Počasie v tomto roku opäť pestovateľom v mnohých regiónoch ukazuje svoju moc. Teplá zima a skorý nástup jari, kvitnutie posunuté o niekoľko týždňov skôr a aj jarné mrazy, ktoré už možno nazvať tradičnými, zanechali stopy vo viacerých oblastiach poľnohospodárskej výroby. Výnimkou nie je ani sektor vinohradníctva.

„Jar 2024 sa začala veľmi skoro a aj vinič začal slziť o 6 týždňov skôr ako zvyčajne. Postihli ho lokálne aj jarné mrazy, a tak vinohradníci opäť počítajú straty. Kvitnutie je posunuté o dva týždne vopred, dúfajme, že počasie bude tento rok vinohradníkom priať a podarí sa vytvoriť výnimočný ročník,“ skonštatovala Jaroslava Kaňuchová Pátková, výkonná riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska.

Počasie vinohradníkov tento rok zatiaľ najviac potrápilo v polovici apríla, keď prišli doslova až arktické mrazy. Hoci časť viníc zasiahli, dobrou správou je, že vinič sa z nich na viacerých lokalitách spamätal.

„Obávali sme sa mrazov, keďže počasie je posunuté o asi dva týždne, a preto mohli byť mrazy aj nebezpečné. Avšak našťastie, v našich viniciach neboli strapce postihnuté. V apríli sme však zaznamenali aj krupobitie, čo sa v minulosti v takomto aprílovom termíne nikdy nestalo, a došlo tam k poškodeniu mladých letorastov,“ uviedol Milan Solár z vinárstva Predium Vráble.

Vinohrady poškodené aj na 90 percent

O čosi horšiu situáciu zažili vinohradníci v skalickom regióne. Ten susedí s Moravou, kde mrazy udreli ešte tvrdšie, ako u nás a vo viniciach aj v ovocných sadoch spôsobili obrovské straty. Niektorí vinohradníci v okolí Skalice majú výsadbu poškodenú aj na 90 percent. Problémy nastali aj v niektorých iných oblastiach – paradoxne, mrazy na jednotlivé vinice zapôsobili veľmi individuálne. Vyplýva to aj z hlásenia poistných udalostí.

„Odhadovať celkovú škodu v číselnom vyjadrení by bolo veľmi odvážne. Intenzita poškodenia sa však bude pohybovať od 20 do 100 percent, v závislosti od umiestnenia danej vinice a odrody porastov. Poškodené sú žiaľ vinice od Záhoria cez Hlohovec až po Komárno,“ vyjadril sa Dalibor Bán z Agra poisťovne.

Problémy v mladej výsadbe

Škody zaznamenali vinohradníci aj v mladých vinohradoch. Nakoľko sú tieto porasty nižšie pri zemi, mrazy ich na viacerých miestach poškodili aj výrazne.

„Vlaňajší vinohrad, ktorý bol vyrastený asi 5 až 10 centimetrov, mrazy úplne poškodili, odhadujeme to na 90 percent. Niektoré korene sa začali spamätávať, ale niektoré nie. Takže miestami je výpadok,“ skonštatoval Marián Burieta, vinohradník z Vrábeľ.

Aj ten vinič, ktorému sa s následkami mrazov podarilo zabojovať, môže do budúcna priniesť isté problémy.

„Bude tam oneskorený vývoj, ktorý prinesie určitú stratu. Už teraz rátame s tým, že nebudeme mať v štvrtom roku pestovania takú úrodu, s akou sme počítali, ale že ju dosiahneme až o rok neskôr,“ dodal Solár.

Historicky najmenej vína

Výrazné straty utrpeli slovenskí vinohradníci aj vlani – nie však pre mrazy, ale najmä pre rozšírené plesňové ochorenia, ktoré im zobrali asi tretinu úrodu. Vlani sa navyše na Slovensku vyrobilo historicky najmenej vína – len 24 miliónov litrov, čo je takmer 10 miliónov pod dlhodobým priemerom.

„Aj tento rok potvrdzuje, že situácia v sektore vinohradníctva a vinárstva ostáva veľmi napätá. Vinohradníci minulý rok utrpeli finančné straty, pretože mnohí prišli o veľkú časť úrody, pričom náklady na ošetrovanie im ostali. A tak si opakovane kladú otázku, či sa vôbec vinohradníctvo v tejto krajine oplatí. Nie je ocenené ani finančne, ani morálne, úctou k vinohradníkom a vinárom, ktorí sa starajú o túto krajinu,“ dodala Jaroslava Kaňuchová Pátková.