Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Z domova Živočíšna výroba

Do návratnosti mliečnych robotov zasiahli zvýšené ceny energií

Do návratnosti mliečnych robotov zasiahli zvýšené ceny energií
insert_photoautorka

Roľnícke družstvo v Selciach sa rozhodlo riešiť problém s nedostatkom ľudí v poľnohospodárstve a vysokými nákladmi na výrobu mlieka nákupom dojacích robotov.

“Hovorí sa, že robot by mal priniesť na kravu o tri litre mlieka viac, ako klasické konvenčné dojenie,” začína rozprávanie Marek Tišliar, zootechnik a vedúci živočíšnej výroby RD Selce.

Dôvodov, prečo je to tak, je viac. Dojí sa jemnejšie a hlavne pravidelne.

“Pri strojovom dojení, kedy sa ceckové gumy nasádzajú ručne, máte podtlak v celom systéme a cecky sa ľahko môžu predojiť. Uvediem príklad: Keď sa jeden cecok vydojí, ťahá sa naprázdno, kým neklesne celkový prietok všetkých štyroch štvrtiek a dojacie zariadenie sa z vemena zloží. Robot to má vyriešené inak. Akonáhle prietokomer zaznamená pokles hladiny prietoku mlieka v jednej štvrťke na určitú hodnotu, prestane danú štvrť dojiť. Vemeno sa nepredája a tým sa šetrí. Dalo by sa to prirovnať skôr k ručnému, ako konvenčnému dojeniu,” vysvetľuje M. Tišliar.

Ušetrili tri pracovné miesta

Roboty kúpili zhruba pred dvomi rokmi od nemeckej spoločnosti GEA, ktorá predala už takmer tisíc dojacích robotických prístrojov po celom svete. Na družstve v Selciach pri Banskej Bystrici obsluhujú dva roboty celkovo 125 dojníc. Prechodom na robotické dojenie ušetrili tri pracovné miesta – dve dojičky a jeden naháňač.

“Náklady rastú raketovým tempom v stovkách percent. Museli sme niečo spraviť. Museli sme prijať opatrenia, ktoré neboli populárne, ale hovoríme o investícii do záchrany podniku,“ konštatuje predseda Peter Oťahel.

Kravy prechádzajú na robotické dojenie postupne.

Krava vie, keď sa má podojiť

So zaháňaním kráv na dojenie si nemusia robiť starosti. Krava sa ide sama podojiť, keď potrebuje. Na dojenie má nárok každých šesť hodín, aj v noci.

“Podojiť sa ide vtedy, keď má plné vemeno, mlieko ju páli a má fyziologickú potrebu sa ho zbaviť.  Keď sa krava dojí napríklad len raz, tak sa to mlieko nazbiera a krava má potom plné vemeno. Nemá kam ´odložiť´ ďalšie mlieko,” ozrejmil M. Tišliar.

Kravy pred vstupom do dojacieho robota prechádzajú takzvanou selekčnou bránou. Keď má dojnica časový nárok na dojenie, vyselektuje ju k robotovi, keď nie, nasmeruje ju naspäť ku kŕmnemu stolu.

“Dojnice nosia na krku elektronický obojok tzv. responder, ktorý ju identifikuje,” hovorí zootechnik a vysvetľuje, že ide o vysielač a v robote je prijímač.

Týmto spôsobom dokážu poľnohospodári zabezpečiť u kravy pravidelné a šetrné dojenie, čím získajú viac mlieka.

“Do dojárne zaháňame len tie kravy, ktoré majú najväčšie meškanie dojenia z nejakej objektívnej príčiny napr. veterinárny zákrok, bolia ich nohy alebo sa im jednoducho nechce,” doplnil zootechnik.

Návratnosť investície

V Selciach investovali, aby sa dokázali prispôsobiť nízkej výkupnej cene mlieka. Chceli zachrániť aspoň čas chovu.

„Má to zmysel už vtedy, keď na tom nič nezarobíte. Hlavne, aby ste na mlieko nemuseli doplácať a byť dlhodobo v strate, ako to bolo doposiaľ,“ približuje dôvody investície Tišliar.

Roboty, stavebné úpravy, silo a inštalácia ich stáli spolu 350 tisíc eur.

“To, čo ušetríme na ľuďoch sa kompenzuje spotrebou elektriny. Roboty sú v prevádzke 24 hodín denne – sedem dni v týždni. Návratnosť investície pri terajších a budúcich cenách energií preto ťažko odhadnúť. Trend je ale jasný – robotizácia. Nedávno som sa vrátil z pracovnej cesty v susednom Rakúsku a tam bol farmár, ktorý mal 32 kráv a dojil pomocou rovnakého robota,” uzatvára Tišliar.

Autor článku: Radka Novotná - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: autorka

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments