Ovčiarstvo je na Slovensku považované za tradičné. Počet oviec však u nás v posledných rokoch klesal. Podľa údajov zo situačných a výhľadových správ v sektore sme u nás napríklad v roku 2017 chovali 365 tisíc oviec, v roku 2020 to bolo už len okolo 300 tisíc. Posledná zverejnená správa hovorí o počte 251,5 tisíc ku koncu roka 2023, správa z minulého roka zatiaľ na webe ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka zverejnená nie je. Podľa posledných informácií sa však situácia v sektore mala zlepšiť.

„Historicky po desiatich rokoch sa nám zvýšili stavy chovu oviec. Počet oviec sa nám navýšil o 10 500 kusov. Momentálne máme zhruba 294 tisíc kusov oviec, ktoré sa chovajú na rôznych farmách naprieč celým Slovenskom,“ informoval Richard Takáč (SMER-SD), minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Pomohli peniaze

Navýšenie stavov potvrdili aj samotní ovčiari.

„Ukazovateľom, ktorý rozhodol o tom, že chovatelia zabezpečili zvýšenie početnosti oviec, je finančná efektivita. Tým, že sa podstatne zlepšili platby pre chovateľov oviec, sa podarilo zastaviť prepad. Veríme, že tento trend bude dlhodobo udržateľný,“ vyjadril sa Slavomír Reľovský, riaditeľ Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku.

Podľa neho sa podpora na ovce zvýšila za posledné roky z niekdajších 150 eur na približne 800 eur na dobytčiu jednotku, ktorú predstavuje 6,6 ovce.

„Je to jednoduchá matematika. Ak sa to tomu chovateľovi oplatí, tak to bude robiť,“ dodal Reľovský.

Záujem je

Ovce na rodinnej farme chová aj Patrik Keľo z Veľkých Teriakoviec v okrese Rimavská Sobota. V šľachtiteľskom chove majú štyri plemená oviec – najviac, 400 kusov, je plemena Lacaune s ročnou produkciou mlieka asi 70 tisíc litrov.

„Naša farma začala s gazdovaním v roku 1992, keď ju založil náš otec. Mám troch bratov, sme sedliacka rodina, venujeme sa tomu celým srdcom a celým našim životom je poľnohospodárstvo pretkané. Je to naša záľuba, zamestnanie a sme radi, že to môžeme robiť,“ vysvetlil Patrik Keľo.

Práve vzťah k zvieratám a poľnohospodárstvu je podľa neho základom toho, aby sa mu venovalo viac ľudí, a aby sektor netrpel nedostatkom pracovníkov.

„Daždivých a chladných dní je v poľnohospodárstve nemálo. Treba túto prácu vnímať v kontexte skorého vstávania, nočných povinností a tak ďalej. To všetko je niečo, čo nedokážete človeku, ktorý k tomu nemá vzťah, zaplatiť tak, aby to vnímal ako zamestnanie, ktoré je pre neho finančne atraktívne. Čiže ak k tomu nemá vzťah, je to problém,“ vysvetlil.

Podľa neho však záujem o prácu v sektore na Slovensku je.

„Máme mladých ľudí, ktorí v poľnohospodárstve pracovať chcú. Je ich nie málo a je ich nie veľa, ale treba tento potenciál využiť,“ dodal Keľo.

Dopyt ako záruka odbytu

Základom toho, aby veci fungovali, je podľa ovčiara profesionalita. Za dôležité považuje investovanie do modernizácie, podporu chovateľov, ako aj to, aby rozbehnuté veci boli sprocesované.

„Ako štát musíme profesionálne fungovať, zamerať sa na to, čo nám Európska únia ponúka, a neriešiť zľava doprava kto čo povedal alebo nepovedal. Pre nás farmárov je dôležité pracovať. Nemáme čas na takéto veci a pokiaľ to bude fungovať tak, ako sa to podarilo za posledný rok-dva, tak slovenské poľnohospodárstvo má víziu, že sa dostane na modernú úroveň,“ uviedol Keľo.

Za dôležitý faktor rastu označil záruku odbytu a domáceho spracovania.

„Dopyt po ovčom mlieku a výrobkoch z neho je. My dokážeme celú slovenskú produkciu umiestniť na domácom trhu. Je to pre nás príležitosťou, aby sa nemuselo dovážať ovčie mlieko zo zahraničia, ale vyprodukuje sa na slovenských farmách. Tým pádom máme zaručenú víziu, že keď to chce konzument, pre nás je to istota príjmu,“ dodal chovateľ z Veľkých Teriakoviec.

Investície

Pôdohospodárska platobná agentúra cez generálneho riaditeľa informovala, že počas novembra vyplatí slovenským poľnohospodárom vo forme zálohových platieb na priamych podporách viac ako 300 miliónov eur. V decembri má vydávať rozhodnutia v objeme minimálne 100 miliónov eur.

„Poľnohospodári, chovatelia oviec, majú v Pôdohospodárskej platobnej agentúre stabilného partnera,“ vyhlásil Marek Čepko, generálny riaditeľ PPA.

Chovateľov tiež vyzval, aby sa na svojich farmách venovali investíciám.

„V rámci roku 2025 priamo ovčiarom poskytneme podporu u zhruba 60 projektov za 12 miliónov eur. Samozrejme, pre ďalšie roky, až do roku 2029 máme viac ako 900 miliónov eur na projektové výzvy pre celý agrosektor,“ dodal Čepko.

Naplnia sa očakávania?

Kedy do praxe vojdú nové investičné výzvy a nakoľko v nich budú ovčiari úspešní, zostáva otázne. O peniaze na investície bol aj pri predchádzajúcich výzvach obrovský záujem naprieč celým agropotravinárskym sektorom a očakávať ho možno aj v budúcnosti. Investície s podporou európskych peňazí totiž privíta každé odvetvie.

Samotní ovčiari rátajú do budúcna s pretrvávajúcou podporou a zvýšenými dotáciami na súčasnej úrovni. Po ich náraste pritom boli podľa samotného Zväzu očakávania o raste stavu oviec väčšie.

„Ale musíme brať do úvahy aj to, ako rapídne rástli náklady. Takže teší nás, že nárast nastal a dúfame, že to bude ďalej pokračovať,“ vyjadril sa Slavomír Reľovský.

Podľa neho by sa počty mohli vrátiť aj na úroveň okolo 400 tisíc zvierat s tým, že by produkciu z nich Slovensko dokázalo absorbovať.

„Ročná obmena oviec je zhruba na úrovni 25 percent. To znamená, že jedna štvrtina ide takpovediac do dôchodku a ak chcete zostať na pôvodnej úrovni, jednu štvrtinu musíte odchovať. Nárast vzhľadom na biologické parametre oviec je teda limitujúci. Naša predstava a aj odozva od ostatných chovateľov a ich úmyslov je, že by sme z aktuálnych 294 tisíc mohli narásť každý rok zhruba o 10 až 15 tisíc kusov oviec,“ dodal Patrik Keľo.