A ten nenásytný obchodník si kvôli nedostatku zemiakov prirazí skoro 400 %? Pamätám keď naši pestovatelia ani nezberali úrodu kvôli nízkej výkupnej cene. Ale vtedy sa predávali za 4 SK v obchode. A k čomu došlo ? Prestal biť záujem o ich pestovanie. Dnes si neviem ani predstaviť pestovanie zemiakov bez závlah. Totiž tie závlahy akýmsi čudným spôsobom skapali a čerpacie stanice sú prázdne. Možno o pár rokov sa stane že sa sústredíme len na pestovanie zeleniny a obchod nám povie že kvôli prebytku sa nemôže cena dostať na úroveň aby sme mali pokryté náklady .To je akési zlé riadenie poľnohospodárskeho odvetvia.

    Odpovedať
  7. pista
    26. mája 2019

    dojnice3Ekonomika výroby mlieka v roku 2017

    Ekonomický tím VÚŽV Nitra vykonal v roku 2017 podrobné analýzy produkčných a ekonomických parametrov na základe primárnych podkladov poskytnutých viacerými poľnohospodárskymi podnikmi s chovom dojného dobytka z celého Slovenska.

    V ekonomickej databáze dojného dobytka išlo o chovy holštajnského a slovenského strakatého plemena, resp. jeho rôznopodielových úžitkových krížencov. Priemerná dĺžka medziobdobia dojníc dosiahla 406 dní a vek pri prvom otelení prvôstky bol 28 mesiacov a 21 dní. Plodnosť kráv bola v sledovanom období na úrovni 100 %, pričom priemerný produkčný vek kravy v analyzovaných stádach za rok 2017 dosiahol 2,39 laktácií. V stádach dojníc v roku 2017 dosiahli náklady na kŕmny deň (KD) 8,4212 čo je 0,8 % menej ako tomu bolo v roku 2016. Mierny nárast úžitkovosti dojníc na úrovni 20,88 kg mlieka na KD (+0,4 %), bol sprevádzaný medziročným nárastom nákladov na jednotku produkcie o 1,7 % (+0,0068 €) na hodnotu 0,4127 €/kg mlieka. Realizačná cena mlieka po zápočte podpôr v roku 2017 dosiahla úroveň 0,3707 € (+13,5 %), čo viedlo k zníženiu straty o 47,3 % (0,0375 €) na úroveň -0,0418 € na kg mlieka. Na druhej strane, realizačná cena očistená o dotačné tituly dosiahla výšku 0,3227 (+22 %) na kg mlieka, čím sa strata na kg mlieka medziročne znížila o 36 % na úroveň -0,0899 €. Nákladový strop pre chovy predstavoval 6,7374 € na KD. Pri pohľade na ekonomiku výroby mlieka so zápočtom odpisov bol nákladový strop prekročený o 1,6838 €, čo sa automaticky premietlo do rentability nákladov na úrovni -21,8 % (v roku 2016 to bolo -34,8 %). Minimálna úžitkovosť pre dosiahnutie nulovej rentability by v tomto prípade mala dosiahnuť 26,09 kg na KD (+5,2 kg/KD), čo predstavuje ročnú produkcia mlieka od dojnice na úrovni 9 524 kg (+1 904kg). Vlastné náklady na KD dojnice bez zápočtu nefinančných nákladov (odpisy ZS a DHM) tvorili v hodnotenom súbore približne 6,5993 €, čo sa premietlo do vlastných nákladov na kg mlieka na úrovni približne 0,3011 €. Rentabilita nákladov v tomto prípade bola pri zisku (úspore vzhľadom k nákladovému stropu) 0,1381 € na kg mlieka zlepšená na úroveň 7,2 % (v roku 2016 to bolo -0,9%). Minimálna úžitkovosť pre dosiahnutie nulovej rentability na úrovni 20,45 kg na KD bola v tomto prípade prekročená o 0,43 kg/KD a paralelne ročná produkcia mlieka od dojnice na úrovni 7 464 kg prekročená o 156 kg. Pri oboch alternatívnych výpočtoch ekonomiky výroby mlieka bolo kalkulované s cenou 0,3227 € za kg mlieka bez započítania dotácií vzťahujúcich sa na produkciu mlieka.

    Analýza produkčných a ekonomických ukazovateľov opätovne poukázala na variabilitu v nákladoch na výrobu mlieka, prameniacu najmä v uplatňovaní rôznych systémov chovu a úrovne technologického vybavenia fariem. Každá farma s chovom dojníc je unikátna, operuje v špecifických produkčných podmienkach a s rozdielnou disponibilitou zdrojov, pričom miera ekonomickej odolnosti konkrétneho podniku je schopnosť poľnohospodárskeho systému vyrovnať sa s problémami alebo nepredvídanými okolnosťami pri súčasnom zachovaní príjmov z poľnohospodárstva. Pružnejšie reagujúce systémy chovu lepšie kopírujú situáciu na trhu a preto môžu v tomto kontexte pomýšľať na ambicióznejšie chovateľské a podnikateľské ciele.

    Ing. Miroslav Záhradník, PhD., Ing. Ján Huba, CSc.

    NPPC-VÚŽV Nitra

    Tab. 1: Kalkulácie a štruktúra vlastných nákladov v analyzovanom súbore podnikov v roku 2017

    Mzdy

    0,7389

    8%

    Krmivá vlastné

    1,8399

    21%

    Krmivá nakúpené

    1,0910

    13%

    Krmivá spolu

    2,9309

    34%

    OMN1

    0,5036

    6%

    Opravy a udržiavanie

    0,1005

    1%

    Odpisy DHM

    0,4157

    5%

    Odpisy ZS

    1,4062

    16%

    OPNP2

    0,8231

    9%

    OPND3

    0,8171

    9%

    Výrobná réžia

    0,6427

    7%

    Správna réžia

    0,3379

    4%

    Spolu

    8,7166

    100%

    Vedľ. Výrobok4

    0,2954

    Náklady na KD

    8,4212

    1Ostatné materiálové náklady – nakúpené liečivá, dezinfekčné prostriedky, ostatný materiál spotrebovaný v kancelárii, atď.

