V jednom z komentárov k môjmu predchádzajúcemu blogu mi bolo vytknuté, že som sa málo venoval samotnej potravinovej sebestačnosti. OK beriem, ale len čiastočne. Tak ako sú rozmanité príčiny, ktoré tento marazmus spôsobili, tak bude treba hľadať riešenia vo viacerých oblastiach.

Nesprávne nastavené dotácie považujem len za polovicu problému. Rovnako veľkú časť príčin vidím v spoločenskom nastavení voči poľnohospodárstvu a poľnohospodárom. V dnešnej téme sa budem venovať tomu, z čoho má verejnosť rovnaké obavy ako z prázdnych regálov v potravinách:

Chémia v poľnohospodárstve

Večné ponosy: „Poľnohospodárstvo je veľmi intenzívne, používa sa veľa umelých hnojív a postrekov, škodíme pôde, otravujeme spodné vody, pôda je mŕtva…“ Takže poporiadku. Keďže podobné argumenty sú extrémne zjednodušené, musím si aj ja na začiatku pomôcť podobným extrémnym zjednodušením. Umelé hnojivá a umelé postreky (pesticídy) nie sú totiž vôbec totožné skupiny, dokonca si dovolím tvrdiť, že by sa v niektorých pohľadoch dali považovať za čisté protiklady:

Pesticídy sú smrť

Insekticídy zabíjajú hmyz, rodendicídy zabíjajú hlodavce, fungicídy zabíjajú huby (plesne), herbicídy zabíjajú buriny. A dokonca ešte aj niektoré rastové regulátory sú vlastne fungicídy, ktorých vedľajším účinkom je morforegulačný efekt na rastlinu. Napríklad tebuconazol v repke.

Hnojivá sú život

A keďže článkov o smrti sú v súčasnosti plné média, budem sa dnes venovať životu a teda hnojivám.

Hnojivo je vlastne potrava pre rastlinu. Hnojivá dávajú rastlinám živiny potrebné pre život. A nie len im. Hnojivá sú nevyhnutné pre celú pôdnu faunu ako takú. Pôda je živý organizmus. Miliardy drobných organizmov v pôde rovnako potrebujú  pre svoj život živiny. Určite si teraz poviete: „Ok, nám ale nevadí maštaľný hnoj, nám vadia umelé hnojivá!“

V poriadku, tak si ich vymenujme. Rastlina potrebuje pre svoj život tieto základné prvky: dusík, fosfor, draslík a okrem toho ešte vápnik. Takže ja sa pýtam, ktoré z týchto hnojív Vám vadí? Fosfor a draslík sú prvky, ktoré sa získavajú v baniach veľmi podobne ako uhlie. Vápnik je kus šutra, ktorý sa pomelie, aby sa v pôde lepšie uvoľňoval. Sú to podľa Vás umelé hnojivá? Čo je na nich umelé? To vrece, v ktorom sú zabalené? Dobre, nechajme slovíčkarenie pre akademikov a poďme ďalej.

Platí základný zákon

Všetky prebiehajúce chemické procesy sa riadia zákonom zachovania hmotnosti. Nie, v zbierke zákonov ho nemusíte hľadať. Nevymysleli ho naši poslanci, ale ruský chemik Lomonosov pred viac ako 270 rokmi. A na rozdiel od iných zákonov, tento funguje dokonale a bez výnimky. Zjednodušene povedané, akákoľvek plodina, ktorú vypestujeme a odvezieme z poľa obsahuje dusík, draslík, fosfor a vápnik a preto tento dusík, draslík, fosfor a vápnik treba v rovnakom množstve pôde vrátiť. Dusík je samostatný prípad, a nezmestí sa mi do tohto blogu (možno nabudúce).

Pýtate sa čo s tým hnojom? Tam je to úplne rovnaké. Z kravičky vzadu vypadne len to, čo do nej zpredu vôjde. Nikdy nie viac. Teda okrem prípadu, keď si kúpite z Rakúska krásnu 800 kilovú kravu a po pol roku špacírovania po našich nehnojených lúkach z nej máte 600 kilovú anorektičku. Vtedy by sa mohlo zdať, že neplatí Lomonosov, ale v skutočnosti neplatí zdravý rozum, lebo takto poľnohospodárstvo nemá vyzerať.

