Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Potravinárstvo Z domova

Spotreba rastie, sebestačnosť klesá

Spotreba rastie, sebestačnosť klesá
insert_photoarchív poľnoinfo.sk

Tretí májový utorok už tradične patrí svetovému dňu mlieka. Oslavujú ho aj naši mliekari, ktorí sa tento rok zapájajú do projektu Ďakujeme mlieko! V rámci neho majú ľudia – spotrebitelia možnosť v špeciálnom videu poďakovať mlieku.

„Cieľom našej ďakovnej komunikácie pri príležitosti Medzinárodného dňa mlieka je upriamiť pozornosť a zvýšiť povedomie spotrebiteľov o dôležitosti konzumácie slovenského mlieka a mliečnych výrobkov. Vytvorenie ďakovného videa sme zrealizovali pomocou poďakovaní, ktoré ľudia mlieku zanechali  na dakujememlieko.sk a stále tak môžu urobiť. Je dôležité vedieť, že mlieko a mliečne výrobky sú nielen chutné, ale najmä zdravé a sú neoddeliteľnou súčasťou ľudskej potravy po celé stáročia. S mliekom rastieme, zaspávame, vstávame, učíme sa, športujeme a denne si ho vychutnávame. Je strážcom nášho zdravia, pomocníkom v kuchyni a lahodnou pochúťkou, a preto sa mu chceme poďakovať,“ vysvetľuje Margita Štefániková, riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.

Viac nám chutia jogurty

Mliekari sa roky snažia povzbudiť spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku. Darí sa to len čiastočne.

„Naše aktivity už dosahujú svoje ciele, respektíve sa k nim čiastočne približujeme. Môžeme konštatovať, že za poslednú dekádu sa nám podarilo zvýšiť spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku o viac než 20-percent, čo  nás veľmi teší. Na jednej strane nám síce stagnuje spotreba konzumného mlieka, pretože tam sa nám spotreba nijako pozitívne nevyvíja, ale na druhej strane, čo nám jednoznačne rastie, sú kyslomliečne produkty. V rámci nich sú to najmä smotanové jogurty, ktoré sú jednoznačne u Slovákov obľúbené, pretože v nich sme za posledné desaťročie zvýšili produkciu o viac ako 15-tisíc ton. Z ďalších výrobkov sú to rozhodne syry, kde sa tiež postupne dostávame vyššie a vyššie, a rastie aj spotreba masla,“ uviedol Stanislav Voskár zo Slovenského mliekarenského zväzu.

Produkujeme 1-percento mlieka z celkovej produkcie EÚ

Aj napriek rastúcim číslam však spotreba stále nedosahuje odborníkmi odporúčané čísla – priemerný Slovák zje asi 176 kg mlieka a mliečnych výrobkov za rok, zatiaľ čo odborníci odporúčajú 220 kilogramov na osobu a rok.

„V súčasnosti sa stále rozširujú na internete rôzne mýty o škodlivosti konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov, ale v širokej odbornej verejnosti tieto mýty nemajú opodstatnenie. Jedným z dôkazov je aj to, že podľa OECD aj Eurostatu je priemerná dĺžka života v západných krajinách o asi 4-roky dlhšia ako na Slovensku, pričom spotreba mlieka v týchto krajinách  je oveľa vyššia ako u nás,“ vysvetlila Marta Habánová z Katedry výživy ľudí na Fakulte agrobiológie  a potravinových zdrojov SPU v Nitre.

Pomaly zvyšujúcej sa spotrebe mlieka a mliečnych výrobkov však čoraz menej stíha vyhovovať naša produkcia. Slovensko ročne vyprodukuje asi 911 tisíc ton kravského mlieka, čo je len jedno percento celkovej produkcie Európskej únie. V uplynulých rokoch mliečny sektor poznačili viaceré mliečne krízy, ktoré viedli k poklesu stavu dojníc u nás.

Chceme domáce mlieko, ale nechceme farmu vo svojom okolí

„Čoraz viac sa zvyšuje záujem konzumentov o slovenské produkty, vrátane mlieka a mliečnych výrobkov. Avšak v ostatných rokoch už nie sme sebestační v ich produkcii. V súčasnosti sebestačnosť v mlieku dosahuje asi 85 -percent, ale napríklad v masle, ktoré potrebuje veľa mliečneho tuku, je sebestačnosť menej ako 50-percent,“ uviedol Ján Huba, zástupca riaditeľa Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Nitre.

K zvýšeniu sebestačnosti by mohli prispieť dva faktory. Prvým je zníženie spotreby, čo je však v mliečnom sektore neželané – práve naopak, odborníci stále hovoria o potrebe jej zvyšovania. Druhým smerom je zvýšenie produkcie.

