Hlavní aktéri európskeho mliekarenstva rokujú od štvrtka v Bratislave na svojom výročnom kongrese. Organizáciou podujatia bol poverený Slovenský mliekarenský zväz v čase, keď spracovanie mlieka čelí výrazným svetovým výzvam, najmä z hľadiska geopolitickej nestability, do ktorej môžeme zahrnúť colné politiky, nárast cien energií či narušenie globálnych obchodných tokov. Mliekarenský sektor zároveň čelí tlaku na zvyšovanie efektivity výroby, udržateľnosť a prispôsobovanie sa meniacim sa požiadavkám spotrebiteľa.

Dôležité je nezľaknúť sa

„V mliekarenstve čoraz viac vnímame trend zameraný na výrobky so zvýšeným obsahom bielkovín. Mlieko je síce ich prirodzeným zdrojom, no zaujímavé možnosti ich využitia ponúka aj srvátka, ktorá vzniká pri výrobe syrov. Obsahuje kvalitné bielkoviny, ktoré sú pre ľudský organizmus dobre využiteľné, a preto sa stáva jednou zo surovín, na ktoré sa mliekari pri vývoji nových výrobkov zameriavajú. Menia sa totiž stravovacie návyky spotrebiteľov a tieto zmeny sa prejavujú aj na slovenskom trhu. Práve bielkoviny sa stali významným faktorom, ktorý spotrebitelia hľadajú v produktoch,“ hovorí o zmenách medzi spotrebiteľmi Marián Šolty, prezident Slovenského mliekarenského zväzu.

Šéf zväzu počas neformálneho stretnutia mimo hlavného programu kongresu zdôraznil, že európske podujatie organizované na Slovensku je dôležité aj pre domácich spracovateľov mlieka. Tí majú vďaka nemu možnosť získať informácie z prvej ruky o aktuálnych trendoch a vývoji európskeho mliekarenského sektora.

„To, že sa na európskej produkcii mlieka podieľame len 0,6 percenta, nás stavia do špecifickej pozície. Veľké európske mliekarne denne spracujú aj 7,5 milióna litrov mlieka, zatiaľ čo v prípade slovenských mliekarní ide o objemy na úrovni 100- až 300-tisíc litrov denne. Napriek tomuto výraznému rozdielu je dôležité nezľaknúť sa,“ myslí si Marián Šolty.

Dôležitosť regionálnej produkcie vystihuje aj motto kongresu, ktoré poukazuje na lokálnosť a zároveň globálnu konkurencieschopnosť.

„Rozmanitosť nás posilňuje a vnímame ju ako veľkú výhodu. Stratégia Európskej únie sa týka aj mliekarenstva, pričom živočíšna výroba sa považuje za dôležitú súčasť ekonomiky, nie za hrozbu pre životné prostredie,“ vysvetľuje Koert Verkerk, prezident Európskej mliekarenskej asociácie (EDA), ktorý bol za šéfa mliekarov v EÚ zvolený len hodinu pred svojím bratislavským vystúpením.

Verkerk pôsobí ako riaditeľ pre verejné záležitosti v mliekarenskom konglomeráte FrieslandCampina, ktorý vlastnia holandskí mliečni farmári a toto „družstvo“ vlani spracovalo 9,3 miliardy litrov mlieka. To je asi 10-krát viac ako celá slovenská výroba.

Nový šéf EDA predstavil počas svojho príhovoru tri hlavné priority, ktorými vstupuje do funkcie. A to vytvorenie podmienok pre investície, inovácie prinášajúce pridanú hodnotu a otvorené a spravodlivé trhy.

Priority

Investíciám sa vo svojom verejnom vystúpení dotkol aj Marián Šolty, keď uviedol, že slovenský investičný dlh v mliekarenstve dosahuje 450 miliónov eur. Ide o sumu, ktorá by mohla byť využitá na nové technológie či digitálne inovácie.

Z hľadiska nových prístupov sa slovenskí mliekari okrem orientácie na mladších spotrebiteľov prostredníctvom výrobkov s vyšším obsahom proteínov zameriavajú aj na zákazníkov, ktorí uprednostňujú produkty z mlieka A2A2, ktoré niektorí vnímajú ako ľahšie stráviteľnú alternatívu ku klasickému kravskému mlieku. Ďalším smerom sú delaktózované výrobky určené pre ľudí s intoleranciou laktózy.

Mliekari si uvedomujú, že dôležité je podchytiť aj túto skupinu spotrebiteľov, ktorá by inak mohla mliečne výrobky zo svojho jedálnička vylúčiť. Aj vďaka tomu spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku v posledných rokoch rastie a za posledné roky stúpla o 40 kilogramov na osobu za rok.

Nové trhy

V poslednej prioritnej oblasti nového prezidenta EDA sa hovorí o otvorených a spravodlivých trhoch. Na európskom kongrese sa preto veľa hovorilo o nových obchodných dohodách, ktoré uzatvára Európska únia. Ako perspektívne sa pre mliekarov javia trhy v Indii či Indonézii. V minulosti sa pritom často hovorilo aj o Číne.

„Čína je z pohľadu obchodu často nepredvídateľným partnerom a v obchodných vzťahoch s ňou sa opakovane stretávame s rôznymi problémami. Obchodné obranné opatrenia by sa však nemali zneužívať ani využívať na zvýhodňovanie určitých účastníkov trhu na úkor konkurencie,“ uviedol počas podujatia Flavio Coturni, vedúci oddelenia na Generálnom riaditeľstve Európskej komisie pre obchod (DG TRADE).

Síce pokles cien mlieka na európskom trhu súvisí najmä s rastúcou ponukou, no svoju úlohu zohráva aj vývoj na svetových trhoch. Jedným z faktorov je práve situácia v Číne, ktorá koncom roka 2025 zaviedla dodatočné clá na vybrané mliečne výrobky z Európskej únie. Hoci ich následne znížila, opatrenia naďalej zhoršujú konkurencieschopnosť európskych exportérov na čínskom trhu. Európski producenti tak čelia súbehu rastúcej domácej produkcie a menej priaznivých podmienok na niektorých exportných trhoch.

Vplyv čínskych opatrení na európsky trh treba posudzovať podľa jednotlivých výrobkov. Kým Čína v roku 2025 odoberala približne 32 % vývozu EÚ v kategórii mlieka a smotany s obsahom tuku nad 10 %, pri syroch a tvarohu predstavovala približne 2 % celkového vývozu Únie.

Preto Európska únia ako najväčší svetový exportér agropotravinárskych výrobkov vyhľadáva nové trhy v tretích krajinách, na ktoré môže smerovať svoju produkciu.

Udržateľnosť, ktorá nepredstavuje iba nákladovú záťaž

Koert Verkerk, nový šéf európskych mliekarov, v oblasti udržateľnosti vyzval na prijímanie takých politík, ktoré umožňujú poľnohospodárom a mliekarňam vyberať si riešenia reálne fungujúce v praxi.

„Transformácia bude úspešná len vtedy, ak farmy zostanú ekonomicky životaschopné, podniky budú môcť investovať a inovácie prinesú konkrétne výsledky v praxi. Udržateľnosť by mala posilňovať odolnosť a produktivitu Európy, nie iba predstavovať ďalšiu nákladovú záťaž,“ povedal Koert Verkerk.