    2Ostatné priame náklady prvotné – náklady na plemenárske a veterinárne výkony, poistné, elektrickú energiu, sociálne náklady a odvody,

    3Ostatné priame náklady druhotné – náklady na vlastnú autodopravu, práce traktorov a iné služby

    4Maštaľný hnoj, pri základnom stáde aj živo narodené teľa

    Tab. 2 Výsledok hospodárenia vo výrobe mlieka (€) v analyzovanom súbore podnikoch v roku 2017

    Náklady na kg mlieka

    0,4127

    Cena za kg mlieka s dotáciami

    0,3709

    Cena za kg mlieka bez dotácií

    0,3227

    Zisk/Strata na kg mlieka s dotáciami

    -0,0418

    Zisk/Strata na kg mlieka bez dotácií

    -0,0899

    Odpovedať
  8. Pista
    26. mája 2019

    Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
    Je to definícia odpísaná napr. zo stránky wikipedia
    Uvažujem, či poľnohospodárska prvovýroba na slovensku sa dá podľa tejto definície považovať za podnikanie, pretože po celoročnej práci , predaji produktov – mlieko, jatočné zvieratá, zemiaky nie a nie dosiahnuť plusové hodnoty bez započítania priamych platieb, ak vôbec prídu.
    Slovenské poľnohospodárstvo sa vydalo na zvláštnu cestu, na ktorej sa darí takým podnikateľom, ktorý nič neprodukujú ale úspešne čerpajú dotácie a rôzne platby a na druhej strane strane sú takí podnikatelia, ktorých práca baví, produkujú potraviny, ale nedostávajú žiadne dotácie a priame platby.
    Cenotvorba pri všetkých ostatných odvetviach okrem poľnohospodárstva funguje nejak takto: kúpim vstupnú surovinu, napríklad kilo železa za jedno euro, zarátam si náklady na spracovanie, mzdy, energie plus marža, dajme tomu 10% a výjde mi cena za hotový výrobok alebo polotovar , napríklad meter ocelového profilu za 10 e. Dosiahnem zisk a tejto činnosti sa hovorí podnikanie.
    Pri poľnohospodárskom podnikaní to funguje trochu takto. Chcete produkovať mlieko, o ktorom je aj tento príspevok. Vyrátate si náklady na produkciu suroviny. Výjdu vám 0,50 e na liter( nech je tam aj nejaký zisk). Surovinu chcete ponúknuť mliekarni na ďalšie spracovanie. A tu začína ten začarovaný kruh. Mliekareň povie, že je ochotná vykúpiť mlieko za 0,30 e za liter so splatnosťou mesiac. Vyššiu cenu ponúknuť nemôžu, lebo potom finálny výrobok bude drahý a obchodný reťazec to nebude chcieť kúpiť, lebo lacnejšie si dovezie hotový výrobok zo zahraničia.
    Ta tomu chudákovi na začiatku ostávajú dve veci, buď bude robiť so stratou, alebo sa na takéto podnikanie vykašle.
    Venujem sa prvovýrobe ovčieho a kozieho mlieka. Za posledné roky nešli výkupné ceny mlieka smerom nahor, v tom lepšom prípade ostali také isté, v horšom museli ísť smerom dole, ak sme chceli mlieko a následne syr predať. Náklady na produkciu rastú však každoročne – minimálna mzda, následne odvody, energie, služby… Do nekonečna sa nedá však robiť za darmo. Stratu sa snažíme kompenzovať priamymi platbami, ak vôbec nejaké prídu.
    Predajcovia plačú, že kupujú za vysoké ceny. Nech sa ale pozrú, akú majú vysokú maržu. Nie je to žiadnych 10 percent akú si dáva spracovateľ. Sú to bežne marže na úrovni 100 až 400 percent!
    V relácii farmárska revue bola pekná reportáž o pestovaní zeleniny v susednej ČR. Odporúčam pozrieť. Pestovateľ pekne vysvetlil, ako funguje u nich podpora zo strany štátu – dotácie na budovanie závlah, predaj z dvora, zelená nafta a podobne. Štát pomáha poľnohospodárom a môžu fungovať v slušných podmienkach.
    Keď to porovnám s podmienkami u nás – tu nemáme nič. Iba kopec prázdnych rečí a byrokratických nezmyslov.
    Systém poľnohospodárstva, ktorý sa zaviedol na Slovensku je zlý, chorý, prístup všetkých vlád je žiadny.
    Nejdete nájsť jedného poriadneho pastiera, ale na každom rohu nájdete sto odborníkov a ministrov na poľnohospodárstvo.

    Odpovedať
  9. jm
    26. mája 2019

    Toto je reálna pravda ako to funguje v poľnohospodárstve na Slovensku.

    Odpovedať
  10. Starý Gazda
    29. mája 2019

    mily Pišta ako sam nedosiahneš nič no ked sa spojite a budete dodavat z vlastnej mliekarne priamo doretazcov budete ziskovy mudrost žiadne čary

    Odpovedať

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom. Ak sa váš komentár v článku nezobrazí ihneď po jeho odoslaní, zachytila ho automatická antispamová ochrana. V tom prípade nás prosím kontaktujte a my daný komentár dohľadáme a manuálne schválime.