Poľnohospodárske a obchodné družstvo (ZOD) Hlavnice na Opavsku v Českej republike si takmer za 139 miliónov českých korún (5,7 milióna eur) postavilo robotizovaný kravín pre skoro 400 kráv. Obmenilo zastarané technológie, pomáha mu to vyriešiť problém s nedostatkom ľudí a tiež zvýšiť dojivosť. Novinárom to dnes povedal riaditeľ Lumír Juroš. Časť nákladov chce ZOD zaplatiť z dotácie.

Družstvo má vyše 40 zamestnancov a v posledných rokoch sa stretávalo s problémom nedostatku ľudí.

“S novým spôsobom odpadla fyzicky náročná ručná práca dojičov. Posunulo sa to viac do ‘manažovania’ stáda, k práci so softvérom. Práca sa z ťažkej driny zmenila na viac sofistikovanú a takú pokojnejšiu,” povedal Juroš.

Pri prvej návšteve dojacieho robota robotické rameno za asistencie zootechnikov kravu naskenuje a uloží si ju do pamäti. Potom sa kravy naučia tam chodiť samy.

“Dojnice vojdú do účinného priestoru, po prečítaní čipu tá jednotka už vie, aká dojnica prišla, aký má tvar vemena, aký má tvar struku, a automaticky nasadzuje,” povedal Juroš.

Prvú skupinu zvierat presťahovalo ZOD do novej stajne na konci mája a teraz je na 90 percentách kapacity. Jedným z dôvodov, prečo sa pre modernizáciu rozhodli, bolo zvýšenie produkcie mlieka.

“Hoci som pesimista, tak musím povedať, že nás milo prekvapilo, ako produkcia narástla za tých päť mesiacov. Skôr, keď bolo najlepšie, tak sme sa pohybovali v priemere okolo 36 litrov na deň a kus. A teraz sme sa v letných mesiacoch dokázali dostať aj na nejakých 42 – 43 litrov,” povedal riaditeľ.

270 podnikov s robotmi

Vedúci vonkajších vzťahov Poľnohospodárskeho zväzu ČR (ZS) Michal Procházka povedal, že priemerná návštevnosť robota v Hlavnici dosahuje 3,1 dojenia za deň, čo je veľmi nadštandardné, a dojivosť radí podnik k najlepším v republike. Predseda ZS Martin Pýcha uviedol, že robotizácia v chove dojníc je jedným z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich trendov českého poľnohospodárstva. Robotické systémy obsluhujú asi 18 percent všetkých dojníc v Česku.

“Moderné robotické stajne pomáhajú riešiť dlhodobý nedostatok pracovných síl, zvyšujú efektivitu výroby, ako aj úroveň starostlivosti o zvieratá. V súčasnosti má v Česku dojacie roboty približne 270 podnikov a ich počet ďalej rastie,” uviedol Pýcha.

ZOD Hlavnica je podľa neho skvelým príkladom poľnohospodárskych podnikov, ktoré prepájajú špičkové technológie, vysokú úroveň welfare zvierat a stabilnú produkciu mlieka.

Juroš povedal, že im situácia umožnila postaviť novú stajňu na zelenej lúke, čo inak nie je príliš obvyklé.

Starostlivosť na vyššej úrovni

Technológiu dodala spoločnosť AGRO-partner. Jej majiteľ Tomáš Hrůša povedal, že stavba bola výnimočná aj konceptom, kedy ju mohli pripravovať už od štúdie.

“V Českej republike nie je až také bežné, že by technologická firma zastrešovala celú dodávku. Ale dnes je to taktiež už veľký trend,” povedal Hrůša.

Uviedol, že koncept počíta s voľným pohybom kráv, čo zvieratám zabezpečuje najväčšiu pohodu a zároveň zefektívňuje prácu s nimi.

“Všetky kravy majú na krku zariadenie, ktorému hovoríme responder. Monitoruje zdravotný stav zvieraťa, to znamená pohyb, prežúvanie a ďalšie údaje. V kombinácii s tým, že robot od každej kravy individuálne skúma kvalitu mlieka, možno podľa toho vyhodnotiť aj zdravotný stav zvieraťa. Všetky dáta idú do zariadenia, ktoré pracuje na báze AI, a my vieme vyhodnocovať budúci zdravotný stav, čo sa týka napríklad možnosti zabrezovania alebo aj možnosti liečenia kravy,” povedal Hrůša.

Starostlivosť o zvieratá je podľa neho na oveľa vyššej úrovni a ich kontrola ďaleko vyššia, hoci sa pohybujú po kravíne voľne.

Peter Štrébl z tímu spoločnosti AGRO-partner povedal, že je to individuálne, ale všeobecne sa kravy naučia chodiť k robotu veľmi rýchlo. K návšteve ich motivujú granule, ktoré im chutia a zároveň im dodávajú energiu.

“Systém pozná, v akej časti laktácie krava je a koľko dojí, a na základe tých dvoch kritérií jej vytvorí rámec prístupu do dojacieho robota. Máme napríklad kravu, ktorá dojí veľa, je na vrchole laktácie, a systém jej umožní, aby sa dojila päťkrát denne,” povedal Štrébl.

Kravy ale podľa neho neustále hľadajú niečo dobré, a tak k robotu chodia častejšie, ako by mali. Niektoré to skúšajú pokojne aj dvadsaťkrát denne.

“Ak krava vstúpi do robota a robot ju identifikuje, že nemá dostatočne dlhý interval od poslednej návštevy, odmietne ju. A nedá jej nič,” povedal Štrébl.