„Jednou z možností je rast úžitkovosti, kde ešte máme rezervy, takže ju vieme zvýšiť. Druhou je samozrejme rast počtu dojníc, čo je ale zatiaľ u nás akýmsi snom – my máme skutočne veľmi málo dojníc, sme na chvoste Európskej únie v prepočte dojníc na hektár pôdy, aj v prepočte dojníc na obyvateľa. Chcelo by to zvýšiť stavy dojníc, ale o zvieratá sa musí niekto starať a bohužiaľ, dnes je obrovský problém či s krmičmi, alebo dojičmi. Takisto nárast počtu dojníc súvisí s nárastom počtu fariem, avšak my Slováci síce chceme domáce mlieko, ale nechceme mať farmu vo svojom okolí, takže vyriešiť tieto problémy bude ešte veľmi ťažkou úlohou. Ale treba byť optimistami,“ dodal Ján Huba.

Autor článku: redakcia poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
10 Komentárov
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments
Juraj Mačaj
Juraj Mačaj
22. máj 2019 7:00

Ak produkujeme 1% mlieka v EU je to dobre, pretože taká pozícia nám vzhľadom na počet obyvateľstva aj patrí. Vážim si prácu ľudí v maštaliach, ale nedá mi nepovedať, že pokiaľ ide o ovocie, zeleninu a zemiaky produkujeme menej ako 0,2% EU. Podobná situácia je aj s bravčovým mäsom. Paradoxne… Celý komentár »

jm
jm
22. máj 2019 21:06

Pán Mačaj bolo by dobré vysvetliť a porovnať z akou stratou obhospodárite jeden hektár pestovanej zeleniny alebo ovocia . Aby si vedel aj obyčajný človek urobiť obraz o skutočnosti ktorú uvádzate. Lebo myslím že v percente množstva nemusí zároveň znamenať že produkcia zeleniny a ovocia musí byť aj stratová. A… Celý komentár »

Juraj Mačaj
Juraj Mačaj
23. máj 2019 3:54

Nikto nechce byt stratový a tak radšej ukončí činnosť ktorá ho takto ťahá dolu. Presne to je dôvod prečo tu nemame produkciu ovocia, zeleniny a zemiakov lebo pestovatelia s ňou skončili pre straty. Treba sa ale odraziť od dna a zobrať to do vlastných rúk. Tak dlho sa presviedčame že… Celý komentár »

jm
jm
23. máj 2019 9:43

Ja som netvrdil že má byť uprednostnené iba mlieko .Opýtal som sa konkrétne na to či produkcia ovocia a zeleniny prináša stratu a v akej výške? Hlavne sa mi jedná o to a preto kladiem otázku prečo sa u nás všetko musí produkovať v záporných číslach? Neviem si predstaviť existenciu… Celý komentár »

Juraj Mačaj
Juraj Mačaj
24. máj 2019 7:26

Mlieko je všeobecne považované za stratové, lebo jeho ponuka na našom trhu prevyšuje dopyt. Aj za týchto okolností, sú však podniky, ktoré ho vyrábajú v 3 – 5 ročnom priemere so ziskom. V odvetví OVOZEL nie je dôvod aby niekto bol stratový, lebo je ponuka nízka a zákazníci si za… Celý komentár »

jm
jm
25. máj 2019 12:07

Prečo považujete za prebytkový tovar mlieko a hovädzie? Však naše hovädzie sa na pulte skoro ani neobjaví totiž bitúnky už ani neporážajú akurát tak dovezené a čo sa týka mlieka . Buť zavádzate Vy alebo autor článku. Trochu ma mrzí že stále ste neodpovedal na moju otázku s akou stratou… Celý komentár »

pista
pista
26. máj 2019 11:56

dojnice3Ekonomika výroby mlieka v roku 2017 Ekonomický tím VÚŽV Nitra vykonal v roku 2017 podrobné analýzy produkčných a ekonomických parametrov na základe primárnych podkladov poskytnutých viacerými poľnohospodárskymi podnikmi s chovom dojného dobytka z celého Slovenska. V ekonomickej databáze dojného dobytka išlo o chovy holštajnského a slovenského strakatého plemena, resp. jeho… Celý komentár »

Pista
Pista
26. máj 2019 12:36

Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Je to definícia odpísaná napr. zo stránky wikipedia Uvažujem, či poľnohospodárska prvovýroba na slovensku sa dá podľa tejto definície považovať za podnikanie, pretože po celoročnej práci , predaji produktov – mlieko,… Celý komentár »

jm
jm
26. máj 2019 14:07

Toto je reálna pravda ako to funguje v poľnohospodárstve na Slovensku.

Starý Gazda
Starý Gazda
29. máj 2019 9:49

mily Pišta ako sam nedosiahneš nič no ked sa spojite a budete dodavat z vlastnej mliekarne priamo doretazcov budete ziskovy mudrost žiadne čary