S bryndzou si odvážate z pôdy aj vápnik

Viem si predstaviť, že procesy, ktoré sa snažím popísať nemusia byť úplne jasné na pochopenie a preto skúsim ešte jeden príklad: Kúpite si 100 gramov bio bryndze z farmy spod Tatier, aby ste mali zdravé kostičky a zúbky. V tých 100 gramoch bryndze ste odniesli z lúky do mesta 650 mg vápnika. Pýtam sa ako ho chcete na tú lúku vrátiť ak nie hnojivami s obsahom vápnika. Nie, tie malé hnedé guľôčky, čo vypadli z ovečky nie sú správna odpoveď.

Ja sa pýtam na ten vápnik, ktorý skončil zabudovaný vo Vašom tele alebo v čističke odpadových vôd za Vašim mestom. Lebo tá ovečka spod Tatier sa vodičkou z mestskej čističky napájať nebude. A keďže nechcem byť za morbiďáka, tak nebudem ani vymýšľať príklady ako ho vytiahnuť z Vašich kostí a zubov. Ak ale máte inú správnu odpoveď okrem tej čo som uviedol, tak mi ju ani nepíšte do komentárov, ale hybaj ho na pelikan.sk a rýchlo si kupujte letenku do Štokholmu, lebo Nobelovka Vás určite neminie.

Na pôde ktorá živila, dnes nenarastie tráva ani žabe po brucho

Zákon zachovania hmotnosti má však problém v tom, že niekedy mu to sakra dlho trvá. Niekedy aj 30 rokov ako v prípade slovenského poľnohospodárstva. Takmer všetky spomenuté prvky okrem dusíka sa v pôde nachádzajú ako zásobné a v prospech rastlín sa uvoľňujú postupne. Za bývalého režimu sa hnojilo v súlade s vedeckými poznatkami, možno niekedy aj viac. T.j. okrem niektorých environmentálnych záťaží sme zdedili aj dobre zásobenú pôdu, a preto to chvíľu išlo aj bez zásobného hnojenia.

Potom však začali klesať úrody, tak sme ornú pôdu zatrávnili. Potom sme si všimli, že už ani tej tráve sa voľáko nechce, tak sme to začali zvaľovať na chýbajúce zrážky (čo však podľa grafov na SHMÚ nemusí byť úplne pravda). A dnes by som Vás mohol zaviesť na lúky, ktoré naši dedovia používali ako ornú pôdu a dokázala ich uživiť a dnes tam nenarastie tráva ani žabe po brucho. Miesto toho tam však môžete pozorovať rôzne druhy machov, lišajníkov, prasličiek a rôznych iných pravekých rastlinných reliktov. Samozrejme všetko superzaujímavo moderné, len sa to voľáko nedá jesť.

Dementi pred záverom (toto je pokus o preklad slova disclaimer, preto čítaj tvrdo). Týmto článkom som nechcel urážať laickú verejnosť. Každý by mal byť odborníkom hlavne vo svojom odbore. To samozrejme každý z nás je, ale okrem toho sme všetci zároveň aj odborníci na poľnohospodárstvo. Za extrémny problém však považujem skutočnosť, že takéto intelektuálne šmakovičky o škodlivosti priemyselných hnojív šíria priamo „odborníci“ na našich ministerstvách. Miesto toho, aby bili na poplach, že drancujeme pôdu, tak sa vytešujú z toho ako nám klesá spotreba priemyselných hnojív, resp. naopak vyplakávajú, že v poslednej dobe ich spotreba opäť stúpa.

Záver

Tento blog mohol vyznieť divne, ale rovnako divné sú aj obvinenia voči priemyselným hnojivám. S podobnými obvineniami voči hnojeniu som sa nikde vo vyspelom svete nestretol a už vôbec nie z oficiálnych vládnych miest. Stačí si prečítať nemeckú Wikipédiu a heslo Dunger (hnojivá). V celom texte nenájdete jedinú negatívnu konotáciu tohto pojmu. Dokonca aj v časti Nachteile von Dungermittel (Nevýhody hnojív) sa dočítate len …pri ich predávkovaní… Nehovoriac o tom, že ak aj v niektorých krajinách majú problémy predávkovaním hnojivami, tak to býva vo väčšine prípadov spôsobené hnojom zvierat a nie priemyselnými hnojivami. Samozrejme predávkovanie je problém vždy, všade a pri všetkom.