Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Z domova Zaujímavosti

Podľa šéfa sekcie pozemkových úprav sú väčšie priority, ako pozemkové úpravy

Podľa šéfa sekcie pozemkových úprav sú väčšie priority, ako pozemkové úpravy
insert_photoTASR

Nie je to tak dávno, čo štát na návrh ministerstva pôdohospodárstva pod taktovkou Gabriely Matečnej odsúhlasil riešenie pozemkových úprav na Slovensku. V uznesení vlády ministri v roku 2019 schválili každoročné vyčleňovanie balíka peňazí pre tento účel tak, aby pozemkové úpravy na Slovensku prebehli počas tridsiatich rokov. Po vyše dvoch rokoch možno konštatovať, že sľuby z väčšej časti zostali len na papieri.

„Pôvodných 120 projektov, ktoré bežia, bolo vysúťažených ešte za predchádzajúcej exekutívy. Zatiaľ sa však nenaplnili ďalšie finančné sľuby a očakávania. Vláda mala v rokoch 2020, 2021 a 2022 vyčleniť po 10 miliónov eur ako akýsi štartovací balíček. Peniaze mali slúžiť na zmobilizovanie štátnej správy, aby sa všetko pripravilo a rozbehlo naplno. Neskôr už mal byť balík peňazí vyšší. Avšak keďže sa nič neudialo, horizont vyriešenia pozemkových úprav na Slovensku počas najbližších 30 rokov je v nedohľadne,“ skonštatoval na diskusnom fóre festivalu Agrofilm Jozef Kožár z Komory pozemkových úprav Jozef Kožár.

Nie sú peniaze

„Problémom je, že sa nepokračuje v uznesení vlády o tom, že pozemkové úpravy sa budú financovať zo štátneho rozpočtu sumou 30 miliónov eur ročne. Pokiaľ štát nevyčlení vlastné prostriedky z vlastných rozpočtových zdrojov, tak sa skutočne nepohneme ďalej a budeme len organizovať XY konferencií. Plán je pritom úplne jasný – 30 miliónov eur po dobu 30 rokov,” skonštatoval Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Uznesenie o pravidelnom vyčleňovaní peňazí z rozpočtu prijala vláda ešte za bývalej politickej garnitúry. Tá terajšia tvrdí, že peniaze pohltila pandémia.

„Dôvody sú predovšetkým finančné – jednoducho tu máme najväčšiu epidemickú krízu za posledných sto rokov a štát prioritne musel riešiť iné problémy ako samotné pozemkové úpravy,“ uviedol Róbert Čalfa, riaditeľ Sekcie pozemkových úprav na MPRV SR.

Štát pritom tvrdí, že na problematiku nezabudol a chce sa ňou zaoberať. Istú časť vládneho uznesenia napĺňa – a to každoročný výber balíka území, ktoré by sa mali k pozemkovým úpravám dostať.

„Na čo nám je vybratý zoznam katastrálnych území, keď nepodnikáme reálne kroky?“ oponuje Jozef Kožár z Komory pozemkových úprav.

Hľadanie peňazí

Ministerstvo pôdohospodárstva deklaruje, že peniaze bude hľadať v ďalších rokoch. Či sa dostanú do budúcoročného rozpočtu po tom, ako štát komasácie napriek prísľubom napokon vyhodil aj z plánu obnovy, je zatiaľ otázne. Návrh ministerstvo financií musí zverejniť do najbližšieho piatka.

„Peniaze budeme hľadať aj v iných rezortoch, pretože pozemkové úpravy sú téma, ktorá sa dotýka viacerých. Benefity z nich požíva aj ministerstvo hospodárstva, ministerstvo dopravy, aj ministerstvo životného prostredia. Preto napriek tomu, že sa nám ako ministerstvu pôdohospodárstva nepodarilo získať peniaze z plánu obnovy, máme nádej, že to bude podrobené revízii a že sa nám podarí na tento účel získať nejaké prostriedky cez ministerstvo životného prostredia, najmä vo vzťahu ku komplexným pozemkovým úpravám a najmä ku krajinotvorbe,“ vysvetlil Čalfa z agrorezortu.

V rámci reakcie envirorezortu to ale až tak nádejne nevyzerá. Medzi ministerstvami prebehlo už viacero rokovaní.

„Do rozpočtu Plánu obnovy a odolnosti, ktorý je alokovaný na tzv. klimatické opatrenia a ktorý musel byť napočítaný na 37 percent z celkového rozpočtu Plánu obnovy a odolnosti sa pozemkové úpravy nemohli zahrnúť. A to preto, že Európska komisia neuznala pozemkové úpravy ako opatrenie, ktoré pozitívne prispieva k riešeniu problematiky zmeny klímy. Na tzv. zelené opatrenia za účelom adaptácie krajiny na zmenu klímy je alokovaných menej ako 2,5 percenta celého rozpočtu Plánu obnovy a odolnosti. Tých 2,5 percenta je súčasťou 37 percent, ktoré museli preukázateľne pozitíve prispievať ku adaptácii na zmenu klímy alebo sú mitigačnými opatreniami,“ vysvetlil rezort životného prostredia.

Budúca SPP s výhradami

Ministerstvo životného prostredia navrhuje vyčleniť peniaze na pozemkové úpravy z eurofondov. Na zelené a krajinotvorné opatrenia chce získať 300 miliónov eur v ďalšom programovacom období. Rezort pôdohospodárstva má tiež svoje plány.

„V budúcej spoločnej poľnohospodárskej politike, v rámci rokov 2023 – 2027 predpokladáme, že bude alokovaných asi 100 miliónov eur na vykonanie komplexných pozemkových úprav,“ vyjadril sa Róbert Čalfa.

Hoci peniaze potrebné sú, poľnohospodári s týmto krokom nesúhlasia. Za tento balík by mohli byť vyhlásené iné výzvy, ktoré sú tiež pre poľnohospodárstvo potrebné.

„Nám poľnohospodárom sa nik nemôže čudovať, že sme proti tomu. Z plánu obnovy sme dostali nulu, kde tie peniaze na komplexné pozemkové úpravy mali byť. Takže nemôžeme súhlasiť s tým, že nám napokon zoberú 100 miliónov eur na úkor výkonnosti slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva,“ upozornil Macho z SPPK.

O pozemkových úpravách sa na Slovensku pomerne dlho rozpráva, hoci v praxi sa kroky dejú len pomaly. Balík 120 projektov, ktorý je aktuálne realizovaný, je prvý väčší balík po vyše desaťročí nečinnosti.

Komora pozemkových úprav priznáva, že vidí v praxi nárast takzvaných jednoduchých pozemkových úprav, oproti komplexným. Práve tie komplexné sú však nevyhnutné nielen pre vysporiadanie pozemkov, ale aj na budovanie prvkov v krajine, vodozádržných opatrení, či dokonca cyklotrás zo strany samospráv. Na Slovensku je roztriešetnosť pozemkov výrazná – jednu parcelu vlastní v priemere 11 ľudí.

Autor článku: Ivana Kaliská
Zdroj obrázku: TASR

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1553 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments